Ivana Gibová je pozoruhodná slovenská autorka, ktorá každou novou knihou vzbudí čitateľskú pozornosť. Je to najmä vďaka jej „punkovému“ štýlu rozprávania, v ktorom sa neštíti „rozbíjať“ chronologický dej, štruktúru a aj ústredných protagonistov príbehu. Pre jej rukopis je okrem toho príznačné používanie dlhých súvetí. V kombinácii so šťavnatým jazykom a nápaditými, humornými prirovnaniami má čitateľ o skutočný umelecký zážitok postarané. Na autorke oceňujem tiež to, že každou novou knihou dokáže prekvapiť aj tých najvernejších fanúšikov, ku ktorým sa posledné tri roky hlásim aj ja. Dôkazom toho je jej najnovšie dielo Eklektik Bastard, ktoré môžeme žánrovo ohraničiť ako poviedkový komix. Aj po grafickej stránke je kniha pútavá, nakoľko sú v nej prítomné aj ilustrácie, niekoľko prečiarknutých slov (zväčša vulgarizmy, názvy printových médií, občas mená postáv a pod.) či striedanie veľkosti písma (posledná poviedka).

Autorka prináša príbehy o generácii súčasných tridsiatnikov, ktorí žijú v akomsi citovom vákuu. Gibová poukazuje na ich vyprázdnené vzťahy, na deformáciu v medziľudskej komunikácii a na absenciu empatie. Napriek tomu to nie je depresívne čítanie, nakoľko autorka vypovedá o téme prostredníctvom humoru, ktorý sa opäť raz (v jej podaní) ukazuje ako efektný spôsob nazerania na pokrivenú ľudskú morálku: „Bol august, pani hrala hry na mužovom telefóne, už mala dobre dlhého hadíka, bola asi v leveli sedem, keď zrazu prišla nadmieru necudná správa od akejsi fľandry, pani to rozladilo, tak toto teda nie, konfrontovala muža, muž priznal, ale keby sa ho spýtala, čo sa mu na fľandre páči, nevedel by povedať. Možno zadok?“ (s. 90).

Z hľadiska štruktúry a výpovednej hodnoty najviac oceňujem poviedku Svätá púť. Postava Magdy sa vyberie na púť do Santiaga de Compostela a o priebehu cesty čitateľov oboznamuje cez denníkové zápisky. Práve táto zvolená „metóda“ je podľa mňa nesmierne zaujímavá. Nemenej interesantný je aj samotný dôvod Magdinej motivácie, a to chudnutie. Autorka v tejto poviedke prináša iný pohľad na svätojakubskú púť, ktorá  je reprezentovaná ustavičným bojom s plošticami, predraženými lekárňami, túžbou po praní či využitím igelitu ako záchrannej deky pred domácimi škodcami.

Postavy z poviedok plynule prechádzajú aj do ďalších príbehov, vďaka čomu ich čitateľ môže spoznať z rôznych perspektív – nielen prostredníctvom rozprávača, ale aj z dialógov. Vzniká tak pestrá mozaika ľudských príbehov. Aj to je jeden z dôvodov, ktorý činí z tejto knihy objekt hodný pozornosti. Autorka svojským spôsobom vypovedá o minulej dekáde, pričom sa neštíti vyjadriť znepokojenie i z novej generácie, ktorá žije vo víre digitálnych vymožeností: „Haha, hej, to sú takí, čo si v krčme – oni to nazývajú kaviarne – sadajú podľa toho, kde sú zásuvky, a keď si chcú ukázať nových frajerov alebo frajerky, si na nich pošlú linky. Škoda dát“ (s. 162). V súvislosti s novou knihou Ivany Gibovej Eklektik Bastard, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstva Vlna, však, našťastie, nemožno hovoriť o škode papiera. Tak hor sa do čítania, a nie do ,,samoselfíčkovania“!

Miroslava Košťálová, 1. mgr. KDŠ