Alexandra Rychtarčíková: Supermarket

drámaskečAlexandra Rychtarčíková

Postavy: Brigádnička Pán Pani Laura Kamila Scéna 1: V supermarkete pri pokladni. Za pokladňou je mladá brigádnička. Niekoľko ľudí stojí v rade (PÁN a PANI – možno nahradiť inými, mladšími, nahradiť aj repliky). Na rad sa po chvíli dostane mladé dievča – Laura s kamoškou Kamilou. Obe môžu mať okolo 18-20, dievča je zanedbanejšie, voľne oblečené, nenamaľované, pokladníčka upravená, dlhé gélové nechty, volánová blúzka, vyčesané vlasy... KAMILA: Och, ešte som zabudla! Musím si kúpiť deodorant, už predvčerom mi došiel. Hneď som tu, Lauri! (pobúcha ju po pleci a ukáže smerom do potravín, odbehne preč, dievča ostane stáť pri páse) BRIGÁDNIČKA: Päť eur a šesťdesiat centov. A presne nebudete mať? Nech sa páči. Ďakujem, dovidenia, pekný deň. (dievča je na rade) Dobrý deň. LAURA: (kývne hlavou na pozdrav) BRIGÁDNIČKA: Rožkov máte? LAURA: (ticho.) BRIGÁDNIČKA: Šesť. (Blokuje, každý kus tovaru si so záujmom prezrie.) LAURA: (Vyberie si ešte...» pokračovať v čítaní

Miroslava Košťálová: Zem + Klára a Lukáš

poviedkyZemKlára a LukášMiroslava Košťálová

Zem Pamätáš, keď si chcela zapáliť senník? Už by to bol rok. Vidím ťa, ako si češeš čierne husté vlasy a ako premýšľaš nad tým, prečo musíme mať na raňajky včerajší chlieb. Pamätáš sa, keď sa minulé leto strhla búrka a ty si nechala počas celej noci otvorené okná? Myslela si si, že sa o teba bojím, ale v skutočnosti ma fascinovalo to, ako ťa prepaľujú blesky svojimi žiarivými farbami. Dobrý Bože. A ja som vtedy zabudol na kuchynskej doske nôž… Prepáč. Každý riadok, ktorým vypĺňam tento biely priestor, ma zachraňuje od prehĺtania črepín na špinavej zemi. Predvčerom som si dal na obed niekoľko váz, ale dnes som si povedal, že to musím obmedziť. A ty mi na to nič nepovieš, čo je zvláštne, keďže máš tendenciu okomentovať aj počet vrabcov na strome. Teraz síce sedíš pri okne, no nerozumiem tomu, prečo máš pohľad zapichnutý do zeme. Počuješ vôbec, ako sa pod nami trasie naša láska? Povedz mi, prečo mlčíš? V tom môj pohľad upúta čierna farba vytekajúca...» pokračovať v čítaní

Lenka Čepková: KDE JE HANKA?

rozhlasová hraúryvokAutor na javisko!Lenka Čepková

úryvok z rozhlasovej hry Postavy: Hanka (vek: 17) Ivan – Hankin otec (vek: 40+) Alena – Hankina matka (vek: 40+) Viera – učiteľka huslí (vek: 60+) Policajt (vek: 60+) Malá Hanka (vek: 4) Režisérka (vek: 30+) Hlas muža IVAN: Nič som v to ráno nevidel. Žiadneho diviaka. Žiadnu zver. Ani svoju dcéru... našu dcéru... Keby... keby som išiel z domu skôr, nedal si tú kávu, alebo tie dve cigarety... zastavil by som ju? ALENA: Rozviedli sme sa. Ani nie rok po tom. HLAS MUŽA: Máme hlásenie zo zóny tri. Nezvestná maloletá, rodičia ju naposledy videli okolo 19. hodiny, všetky hliadky... (strata frekvencie) POLICAJT: Boli sme poslední, ktorí ju videli. Jasné, že si to s Vladom... ehm... kolegom vyčítame. Nedáme si pokoj, kým ju nenájdeme. Kým nenájdeme... ehm... jej telo... Povedzte mi... Prečo by taký mladý človek páchal samovraždu? ZVUK: Husľový motív... VIERA: Nie, ja neverím, že by to urobila. Hanka nie. Poznám ju. Viete, môj svet to sú...» pokračovať v čítaní

