Barbora Nitschová: FELDPOŠTA

rozhlasová hraBarbora Nitschová

úryvok z rozhlasovej hry

z korešpondencie rodiny Jurčovej

Postavy:

JANO Jurčo, kováč-vojak (40+)

HANA Jurčová, Janova žena (40+)

PETERKO, ich syn, (11-14)

MUŽ, Janov veliteľ, (55+)

SPRAVODAJCA, anglicky hovoriaci

historiograf dediny Východná pán Koreň

HANA 20. 2. 1916

SPRAVODAJCA Aeroplane raid on east coast; one killed, one injured.

HANA Idete za infantingov ďalej a to mi nenapíšeš? Greš dopísal, že bol už 2

razy na odbere, ale za to nič, veď aj tam šetci nepopadajú.

JANO 25. 2. 1916

Hana moja drahá, ty mi píšeš, že ti nepíšem. Čože ti mám písať. Uvidím v sobotu, či pôjdeme lebo nie. Tí, čo boli na urlaube, tí pojdu, vraveli stražmester Gutman, že kováče by nemali. Aj sa mi snívalo, duša moja, že si len tak zďaleka lahla ku mne, celý deň mi ten sen bol ume, už mi do plaču šlo, duša moja drahá, veď ja by som radšej o hlade bol medzi vami, ako tu. Bože moj, bála si sa ma sprvu, keď sme mali najkrajší mladý život viesť a teraz, čo by sme aj radi, nemožeme, ale dúfam v milieho Hospodina, že nás ešte poteší na naše starie dni. Tak ťa ešte raz srdečne pozdravujem a bozkávam, duša moja drahá, aspoň takto na papieri.

PETERKO 13. 4. 1916

Otecko môj, len sa ponáhľajte domu prisť, jak prijechate pujdeme na dřívo. Aj tu motyku mi poostríte, voly predáte. A daké lepší nám kúpite. Prosim Vás pekne, otecko moj, Daký bičík mi prineste aj kabát. Poháňam strýkove býky a zima mi je. Také mi sú ruky červené jako rak.  

JANO 11. 7. 1916

Bože moj, ako že to zas budete na tých poľanách bezo mňa. Toto vám ani konca tomu nebude. Darmo je, duša moja, misíme trpeť. A ty Peterko, čo si nedaš pozor, keď ostriš kosu, neobzeraj sa po svete a pomaly ostri a či si si to bars porezal. A jeden list zaplatený som ti poslal 9ho, či ho dostaneš a či bol zalepený. A snívalo sa mi, že som šol na urlaub a to var bude naopak.

HANA 19. 7. 1916

Ja sa ti veru so zdravím nepochválim, ja som iba dneska kus hore od soboty. Nič neviem o tebe, a ja ani len navariť som nemohla a tu ludzi cudzích na lukach a kto im tu da jesť, keď ja nemožem ani chleba upiecť.

JANO 9. 8. 1916

SPRAVODAJCA Zeppelin raid on east coast, 10 killed, 16 injured.

JANO A ten urlaub z nedele var budú dávať, v sobotu máme tú asentírku, budem probovať, ale keď jest viac takých, čo už dávno neboli.

SPRAVODAJCA October 15 Germany resumes U-boat attacks, December 12

Germany suggests compromise peace

HANA 15. 1. 1917

SPRAVODAJCA Unsuccessful Russian attack by Bucharest

HANA My sme chvala p. Bohu zdraví, ktorieho zdravia aj tebe vinšujeme a žiadame od milieho p. Boha, ty si už o nás volako zabudnul. Mišo dostal urlaup do ostatného a Skôra vraj i dojde domov, iba ty tam zostaneš naveky. Keby si i ty tam bol, boli by ťa tiež reklamovali. A to si tam zašiel na druhý svet, čo ťa tam ani nik nenájde. Hlavajčík už padnul, Jano neznam, kde sa podel. A tu je chorela, Čižmárovi umerlo dievča a tu prišlo do notára, že na jar majú pustiť každého, ktorý má majetok, len keby ti p. Boh pomáhal skorej domov.

JANO 12. 3. 1917

Čože sa stalo, že mi tak nepíšeš nič, ja som ti písal 3 razy a som odpoveď nedostal, veď na ten urlaub by som dosť rad prišiel, keby púšťali, a keď nepúšťaju, čo máš robiť, tak ti posielam päťdesiat zlatý –  ja som očakával, že ich vám sám prinesiem, ale ešte niet vyhlad žiaden.

