VOJNA A MIER
Živočíšne pudy
Strachy
Kde si?
Rozliata krv, núti nás sa zamyslieť
Kto je vlastne vinníkom?
A chuť vlastných roztrieštených zubov v hrdle je len predzvesť niečoho zlého
Výbuchy
Paľba
Slová tvrdé ako črepiny sa zaboria do srdca
Nepotrebujeme vojnu, aby sme sa zabíjali
A nepotrebujeme mier, aby sme sa vedeli vzájomne milovať
City prehadzované na vojnovom poli
Končia v zabudnutí
A na príbuzných si spomíname len na sviatky
Je to naša občianska povinnosť
A na vojne je najodpornejšia tá strata citov
Bojíme sa spomínať
Bojíme sa zabúdať a bojíme sa pocitov, ktoré s tým prichádzajú
Ak sú slová zbrane a srdci sú vojaci tak potom krv sú len obyčajné slzy a plakať je predsa ľudské...
DNES
Starci by nemali stáť v rade na lieky, ale na hrobové miesta.
Naučte sa hovoriť po slovensky.
Deti by nemali chcieť sex, ale lásku.
Naučte sa chodiť.
Dospelými by malo byť sprístupnené ostať mladými.
Mladí túžiaci po slobode a starší túžiaci byť uväznení.
Naučte sa rozmýšľať.
Spomedzi všetkých tých spermií si bol ty tá najrýchlejšia
Staré múdrosti, dnes už však len rozprávkami a realite sa vymyká každodenný svet
Mobily preplnené faktami a mozgy preplnené prázdnotou
Zvieratá zabíjajú na kožušinu a ľudia na štatistiku
Smútok ľudstva je zobrazovaný v televíznych komédiách
Naučte sa vnímať
Slzy sú rozhadzované po lícach a úsmev sa stratil v neistote
Matky strácajú deti a nachádzajú domov na smetiskách
Odpadkový kôš preplnený myšlienkami o globálnom otepľovaní
Smrť je jednosmerným lístkom k lepšiemu životu
Naučte sa prizerať
Odpúšťame si slovami a zabúdame na nezabudnuteľné
Slepí už vidia budúcnosť a hluchí započuli správy
Každodenný epiteton
“Prekliaty život”
Naučme sa žiť.
Karolína Kolcúnová, 1. bc, KDŠ
PLAČ V TICHU TIEŽ ZNIE
Plač nestačí pýtam sa či už koniec koncov konečne príde vojde vstúpi dnu sem von ďaleko obďaleč ale celkom blízko sa blýska v srdci srdečne srdí sa malá potvora toho tvora tvorím trpím trudnomyseľne tvrdím že život zažívam a neprežívam žitie v žite prší prská prskavky v hlave hlavne hlavne miera mierne mieria na mier a predsa priamo. Tak.
Späť naspäť spať nevstať nestať sa stále samou sebe hnusiť sa hnusne dusiť sa a nevládať dýchať dychom duchom v sále spím nespím sprzním. Sa.
Nepodlieham zábave zábavne kričím vrčím mučím sa hučím ručím mračím sa hrozne hrozné hrozno hrdo hviezdi v hniezde vedľa hviezdy myšlienok má vesmír ďaleko a predsa blízko už v kolíske sa vieš nájsť a v živote sa stratiť strániť stratiť tú niť nevieš nerieš sa brániť seba musíš haniť hanbou nespravodlivou dnes spravodlivo zmýšľaš zmysly zmysly si krívaš striháš pred nebezpečenstvom striháš a z okna sa dívaš na tú pohromu tomu nerozumieš tak len zakývaš. Na rozlúčku. A hodíš. Si slučku.
Barbora Suchanová, 1. bc, KDŠ
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com