Stále verím, že divadlo má schopnosť meniť ľudí k lepšiemu...

rozhovorrežisérKarol RédliDiana Pavlačková

Karol Rédli je poslucháčom absolventského ročníka réžie na Divadelnej fakulte VŠMU. Premiéra jeho novej a zároveň poslednej študentskej inscenácie Návšteva sa konala 4. 12. 2017 v divadle Lab. Pri tejto príležitosti sme sa ho pýtali na jeho doterajšiu režijnú prácu, na to, ako hodnotí svoje štúdium, ale najmä na samotnú Návštevu. Hry, ktoré si doteraz na škole inscenoval (S vylúčením verejnosti, DNA, Deti Démona a Návšteva), sú texty, ktoré v sebe nesú prvky existencializmu. Postavy sa nachádzajú v hraničnej situácii, sú vystavené zápasu o záchranu vlastného života, ktorý často ohrozuje práve ich najbližšie okolie. Spája ich téma straty základných hodnôt a najmä hodnoty ľudského života. Prečo si vyberáš texty, v ktorých dominujú práve takéto témy?   Je to, v podstate taká moja evolúcia ako človeka, umelca a režiséra. S vylúčením verejnosti je hra komorná, na ktorej som sa chcel naučiť pracovať s hercami. Zároveň má veľmi výraznú...» pokračovať v čítaní

Vianoce už prišli a hľadisko prázdne

glosaJakub Molnár

Vianoce! Približný počet výsledkov desať miliónov za pol sekundy. Návod na duchovnú prípravu, punč, medovníky, nákupný ošiaľ, orange reklamy, Čekovský v čapici, Popoluška, koláče, nedostatok kuchynskej soli na chodníkoch, Popoluška, pesimistická váha, rozbitá guľa, cholesterol, ďalšia Popoluška, O2 reklamy, Čekovský bez čapice, tukové vankúšiky, dodatočné nákupy, rozšírený komunikačný protokol so zvonmi (skr. jingle bells)…potom sa čudujme, že v týchto dňoch nieto divákov!  Výrobcovia alkoholu to pochopili. Vianoce sú vynikajúcou príležitosťou povedať niekomu, čo mu už dlho chcete povedať. Zo srdca. Napríklad: „vráť mi kľúče od bytu“ alebo „moja mama varí lepšie, ako tvoja“. Isteže, je tu priestor aj pre pozitívne reakcie, ale na tie predsa vymedzený čas, ako sú tri vianočné dni, nepotrebujeme. Alebo som naivný? To mi pripomína dánsky súbor Slnečný voz. Okostýmovaní performeri za Santa Clausa vošli do obchodného domu v Kodani, kde bolo ďalších pár desiatok bradatých...» pokračovať v čítaní

OST-RA-VAR 2017 - nekončiaci beh v akváriu

anketafestivalOST-RA-VAR 2017

(redakčne krátené) Festival Ost-ra-var patrí k už tradičným jesenným destináciám pre divadlachtivých. Aj výpravy z VŠMU sa ho zúčastňujú oddávna, azda už odkedy je Ost-ra-var Ost-ra-varom. Aké divadlo sa varí v Ostrave boli zvedaví aj študenti prvého ročníka Katedry divadelných štúdií a Katedry réžie a dramaturgie, ktorí tento rok tvorili veľkú časť skupiny návštevníkov z Bratislavy. * Keďže som v žiadnom z ostravských divadiel doposiaľ nebol, nevedel som čo očakávať, lepšie povedané, išiel som bez akýchkoľvek očakávaní, predsudkov, absolútne neutrálny. Z môjho pohľadu najpozitívnejšie hodnotím inscenácie Komorní scény Aréna. Výber dramatických textov a samotná ich realizácia bola pre mňa spomedzi všetkých prezentovaných divadiel najlepšia, avšak to neznamená, že ostatné divadlá neboli dobré. Inscenácie divákovi predložili mnoho tém, ktoré sa ho priamo či nepriamo dotýkali. Jednou z takých bola aj inscenácia Komorní scény Smíření. Príbehy druhej svetovej...» pokračovať v čítaní

Pokračovanie príbehu

poviedkaKristína Stankovičová

Nemám rád takéto počasie. Keď prší, musím trčať doma. Mama je na mňa hnusná a sestra nedokáže pochopiť môj zmysel pre humor. Minule som jej dal do školskej tašky gumeného pavúka a vôbec sa nezasmiala. Aj predminule, keď som jej na zubnú kefku nasypal sódu bikarbónu, ktorá je v podstate jedlá, nevidela v tom moju bratskú lásku. Ale kvapky sú iné. Smejú sa na mňa spoza druhej strany okna. A ja ich obkresľujem čiernou fixkou. No musím sa ponáhľať, aby sa neskotúľali dolu do kvapkového mora. Áno, kvapkového mora. Keby som mal mladšieho súrodenca, naučil by som ho toľko vecí a necítil by som sa tak... sám na všetko. Dnes je sobota a mám v pláne, teda mal som v pláne, zahrať sa na indiánov. Začal som celkom pekne. Modrou temperkou som si najprv namaľoval tvár a potom – mi mama zhabala farby. Len skríkla: „Jurko, si celý modrý!“ Ale doteraz neviem, čo jej na tej modrej farbe tak prekážalo. „Juróóó,“ počul som cez našu tenkú stenu...» pokračovať v čítaní

Alexandra Rychtarčíková: Supermarket

drámaskečAlexandra Rychtarčíková

Postavy: Brigádnička Pán Pani Laura Kamila Scéna 1: V supermarkete pri pokladni. Za pokladňou je mladá brigádnička. Niekoľko ľudí stojí v rade (PÁN a PANI – možno nahradiť inými, mladšími, nahradiť aj repliky). Na rad sa po chvíli dostane mladé dievča – Laura s kamoškou Kamilou. Obe môžu mať okolo 18-20, dievča je zanedbanejšie, voľne oblečené, nenamaľované, pokladníčka upravená, dlhé gélové nechty, volánová blúzka, vyčesané vlasy... KAMILA: Och, ešte som zabudla! Musím si kúpiť deodorant, už predvčerom mi došiel. Hneď som tu, Lauri! (pobúcha ju po pleci a ukáže smerom do potravín, odbehne preč, dievča ostane stáť pri páse) BRIGÁDNIČKA: Päť eur a šesťdesiat centov. A presne nebudete mať? Nech sa páči. Ďakujem, dovidenia, pekný deň. (dievča je na rade) Dobrý deň. LAURA: (kývne hlavou na pozdrav) BRIGÁDNIČKA: Rožkov máte? LAURA: (ticho.) BRIGÁDNIČKA: Šesť. (Blokuje, každý kus tovaru si so záujmom prezrie.) LAURA: (Vyberie si ešte...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10
11
12
13 14 15
16 17
18
19 20 21
22
23
24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com