POÉZIA rinčiaca z vysokoškolských brán

poéziabásneKarolína KolcúnováBarbora Suchanová

VOJNA A MIER

 

Živočíšne pudy

Strachy

Kde si?

Rozliata krv, núti nás sa zamyslieť

Kto je vlastne vinníkom?

A chuť vlastných roztrieštených zubov v hrdle je len predzvesť niečoho zlého

Výbuchy

Paľba

Slová tvrdé ako črepiny sa zaboria do srdca

Nepotrebujeme vojnu, aby sme sa zabíjali

A nepotrebujeme mier, aby sme sa vedeli vzájomne milovať

City prehadzované na vojnovom poli

Končia v zabudnutí

A na príbuzných si spomíname len na sviatky

Je to naša občianska povinnosť

A na vojne je najodpornejšia tá strata citov

Bojíme sa spomínať

Bojíme sa zabúdať a bojíme sa pocitov, ktoré s tým prichádzajú

Ak sú slová zbrane a srdci sú vojaci tak potom krv sú len obyčajné slzy a plakať je predsa ľudské...

 

 

 

DNES

Starci by nemali stáť v rade na lieky, ale na hrobové miesta.

 

Naučte sa hovoriť po slovensky.

Deti by nemali chcieť sex, ale lásku.

 

Naučte sa chodiť.

Dospelými by malo byť sprístupnené ostať mladými.

Mladí túžiaci po slobode a starší túžiaci byť uväznení.

 

Naučte sa rozmýšľať.

Spomedzi všetkých tých spermií si bol ty tá najrýchlejšia

Staré múdrosti, dnes už však len rozprávkami a realite sa vymyká každodenný svet

Mobily preplnené faktami a mozgy preplnené prázdnotou

Zvieratá zabíjajú na kožušinu a ľudia na štatistiku

Smútok ľudstva je zobrazovaný v televíznych komédiách

 

Naučte sa vnímať

Slzy sú rozhadzované po lícach a úsmev sa stratil v neistote

Matky strácajú deti a nachádzajú domov na smetiskách

Odpadkový kôš preplnený myšlienkami o globálnom otepľovaní

Smrť je jednosmerným lístkom k lepšiemu životu

 

Naučte sa prizerať

Odpúšťame si slovami a zabúdame na nezabudnuteľné

Slepí už vidia budúcnosť a hluchí započuli správy

Každodenný epiteton

“Prekliaty život”

 

Naučme sa žiť.

 

Karolína Kolcúnová, 1. bc, KDŠ

PLAČ V TICHU TIEŽ ZNIE

Plač nestačí pýtam sa či už koniec koncov konečne príde vojde vstúpi dnu sem von ďaleko obďaleč ale celkom blízko sa blýska v srdci srdečne srdí sa malá potvora toho tvora tvorím trpím trudnomyseľne tvrdím že život zažívam a neprežívam žitie v žite prší prská prskavky v hlave hlavne hlavne miera mierne mieria na mier a predsa priamo. Tak.

Späť naspäť spať nevstať nestať sa stále samou sebe hnusiť sa hnusne dusiť sa a nevládať dýchať dychom duchom v sále spím nespím sprzním. Sa.

Nepodlieham zábave zábavne kričím vrčím mučím sa hučím ručím mračím sa hrozne hrozné hrozno hrdo hviezdi v hniezde vedľa hviezdy myšlienok má vesmír ďaleko a predsa blízko už v kolíske sa vieš nájsť a v živote sa stratiť strániť stratiť tú niť nevieš nerieš sa brániť seba musíš haniť hanbou nespravodlivou dnes spravodlivo zmýšľaš zmysly zmysly si krívaš striháš pred nebezpečenstvom striháš a z okna sa dívaš na tú pohromu tomu nerozumieš tak len zakývaš. Na rozlúčku. A hodíš. Si slučku.

 

Barbora Suchanová, 1. bc, KDŠ

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com