Adventy

poviedkyAgáta Brozová

Eva nemala rada adventy, pretože boli ako pivnica. Tmavé a studené. A navyše páchli ako zhasnutá sviečka, doma aj v kostole.  

Prvú nedeľu sa cez kázeň ošívala, babička sa k nej naklonila a zašepkala, že dlhá klobása, krátka kázeň, to miluje každý blázen. Eva sa večer zakradla k vencu na kuchynskom stole a sfúkla jedinú horiacu sviečku. Knôt vypustil pokrčený prúžok čierneho dymu a naplnil jej pľúca. Mstil sa, potvora. Vosk stiekol na pogumovaný obrus a vytvoril fľak v tvare srdca.

Jediné, čo Eve na advente neprekážalo, boli pomaranče, ktoré vždy v pondelok a štvrtok kupovala babička.  S hrubou kôrou a mäkkým sladkým vnútrom. Eva si prikladala kôru k nosu a zhlboka dýchala. Potom zhrnula šupky do koša a utrela obrus handrou, aby sa oň nelepili poháre. Babička ho potom vždy utrela ešte raz. Potom obe pozerali telenovelu a navzájom si ukazovali, aké majú žlté nechty. Babička chcela, aby sa Maria vydala za Miguela a Eva chcela, aby babička prepla program. 

Babička spomedzi husto čipkovaných závesov vyzerala Mikuláša. Namiesto toho zbadala Evu, ako sa drží za ruky s akýmsi chumajom. Zoškrabla z obrusu voskový fľak.

Eva sedela na kraji postele, vzlykala, sople jej tiekli, oči si šúchala rukami so žltými nechtami.

"A aspoň do kostola chodí?"
Mykla plecami a ešte viac sa rozplakala.

Ráno našla v čižme pomaranč a salónky z kolekcie.

Druhú nedeľu povedal farár v kázni, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Eva si predstavila takú tú zakrútenú biskupskú, zachichotala sa, a babička ju štuchla do rebra, veď čo si pomyslia kamarátky. V kostole páchlo kadidlo a vonku voňal sneh a dym.

Večer uhasila sviečky hasítkom. Zadržiavala dych, až kým bezpečne za sebou nezatvorila dvere izby, v ktorej sa babička práve domodlila ruženec. Pri sviečke. Zaželala Eve požehnané sny a oblizla si prsty. Knôt zasyčal.

"Ale hybaj si tie pazúre ostrihať, už aj!" zhrozená babička mávala vo vzduchu ovládačom. Keď sa Eva vrátila s pekne zaoblenými nechtami, babička dojato pozerala na obrazovku, kde Miguel žiadal Mariu o ruku. Potom to strihli, že pokračovanie nabudúce. 

"Vidíš, tak to má byť. Muž si má ženu dobýjať, nič na svete nie je zadarmo."
"Ale babička, veď Miguel už najmenej dvakrát podviedol Mariu s Carmen."
"A čo, to je len herec, ten robí, čo mu povedia. Ty sa mi hlavne nevláč s tým skaderukom-skadenohom!"

Eve myklo kútikmi a zavrela sa v izbe. Ráno jej babička natrela vianočku lekvárom.

Na tretiu nedeľu bol farár zachrípnutý a skoro ho nebolo počuť. Aj tak všetci povedali na konci kázne Bohu vďaka. A možno len ďakovali, že už nemusia počúvať to chrnenie.

Eva do sviečok napľula. Babička z neznámeho dôvodu nemohla nájsť zápalky a tak sa modlila po tme. Bohu vďaka.

Maria povedala áno. Babička sa tešila a povedala Eve, že keď sa bude ona vydávať, vyšije jej čepiec. Len nech sa pre zmilovanie Božie nevydáva za hentoho lapaja.

Eva zmizla. Ráno jej babička dala karamelový cukrík. Eva jej za to vrátila zápalky.

Pred štvrtou nedeľou sa vrátil tato. Zrúbal jedľu, kým Eva s babičkou vykrajovali medovníky. Tie Evine babička nenápadne zamiešavala nazad do cesta. Tato sa zastal Evy, že nemusí ísť do kostola, veď bude mať meniny, že nech ostane a ozdobia spolu stromček. 

Keď babička odišla, povyjedali jej koláče a stromček nechali tak, lebo by to babička aj tak celé pomenila. Takto jej ubrali robotu, lebo to nebude musieť zvešiavať. 

Cestou z kostola sa babička pošmykla na ľade a zlomila si väz.

Knôt štvrtej sviečky ostal biely. Pohreb vyšiel na Štedrý deň. Farár bol stále zachrípnutý.  Chumelilo. V hrobe bolo ako v pivnici. A Eva znovu a znovu zapaľovala sviečky, ktoré sfúkol vietor.

 

Agáta Brozová

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11
12
13 14 15 16 17
18
19
20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com