Alexandra Rychtarčíková: Supermarket

drámaskečAlexandra Rychtarčíková

Postavy:

Brigádnička

Pán

Pani

Laura

Kamila

Scéna 1:

V supermarkete pri pokladni. Za pokladňou je mladá brigádnička. Niekoľko ľudí stojí v rade (PÁN a PANI – možno nahradiť inými, mladšími, nahradiť aj repliky). Na rad sa po chvíli dostane mladé dievča – Laura s kamoškou Kamilou. Obe môžu mať okolo 18-20, dievča je zanedbanejšie, voľne oblečené, nenamaľované, pokladníčka upravená, dlhé gélové nechty, volánová blúzka, vyčesané vlasy...

KAMILA: Och, ešte som zabudla! Musím si kúpiť deodorant, už predvčerom mi došiel. Hneď som tu, Lauri! (pobúcha ju po pleci a ukáže smerom do potravín, odbehne preč, dievča ostane stáť pri páse)

BRIGÁDNIČKA: Päť eur a šesťdesiat centov. A presne nebudete mať? Nech sa páči. Ďakujem, dovidenia, pekný deň. (dievča je na rade) Dobrý deň.

LAURA: (kývne hlavou na pozdrav)

BRIGÁDNIČKA: Rožkov máte?

LAURA: (ticho.)

BRIGÁDNIČKA: Šesť. (Blokuje, každý kus tovaru si so záujmom prezrie.)

LAURA: (Vyberie si ešte žuvačky, hodí ich na pás, odskočia k brigádničke, stretnú sa im pohľady. Brigádnička zastane, zahľadí sa na ňu.)

BRIGÁDNIČKA: Laura? Jasné, Laura! Neuveriteľné. Ahoj! Si to ty! Ani by som ťa nespoznala! (dievča je ticho, tvári sa zaskočene.)

LAURA: (pokrčí plecami)

BRIGÁDNIČKA: Laura, ako sa máš? Nevidela som ťa od prímy. Kde si teraz? Si na výške? Ako matury?

LAURA: (ticho, balí si veci do tašky, nereaguje.)

BRIGÁDNIČKA: (neblokuje, rozpráva, rad sa kopí, ľudia vzdychajú.) Ako si ma nemôžeš pamätať? Veď sme boli najlepšie kamarátky.

PANI: (vzdychá, ľudia v rade postupne nervóznejú, niektorí komentujú, prekrúcajú očami, iní nie, brigádnička si to absolútne nevšíma, nedochádza jej to)

BRIGÁDNIČKA: Stále sme napodobňovali twinsky! Ako sestry, a sere he, ha, ehe. Aha, počkaj, to neboli twinsky, ale las kečap. Bože, cítim sa, akoby som mala štyridsať! Stále sme boli spolu, len ty si potom odišla na inú školu, kvôli mamke, nie?

PÁN: To čo je toto?

BRIGÁDNIČKA: Dostala prácu v inom meste, tak ste odišli do Levíc. Ale ako to, že si tu? A mamka sa má dobre?

LAURA: (meravo stojí, pozerá zúfalo na zvyšok nákupu, čaká, dlhé ticho, trápna pauza)

BRIGÁDNIČKA: Ježiš! To bola iná Laura, tá bola z osemročka, hej! Prepáč. (smeje sa na sebe, stále neblokuje, pauza)

PÁN: Platia vás, aby ste sa vykecávali?

BRIGÁDNIČKA: Ale ty si, ty si, Laura! Laura, si to ty, nie? Čo neodpovedáš? Ty sa stále na mňa hneváš? Po všetkých tých rokoch? Mali sme osem, preboha! Laura! (vstane, natiahne sa za jej rukou.)

PÁN: Tak tu ja čakať nebudem! (odíde)

LAURA: (vytrhne sa jej, vydá neidentifikovateľný zvuk)

BRIGÁDNIČKA: Naozaj si sa urazila, že som jazdila na koni prvá? Nechápeš, že to bolo ako bolestné? Však čo si už nepamätáš? Chcela som ti pomôcť. Ty si nechcela, ale ja som sa chcela ukázať.

PANI: Bože dobrý!

BRIGÁDNIČKA: Išla som s tým plným fúrikom, lenže tá latka bola strašne úzka. Stratila som rovnováhu a celá čapla do lajna. Až tu som ho mala, (dotýka sa úst a líca) pri ústach, čo si nepamätáš?

LAURA: (Stojí ticho, pozerá do prázdna, nepriateľsky, prekvapene krúti hlavou.)

BRIGÁDNIČKA: To bola tiež iná Laura? Bože! Tak ktorá Laura si ty? Kde sme sa stretli? Lihoťanová, nie, Marková, nie. Aké Laury ešte poznám?

KAMILA: (dobehne) Stihla som. (položí deodorant na pás, vidí, že brigádnička neblokuje) Môžete nám to prosím dať normálne všetko spolu? (pozrie na Lauru, tá má prázdny pohľad, posunkami sa začnú dorozumievať, brigádnička pochopí, že Laura je hluchonemá) To fakt?! (pauza, ticho, na brigádničku) Prepáčte, moja kamoška hovorí, že ste spolu miništrovali ako malé v maďarskom evanjelickom kostole. (Laura sa usmeje, kývne rukou.) Páči sa. (podáva peniaze)

BRIGÁDNIČKA: (odpovie jej po maďarsky, zase si neuvedomí, že je hluchonemá, ale myslí si, že jej nerozumela, lebo hovorila po slovensky) Jaj, te nembeszélsz szlovákul. Bocsi, aszt hidtem, hogy tudsz. ((Aha, ty nerozumieš. Prepáč, myslela som si, že vieš, po slovensky.))

Kamila nechápe, ale už nič brigádničke nehovorí. S Laurou sa na ňu hlúpo usmejú a odídu, brigádnička za nimi ešte zakričí.

BRIGÁDNIČKA: Akkor szia! ((Tak sa maj dobre!))

Na rad sa už tlačí pani.

PANI: No konečne! Dobrý deň. Osem mám tých rožkov.

KONIEC

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21
23 24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com