REFLEKTOR DRÁMA - 5. príspevok

Alžbeta Vrzgulová - Diagnóza (A.P.Č)

Diagnóza (A.P.Č)1

dve ženy
traja muži

Miestnosť poznačená divokou zábavou. Vchody z rôznych strán. V pozadí, z hĺbky tušeného priestoru hudba. Silné basy.

I.

Rôzne v priestore porozhadzovaní rôzne unavení ľudia.

prvá : Najradšej by som odišla.

prvý : Prečo?

prvá : Okolo sú samí nenormálni ľudia. Žiješ medzi nimi, ani si neuvedomíš a si tiež nenormálny. Nedá sa pred tým ujsť.2

prvý : Hovoriš z cesty.

prvá : Možno už som nenormálna.

tretí : Abstraktné výroky už nikoho nezaujímajú.

prvá : A to je pravda, pretože to vravíš ty.

druhý : Prestaňte.

prvý : Je to pravda, pretože sa tie slová vzťahujú k realite. Ty medzitým vypúšťaš do vzduchu "bubliny nafúkaných myšlienok". Ako mi to ide?

prvá : Najradšej by som odišla.

tretí : Kam by si chodila. Máš byť tu, patríš sem.

prvá : Aj ja mám ten pocit.

druhý : Počujete? Bude dvanásť.

druhá : Tak ma bolí hlava. Bolí ma hlava pri každom prudšom pohybe. Pri každom potiahnutí z cigarety ma tak bolí hlava, až mám pocit, že praskne. Nadýchneš sa, svaly a úpony sa ti napnú, ušné bubienky sa ti napnú, spánky sa ti napnú, mäkké podnebie sa ti napne. Napnúť na prasknutie, tie slová  k sebe tak pasujú, až to musí byť pravda. Nevyhnutná konzekventnosť.

prvý : Naplo ma na vracanie.

druhá : Ty sa len ironicky pozeráš a všetko sa ti zdá smiešne.3 Tak je to jednoduchšie, však? (odíde)

prvá : Najradšej by som odišla.

tretí : Tak choď.

prvá : Idem. (zostane)

II.

Druhý muž stojí bez pohnutia.

prvá : Ešte som našťastie nezblbla. Len som otupela. Nič nechcem, nič nepotrebujem, nikoho nemám rada.4

prvý : Ani mňa nie?

prvá : Nie.

prvý : Nevadí.

prvá : Čo robíš?

druhý : Protestujem.

prvá : Nevyzerá to tak.

druhý : To si myslíš ty.

prvá : Nemal by si niečo robiť? Činnosť. Akcia. Zanietenie.

prvý : Poď sa baviť.

prvá : Počkaj, ochvíľu.

prvý : Poď, musíš.

(odídu)

III.

druhý : Protestujúci potrebuje pozornosť. Odišli a zničili ma. Ten, kto nesúhlasí, robí tak pre seba, zo svojho popudu, zo svojho vnútra, ale aby mohol protestovať potrebuje okolie. To je nesloboda protestu. Akt, ktorý je jedným z prejavov slobody je vo svojej existencii neslobodný.

tretí : Kým nás opäť niekto vyruší, trošku si pofilozofujme.

druhý : (zbadá ho) Na akú tému?5

tretí : Napríklad táto tvoja teória o neslobode. Kým si si myslel, že si tu sám, ako by si definoval svoj stav? Bola to chvíľa slobody, ktorá nemohla byť využitá slobodne, pretože tvojou túžbou bolo vyjadriť nesúhlas, čo si bez publika nemohol?

druhý : Prepáč, teraz nemôžem. Protestujem.

tretí : Dlžíš mi to.

druhý : Prečo ma stále prerušuješ?

tretí : Pretože si banálny. Tieto gestá sú banálne až strach. Ty to vieš a predsa to nezmeníš.

druhý : Prosím, nechaj ma protestovať.

tretí : Prečo?

druhý : Čo žijeme teraz je odporné, ale keď myslím na budúcnosť, je mi dobre.6 Protest je môj jediný dotyk s budúcnosťou.

tretí : Ak je toto dotyk, tak jedine dotyk smrti. (so smiechom odíde, druhý beží za ním)

IV.