24. 3. 1917

Ak je to pravda, prišol tamtej noci telegraf, že Rus chce pokoj, nuž Duša moja, dala by to ruka Božia, aby sme sa ešte mohli zisť dovedna.

HANA 19. 8. 1917

Mne je už do zúfania len šetko plano, nič neprídeš pomosť a šetko nám berú, už aj ten válov, čo si nám z dosiek spravil, už ho ukradli.

JANO 11. 10. 1917

Ja som už ako sprostý. A teraz nemám uhlia a tu ma duria robiť s tými vozmi a tými kotlíkami, som tu tak ako ten otrok a misím sám robiť, hreším, aby mi dali dajakú pomoc a tu nič a teraz zasa zastavili urlaub, už tretí raz.

3. 11. 1917 zo Szekelyudvarkely

SPRAVODAJCA German and Russian soldiers fraternise on northern front.

JANO Dva dni a dve noci sme šli na cugu, budeme banovať za Romaniou. Tu je

planšie, ani plácu ešte nemáme, ktovie či nám aj dajú tu pokoj dlho, či nás ešte nezachytia tam de otcet boli, ale že var od kompanii budú púšťať na urlaub, kto vie, či ma pusti oberleitnant, odtiaľto by bolo bližšie.

Pisana karta dna 16. 12. 1917

SPRAVODAJCA Allied aeroplanes bomb depots in Macedonia.

JANO Vy mi už len o ten urlaub píšete, keď raz nepustí, to sa idem obesiť, to je nám dobre, že druhých púšťajú aj odtiaľto. Šťastlivé sviatky vinšujem, choc aj smutnie, keď už takie štvrtie smutno a osobitne ich musíme… Prosím ta, neber si to moc do hlavy, ja by som sa už aj tak bol zošalel, aby som vždy o vás myslel. Musím čušať a trpeť. Dakedy aj ty si mi vždy vravela, ticho buď a trp a bol mi Boh na pomoci.

HANA Písaný list 21. januára v 1918

Duša moja, vraj už idete preč odtiaľ, že vás už mali obliekať do sivieho, to už i ty pojdeš do toho ohňa? Azda Veľkú noc budeme vedno držať, keď sme vianočné sviatky nemali vedno, len mi píš, ja prídem ku tebe, už mi je veru zunutý ten svet, už by som nedbala, čo by som aj zomrela, keby ten chlapec nie, ale to čo tu by robilo samô, už by mu šetko zabrali.

PETERKO Otecko môj! Mať vás už boli zasa reklamovať a dali 6 korún, že už naozaj prídete v marci.

MUŽ Kaprál Jurcsó János, na žiadosť z 10. marca vám oznamujem, že hoci v katastroch dediny Východná na 18 holdoch ornej pôdy Jurcsó Anna a Peter jarné roboty sami vykonať nedokážu, osvedčenie o prerušení práce na fronte nemôžeme vydať, nakoľko je v rozpore s terajšími nariadeniami a je prísne zakázané.

PETERKO Veľkonočná nedeľa 1918

Chlapci si od otcov pýtajú, keď niečo treba a ja si už nemám od koho, keď už tak mladý musím ten chlieb sirotský jesť. Veru sme ho nejedli, ako ste vy odešli. Keď som dade videl, že jedli chlieb, dobre že sa mi dačo nestalo od žiaľu. Keby ste vy boli doma, vždy by sme mali chleba.

diktafónová nahrávka s pánom Koreňom

Ono je to veľmi zaujímavé, totiž o tej prvej svetovej vojne tie všeobecné informácie sú také, že všetci Liptáci narukovali do Košíc, tam bolo to sústreďovacie miesto a isteže na vojnu bolo najbližšie proti Rusom, hoci časť bola aj na talianskom fronte, tam väčšina popadala a spústa ich je na tom pomníku, 50 ľudí je tam vpísaných do toho pomníka, to je úžasne veľa na tú relatívne malú dedinu, v zrelom veku chlapov. V druhej ich bolo 14. Tá prvá bola krutá i preto, že my sme patrili pod maďarské velenie a nielen to, to bola hrozná situácia, to trápili velitelia týchto ľudí, takže to ma udivuje, že tam boli aj ľudia, ktorí boli o nejaký stupienok vyššie v spoločenskom uznaní by som povedal, akýsi majster, to bol hodnotný a cenný a to je práve človek z Východnej, takže som úplne z toho paf.

Koniec

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 15 16 17
18 19
20
21
22 23 24
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com