Srny
moje srny boli vždy krivé
kostrbaté
moje srny, také krotké stádo
na poliach často stálo
moje srny, zvykli zbehnúť po lúkach
pokrčiť steblá trávy
moje srny pri behu sa vždy spotili
z ich kože teplo sálalo
moje srny, tie mali podmanivý pohľad
keď stáli jak na kopcoch skaly
moje srny mali mapy na nohách
a zvony v kopytách
moje srny aj keď boli párnokopytníky
vždy v stáde nepárnu mali
moja srna
tá v nepáre, čaká
postáva na poľnej ceste
hľadá, komu by sa v štronze kukla do očí
v tele kŕč ako
napätie z elektro stĺpu
moja srna, leží vo svojom lehne
a zatvorenými viečkami cíti celý svet
pod nočnou oblohou
jej, mojej srne, rastie v srdci kvet
moja srna, taký
prenikavo biely satén
moja srna, ju zvykne v horúčkach
oblievať chlad noci
moja srna, má na zadku biele bodky
ako hviezdy oblohy
moja srna, vylízala hrudku soli
vo vyprahnutých ústach sa jej lepí presušená slama
od horára
už viac nedal, zimy niet
moja srna, teda asi
čaká na jar
až zas
raz stretne
horára
Na tej poľnej ceste.
xxx
Ako vyzerá muž,
ktorý nosí hlavu na
tele
a tvár na tej
hlave,
ale nie je to úplné teľa?
Smiem takého pobozkať na líce?
Plače
Sú takí, čo sa tvária, že velice
a aj takí, čo zbierajú ovečky na lúke
potom sú tí, čo sú vlastne otec
a potom je len ticho,
prestávka.
Dievčatá v sukniach si hľadajú frajera.
Zakasať blúzku za zásterku,
frcnúť šminky na očko,
dať si dole podprsenku,
ukázať cicky, prská, kozičky.
Jaj, ale veď oni zbierajú ovečky!
Kam ich ten vetrík zavial,
mužov aj dievčatá
na lúke,
do trávy,
do postele, spať.
Viktória Anna Lesayová, 1. bc KDŠ
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com