Z inej strany počuť najprv hlasný smiech, potom vchádza druhá žena, za ňou potichu prvý.

prvý : Je skoro dvanásť. Bavíš sa?

druhá : Na to som tu.

prvý : Odkiaľ si?

druhá : Je to dôležité?

prvý : Zaujíma ma to.

druhá : Odkiaľ si ty?

prvý : Prečo odpovedáš otázkou?

druhá : Hádaj.

prvý : Chcel som sa len normálne porozprávať a...

druhá : A čo?

prvý : A nič.

druhá : A nič.

prvý : Nič.

druhá : Tak potom to nemá zmysel.

prvý : Počkaj! Ja chcem...

druhá : Chceš, či nechceš? (vchádza prvá, muž si ju nevšimne)

prvý : Chcem.

druhá : Čo?

prvý : Teba. Túžim po tebe.

druhá : Šťastie pre nás neexistuje a nemôže existovať, my po ňom len túžime.7

prvý : Čože?

druhá : Nič. Hrám sa s tebou. Hrám sa s mužmi. Nebavia ma a tak sa musím s nimi hrať, aby ma takéto stretnutia neunudili na smrť. Od prvej sekundy si bol predvídateľný. Už len spôsob akým ku nám kráčate prezrádza všetko. Je to až obscénne, ale v negatívnom slova zmysle. Sexuality ani kvapka. Čo si si myslel? (počas jej repliky sa prvá začne smiať)

prvý : Bavíš sa?

druhá : Na to som tu.

(prvý muž odíde)

V.

Hudba silnie, ženy spolu tancujú, potom:

prvá : Mám pocit, že som sa narodila už strašne dávno. Zabudla som kedy a stratila prehľad o čase a teraz len každé ráno vstávam ťažšie a ťažšie s novou záťažou predošlého dňa na chrbte. Ale to všetko sú hlúposti. Človek sa musí spamätať a zbaviť sa takýchto myšlienok.8

druhá : Myšlienok sa treba zbaviť tak vo všeobecnosti.

prvá : Neboj, už bude dvanásť.

druhá : Mala by si prestať s týmito výlevmi.

prvá : Veď nič nevravím.

druhá : Všetkých od seba odháňaš.

prvá : Teba nie.

druhá : (so smiechom) A práve mňa by si mala.

(mlčia, v pozadí hlasy, zábava)

druhá : Človek musí vedieť, prečo je na svete. Inak je všetko nezmysel a človeku je potom všetko jedno.9

prvá : Mala by si prestať s týmito výlevmi. Poď tancovať.

druhá : Už som ti hovorila ako strašne ma bolí hlava?

prvá : Dnes ešte nie.

druhá : Poď tancovať. (tancujú, každá sama)

VI.

Vchádzajú tretí a za ním druhý, rovnako ako vyšli.

druhý : Chceš vedieť, čo robím?

tretí : Ani nie.

druhý : Spýtaj sa ma.

tretí : Si chorý na pozornosť.

druhý : Potrebujem ju.

tretí : Prečo?

druhý : Lebo sa cítim sám.

tretí : Čo to robíš?

druhý : Čakám. Potrebujem sa s tebou porozprávať.

tretí : Prečo práve so mnou?

druhý : Nie je mi ľahko. Musím okamžite začať niečo robiť.10 Práca človeku uľaví. Musím robiť. Tvoriť, niečo rukami. Niečo, čo sa dá chytiť. Slová ma dusia. Slová, slová, slová., duto sa ozývajú a nikoho už nezaujímajú.

tretí : Skončil si?