Nikoleta Tužinská: MIR

rozhlasová hraúryvokAutor na javiskoNikoleta Tužinská

úryvok z rozhlasovej hry Postavy: Mucha – jej najväčším snom bolo vždy vyletieť až do vesmíru Myš – ako mladú ju odchytili na poli a neskôr využívali na vedecké účely Šváb – flegmatik – aj tak vie, že to prežije Vasil – poctivý pracovník (vek: asi 25) Jurij – skúsený pracovník (vek: asi 50) Stroj – mechanický mladší ženský hlas MUCHA: Už som tu! Nebojte sa, ja vás zachránim! Výška klesla... čože?! O 100 km! Overte funkciu stabilizačných motorov, podporučík! Ticho. MUCHA: Prepáčte, hovorím s vami. MYŠ: So mnou? MUCHA: Vidíte tu snáď niekoho iného? Sme jediné, kto môže zachrániť túto stanicu rútiacu sa do záhuby! Aká je vaša hodnosť? MYŠ: Ja... ehm... MUCHA: Vidím, že keď mi konečne pošlú výpomoc, za nič to nestojí. Ešteže mám všetko naštudované. Niekoľkoročný tréning v najťažších podmienkach. Prešla som si všetkým. Nebezpečnými domácnosťami, kde som sa naučila odolávať mámivým, no zradným vôňam. Kanálmi, kde moje krídla slúžili viac ako...» pokračovať v čítaní

Klára Madunická: HRDINA (?)

rozhlasová hraúryvokAutor na javisko!Klára Madunická

(úryvok rozhlasovej hry)   Postavy: Štefan – vojnový vyslúžilec (vek: 65+, vo flashbacku 17) Mária – Štefanova dcéra (vek: 40) Generál (vek: 40+) Fero – Štefanov priateľ (vek: 17) Matej – Štefanov priateľ (vek: 19) Ondrej – extrémistický fanatik (vek: 22)   2. výstup Generálov hlas opäť znie akoby z diaľky, postupne slabne, Štefan spomína. Ozýva sa štrngnutie, otváranie konzerv, lyžičky sa obtierajú o konzervy, mľaskanie úst, smiech troch priateľov, zvuk lietadla krúžiaceho vo vzduchu. FERO: Páni, nech nám šmakuje! (smiech) MATEJ: Je poriadna zima! Keby sme si aspoň plamienok... ŠTEFAN: Aby nás Nemci rýchlejšie našli?! Niee, pekne jedz a nesťažuj sa. ŠTEFAN: Čo asi robí moja Magdalénka? FERO: Leží v teplej posteli, na rozdiel od nás. MATEJ: A na večeru mala určite niečo lepšie ako fazule z konzervy! ŠTEFAN: Ktovie, či na mňa myslí... FERO: Pche, tvoja Magdalénka hej! Ale ktovie, čo moja Mara?! Tie naše tri deti určite vyrástli,...» pokračovať v čítaní

REFLEKTOR DRÁMA - 6. príspevok

Kulisy: Pracovný stôl, Stolička 2x, Cigarety, Nefunkčný zapaľovač, Šálka s lyžičkou, Nejaké zapísané papiere, Pero, Fľaška od rumu a v nej nejaký čaj takej farby + poháriky Osoby a obsadenie: Sekretárka: čierna sukňa, sako, biela blúzka, drdol, červené okuliare, silno narúžovaná, štekleRiaditeľ: čierny oblek, kufrík, nejaká kopa papierov, svetlá košeľaKancelária: pracovný stôl skoro v strede pódia, stolička, vešiak na kabáty Scenár: S - sekretárka R- riaditeľ R: /prichádza do kanclu, začína si skladať kufrík, z rúk mu vypadnú papiere, zohne sa po ne/   sakra... /pozbiera papiere, dá ich na stôl/ Viktória?! S: Dobré ránko prajem, želáte si? R: A na čo by som ťa mal volať, keby som si neželal?! A nestoj mi za chrbtom, keď sa s tebou rozprávam. S: Čo pre vás môžem spraviť? R:  Prepáč, ja... ja som už asi prepracovaný... hej, prepracovaný, to bude tým... mám aj doma s manželkou celkom problémy... asi mi na Lenku...» pokračovať v čítaní

REFLEKTOR DRÁMA - 5. príspevok

Diagnóza (A.P.Č)1 dve ženytraja muži Miestnosť poznačená divokou zábavou. Vchody z rôznych strán. V pozadí, z hĺbky tušeného priestoru hudba. Silné basy. I. Rôzne v priestore porozhadzovaní rôzne unavení ľudia. prvá : Najradšej by som odišla. prvý : Prečo? prvá : Okolo sú samí nenormálni ľudia. Žiješ medzi nimi, ani si neuvedomíš a si tiež nenormálny. Nedá sa pred tým ujsť.2 prvý : Hovoriš z cesty. prvá : Možno už som nenormálna. tretí : Abstraktné výroky už nikoho nezaujímajú. prvá : A to je pravda, pretože to vravíš ty. druhý : Prestaňte. prvý : Je to pravda, pretože sa tie slová vzťahujú k realite. Ty medzitým vypúšťaš do vzduchu "bubliny nafúkaných myšlienok". Ako mi to ide? prvá : Najradšej by som odišla. tretí : Kam by si chodila. Máš byť tu, patríš sem. prvá : Aj ja mám ten pocit. druhý : Počujete? Bude dvanásť. druhá : Tak ma bolí hlava. Bolí ma hlava pri každom prudšom pohybe. Pri každom potiahnutí z cigarety ma tak bolí hlava, až mám pocit, že...» pokračovať v čítaní

