Je nutné ostať ticho?

Juraj VáhTichoBibiána ŠvecováJakub Molnár

V minulej sezóne siahol Maximilián Sobek po staršom a zdanlivo takmer zabudnutom dramatickom texte a so študentmi Katedry herectva inscenoval Ticho Juraja Váha.     Vojna, transporty Židov do koncentračných táborov, ľudská naivita či zaslepenosť sú v texte situačne zhutnené do domu rodiny nemeckého úradníka, ktorá v kontraste s okolitými hrôzami druhej svetovej vojny predstavuje zdanlivý pokoj a idylickosť. Mladý utečenec židovského pôvodu Spiegel príde do tohto domu a snaží sa svojho bývalého spolužiaka Adama presvedčiť o reálnosti plynových komôr, dennodennom spaľovaní mŕtvol, medzi ktoré sa dostali aj Spiegelovi rodičia. Ambivalentný názor na jeho príbeh stelesňuje spočiatku Adam, no predovšetkým jeho otec, pre ktorého sú Spiegelove svedectvá skrátka nepochopiteľné a neprípustné. Inscenácia dáva do popredia práve stret týchto svetov, kedy príjemnú atmosféru preruší príchod utečenca z koncentračného tábora,...» pokračovať v čítaní

Impresie študentov z festivalu Divadelná Flora 2017

festivalDivadelní Flora 2017

(redakčne krátené) * Rozkopané námestie, pešia prechádzka cez celé mesto, potreba rýchleho zorientovania sa v cudzom prostredí, unáhlené ubytovanie... - prvé, mierne zmiešané dojmy z príchodu do Olomouca. Avšak program festivalu Divadelná Flora bol naozaj pestrý. Tanečné performancie, monodráma, aj niečo „tradičnejšie“. Holandsko, Česko aj Nemecko. Veľké mená aj nepoznané novinky. Všetko potešilo, všetko prekvapilo – rôznymi podobami a vyvolaním množstva otázok o súčasnom stave... čoho vlastne? Divadla? Umenia? Slova? Obrazu? Európy? O tom všetkom potom vznikali debaty. A to je dobré, to je potrebné, to je symbol posunu vpred a záujmu zúčastnených. Niekto bol nespokojný, niekto nerozumel, niekto konečne po dlhom čase zažil katarziu (a niekto si konečne splnil sen a konečne videl prácu nemenovaného režiséra). Nikoleta Tužinská 3. bc KRD * Žiaľ, musím priznať, že slovenské festivaly majú, čo sa budovania príjemné atmosféry, čo dobiehať....» pokračovať v čítaní

Byť aktívny aj s Pro-tézou

festivalautorské divadloPro-téza 2017Nikoleta Tužinská

Už po ôsmy raz ožila jesenná Bratislava divadelným festivalom, zameraným na tvorbu domácich a zahraničných súborov, ktoré charakterizuje využívanie formy autorského divadla. Na Pro-téze, ktorá je súčasťou európskeho projektu DNA Development of New Art, sa so svojimi inscenáciami a performanciami každý večer počas piatich dní predstavilo päť krajín. Festivalový týždeň otvorilo portugalské divadlo Hotel Europa, ktoré prinieslo inscenáciu Portugalsko nie je malá krajina. Slovenskému publiku predstavili kúsok z ich kolonialistickej histórie pomocou krátkych tematických výstupov a monológov. Tie boli zaujímavé najmä pôvodom – prebrali ich totiž z výpovedí ľudí, ktorých niekdajšie portugalské zaberanie krajín priamo ovplyvnilo. Hoci bola téma aktuálna a celková idea dobre nastolená, ako mierne nedotiahnutá sa ukázala dramaturgická línia, ktorá by pomohla upraviť výstavbu či radenie jednotlivých scén a javiskové konanie – najmä popisné scény by si žiadali...» pokračovať v čítaní

Lenka Čepková: KDE JE HANKA?

rozhlasová hraúryvokAutor na javisko!Lenka Čepková

úryvok z rozhlasovej hry Postavy: Hanka (vek: 17) Ivan – Hankin otec (vek: 40+) Alena – Hankina matka (vek: 40+) Viera – učiteľka huslí (vek: 60+) Policajt (vek: 60+) Malá Hanka (vek: 4) Režisérka (vek: 30+) Hlas muža IVAN: Nič som v to ráno nevidel. Žiadneho diviaka. Žiadnu zver. Ani svoju dcéru... našu dcéru... Keby... keby som išiel z domu skôr, nedal si tú kávu, alebo tie dve cigarety... zastavil by som ju? ALENA: Rozviedli sme sa. Ani nie rok po tom. HLAS MUŽA: Máme hlásenie zo zóny tri. Nezvestná maloletá, rodičia ju naposledy videli okolo 19. hodiny, všetky hliadky... (strata frekvencie) POLICAJT: Boli sme poslední, ktorí ju videli. Jasné, že si to s Vladom... ehm... kolegom vyčítame. Nedáme si pokoj, kým ju nenájdeme. Kým nenájdeme... ehm... jej telo... Povedzte mi... Prečo by taký mladý človek páchal samovraždu? ZVUK: Husľový motív... VIERA: Nie, ja neverím, že by to urobila. Hanka nie. Poznám ju. Viete, môj svet to sú...» pokračovať v čítaní

Nikoleta Tužinská: MIR

rozhlasová hraúryvokAutor na javiskoNikoleta Tužinská

úryvok z rozhlasovej hry Postavy: Mucha – jej najväčším snom bolo vždy vyletieť až do vesmíru Myš – ako mladú ju odchytili na poli a neskôr využívali na vedecké účely Šváb – flegmatik – aj tak vie, že to prežije Vasil – poctivý pracovník (vek: asi 25) Jurij – skúsený pracovník (vek: asi 50) Stroj – mechanický mladší ženský hlas MUCHA: Už som tu! Nebojte sa, ja vás zachránim! Výška klesla... čože?! O 100 km! Overte funkciu stabilizačných motorov, podporučík! Ticho. MUCHA: Prepáčte, hovorím s vami. MYŠ: So mnou? MUCHA: Vidíte tu snáď niekoho iného? Sme jediné, kto môže zachrániť túto stanicu rútiacu sa do záhuby! Aká je vaša hodnosť? MYŠ: Ja... ehm... MUCHA: Vidím, že keď mi konečne pošlú výpomoc, za nič to nestojí. Ešteže mám všetko naštudované. Niekoľkoročný tréning v najťažších podmienkach. Prešla som si všetkým. Nebezpečnými domácnosťami, kde som sa naučila odolávať mámivým, no zradným vôňam. Kanálmi, kde moje krídla slúžili viac ako...» pokračovať v čítaní

iniciátor
November - 2017
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15
16
17
18
19
20 21 22 23 24 26
27 28
29
30  
Streda, 29. november 2017
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com