Ford Prefect, muž z planéty Beltelgeuze, bol ubytovaný na planéte Zem približne 2 roky. Počas svojho pobytu pozorne sledoval túto družicu a jej zvláštnych obyvateľov. Nerozumel množstvu nezmyselných vecí, ale preto tu bol - aby ich vysvetlil a objasnil v novšom vydaní elektronickej knihy Stopárov sprievodca galaxiou . Prišiel s mnohými teóriami, no niektoré musel po dlhšom pozorovaní pozmeniť. Medzi ne patrí aj vysvetliť čudný zvyk ľudí opakovať úplne obyčajné vety, ako napríklad: „Dnes je ale krásne“, „Ste veľmi vysoký“ a podobne.  

Na začiatku poukázal na to, že keby si ľudia prestali neustále precvičovať ústa, zasekli by sa im. Po niekoľkých mesiacoch však prišiel s lepšou teóriou: keby si ľudia prestali precvičovať ústa, mohol by im začať fungovať mozog. 

Bol si istý tým, že ľudia veľa rozprávajú. Poznal len málo planét, ktorých obyvatelia by boli takí zaľúbení do svojho vlastného rozprávania, že by im bolo úplne jedno, čo hovoria. Všimol si aj tú zákonitosť, že čím väčšia je kvantita slov, tým je spravidla menšia ich kvalita. Ľudia bežne vyprodukujú množstvo zbytočných viet, že ich poslucháči nemajú šancu postrehnúť, čo vlastne chceli povedať. Niekedy namiesto jednoduchého vyjadrenia pocitov chodia okolo horúcej kaše tak dlho, až zabudnú, s čím chceli oboznámiť poslucháča. A na zabúdanie majú tiež ospravedlnenie. Povedia si, že to asi to nebolo dôležité. Svoje pocity považujú evidentne za zbytočné. 

Forda fascinovalo, ako si ľudia užívajú počúvanie dlhých rečí politikov či celebrít. Tí dosiahli v rozprávaní úplne inú úroveň. Niektorí dokážu rozprávať pútavo a živo o nudných veciach až tak, že ostatní ľudia im venujú hodiny svojej pozornosti. Aj napriek tomu netušia, o čom je ich dlhá reč. Ale koho by to zaujímalo? Ľuďom stačí reč sledovať, a nie vnímať.   

Takýmto spôsobom často prichádzame do kontaktu s pojmom dezinformačný chaos. Napriek tomu sa voči nemu stále nedokážeme dostatočne brániť. Ľudia majú tendenciu dôverovať rôznym vymysleným teóriám. Nemajú potrebu zisťovať, koľko z nich je založených na pravde. Niekedy dokonca úplne postačí, aby názor vyslovila mediálne známejšia osoba, a človek zaslepený jej slávou sa nepozastaví nad tým, čo vlastne propaguje. A tieto nepodložené mienenia, teórie a názory štvú ľudí proti sebe, a oni sú viac než ochotní sa za ne hádať a biť. Tento informačný neporiadok spôsobuje chaos. Ľudstvo je vďaka týmto nezmyslom štvané proti sebe. 

Mnohým ľuďom chýba kritické myslenie, ktoré by im mohlo pomôcť pri posudzovaní pravdivosti informácií. Napriek tomu nepociťujú pálčivú potrebu si ho pestovať. Unudení svojím životom sa až chvejú z možnosti boja, hoci nezmyselného, pričom ich absolútne netrápi, kto tie podmienky spôsobuje. Nikto si neuvedomuje, že zatiaľ, čo sú davy rozštiepené na drobné skupinky bojujúce proti sebe falošnými predstavami, istým ľuďom táto situácia vyhovuje. Kto by si už len v zápale boja všimol ich manipulatívne pohyby? 

V dnešnej dobe preplnenej možnosťami zdieľania názorov a informácií si, bohužiaľ, neuvedomujeme, že sme oveľa ľahšie ovládateľní ako kedykoľvek inokedy. 

Kamila Halámková, 1. mgr. KDŠ