REFLEKTOR DRÁMA - 4. príspevok

Postavy: Ján: 30-tnik, dedinský lekár vychovaný v prísne veriacej rodine, ktorý sa po smrti manželky a otca stiahol do ústrania. Je nepríjemný na ostatných, stratil vieru v Boha, s ľuďmi nevychádza.Rauchenberg: 30-tnik, veliteľ miestnej polície. Schopný, veľmi inteligentný, no nekompromisný a krutý, nepozná súcit a empatiu. Vytvára však o sebe obraz, že je ľudský a milý. S Jánom sa kedysi poznali a boli priatelia, no ich cesty sa rozišli.Anna: Veľmi mladé dievča, nemá ani dvadsať rokov, otec i matka jej zomreli. Je milou vodcu partizánov.Mária: Staršia slúžka, pracovala už pre Jánovho otca. Súcití s Janom a snaží sa mu byť pri všetkom nablízku.Helena: Mladá slúžka, trochu drzá a prostoreká.Kňaz: Mladý dedinský kňaz, ktorý sa snaží Jána priviesť späť k životu a k Bohu.Gustáv: Rauchenbergov pomocník, mladý vojak, zanietený a verný. Ďalej tu vystupujú dvaja vojaci. Časové zasadenie deja: November 1944, v malej pohraničnej dedine  Miesto deja: Obývacia izba Jánovho domu. Je v...» pokračovať v čítaní

REFLEKTOR DRÁMA 2014 - Predĺženie termínu

Redakcia

Milí naši kreatívni čitatelia, autori a nadšenci súčasnej slovenskej drámy! Redakcia Reflektoru sa rozhodla, že termín ukončenia súťaže Reflektor Dráma 2014 predĺži o celý mesiac. Ak ste teda v semestrálnom či skúškovom zhone nestíhali, svoje príspevky nám môžete ešte naďalej posielať do 31.júla na náš mail: reflektorredakcia@gmail.com. A aby ste mali väčšiu motiváciu, prikladáme zoznam cien, ktoré môžete okrem sľúbeného inscenovaného čítania víťazného príspevku získať: Súborné dramatické dielo Ivana Stodolu (I.,II. a III.)Dejiny slovenskej drámy 20. storočiaSamuel Beckett - HryGoran Stefanovski - Malá kniha nástrah Knihy do našej súťaže venoval Divadelný ústav Bratislava. Tešíme sa na vaše ďalšie príspevky! Pre inšpiráciu si môžete prečítať súťažné texty, ktoré sme doposiaľ dostali v našej rubrike Kreator.O ďalšom priebehu súťaže i vyhodnotení budeme priebežne informovať na našich stránkach. Hor sa do tvorenia! * Poznámka: Za gramatické, štylistické či grafické chyby v...» pokračovať v čítaní

REFLEKTOR DRÁMA - 3. príspevok

Správa o stretnutí so sebou samým mladý chlapec, Tibor, sedí sám nad pohárikom, prichádza k nemu rovnako oblečený a podobne vyzerajúci chlapec..., jeho druhé ja – alter ego AEČo to robíš, prečo to robíš (chytí pohárik s alkoholom a ukazuje naň), ty si chlap, ty si chlap? Takto riešiš svoje problémy, takto? TiborKto si? AEJa kto som? Túto otázku si ráno polož pred zrkadlom, ak budeš ešte vládať stáť. TiborPrečo mi to robíš? AEJa prečo ti to robím? Prečo mi to ty robíš! Prečo takto sám sebe ubližuješ, aký máš dôvod? Už ani nevieš aký máš dôvod, už ani to si nepamätáš. TiborDaj mi pokoj. AEDaj mi pokoj? To môžeš povedať každému, ale nie svojmu svedomiu a svojej pamäti! TiborOdkiaľ si prišiel? A vráť mi to! (nahnevane chce naspäť pohárik). AE(prisadá si) Ja odkiaľ som prišiel? Ty tomu ešte nerozumieš? Stále tomu nerozumieš? Poznám ťa už osemnásť rokov. TiborNikdy som ťa nevidel. AENikto ťa nepozná lepšie ako ja. Keď nad niečim rozmýšľaš, viem o tom iba ja, keď...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11
12
13 14 15 16 17
18
19
20 21 22 23 24
25 26 27 28 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com