druhý : Dusí ma myšlienka, že môj život je nenávratne preč. Minulosť žiadna, nezmyselne premárnená drobnosťami a prítomnosť tak absurdná, že je to strašné.11

tretí : Dusia ťa vlastné frázy. Aká minulosť? Minulosť je stotina. Budúcnosť je oveľa väčšia. Neistejšia, ale väčšia. Vraví sa, že nikdy nevieš, kedy ťa prejde auto alebo ťa nejaký človek šialený dobou zavraždí v tvojom byte, no skutočnosť je taká, že v porovnaní s budúcnosťou je minulosť stále len okamih.

druhý : Ale ja som sa zasekol. Mal som talent aj odvahu. Nebol som hlúpy. Keby som žil ako sa má, mohol zo mňa byť napríklad Schopenhauer alebo Dostojevskij.12 Alebo Čechov.

tretí : Ži v prítomnosti. To, že sú mená staré nezaručuje ich kredit.

druhý : To, že sú nové, tiež nie.

VII.

Vbehne prvý, hudba nahlas. Všetci sa hýbu do rytmu, každý podľa seba a sám. Veľmi dlhá sekvencia bez slova, potom :

prvá : (smeje sa, postupne sa k nej všetci pridávajú, cez smiech) Stretnú sa moderný cynik a najspravodlivejší zo spravodlivých.

druhý : A čo robia?

druhá : Bolí ich hlava.

tretí : Nie.

prvá : Len tak stoja.

druhý : Prečo?

druhá : Pozerajú hore.

tretí : Na hodiny.

druhý : O päť minút dvanásť.

prvá : Nie. Nevidia nič.

druhý : Ale prečo?

druhá : Nevedia vymeniť žiarovku.

prvý : (prestane sa smiať) To je blbosť.

VIII.

druhý : Ja by som veľmi chcel...

prvý : Si skvelý. Úžasný. Námet na román. Človek, ktorý chcel. L'homme qui a voulu.13

druhý : Čo zostane, keď všetko zneguješ?

prvý : Uvidím.

prvá : Ale niečo predsa musí mať zmysel.

prvý : Zmysel. Vonku padá sneh. Má to nejaký zmysel?14

druhý : Choď sa radšej baviť.

prvá : Treba sa zabávať. Tomu neujdeš.

prvý : Vy tiež nie. (tancuje, prvá sa postaví čelom k stene, druhý bezradný)

IX.

Ticho, len v pozadí stále hudba.

druhá : Počuješ?

tretí : Čo?

druhá : Dookola to isté. Ani neviem, kde je začiatok a koniec.

tretí : To je teraz moderné. Tu a teraz.

druhá : Myslím, že sa z toho zbláznim.

tretí : Bolí ťa z toho hlava.

druhá : Aj teba?

tretí : Nie. Zvykol som si.

druhá : Keď sa zbláznim, odvedú ma odtiaľto?

tretí : Predstavuješ si to veľmi jednoducho. Predtým som tiež považoval hocakého blázna za chorého človeka, kým mi došlo, že pre človeka je vlastne celkom normálne, keď je trochu nenormálny.15

druhá : Stále hovoríš. Múdry to už dávno vie a hlúpeho to nezaujíma.16 Ale možno keď mi praskne hlava...

tretí : Máš utkvelé predstavy.

druhá : Mám. A ty mi závidíš. Všetko si vždy bral ako samozrejmosť a neutkvelo ti nič.

tretí : Počuješ?

druhá : Už.

X.

prvá : Počujete?

druhý : Už? Ešte nie som pripravený.

druhá : Konečne.

prvá : Neverila som.

prvý : To je skvelé! Výborné!

druhá : Konečne sa niečo stane.

(čakajú)

prvá : Ale čo?

druhý : Niečo cítim. Závan vzduchu.

tretí : To sa ti len zdalo.

prvý : No čo je?

druhá : Nič.

prvý : To nie je možné. Veď je čas. Bolo to v programe.

prvá : Ty si ho čítal?

prvý : Tváril som sa, že áno. Tak ako všetci.

tretí : To znamená...

druhý : Čo to znamená? Ničomu nerozumiem.

tretí : Karneval sa začal.

prvý : Zbohom mäsu. Tancuj.

prvá : Najradšej by som odišla.

Hudba silnie.

 

1niektoré repliky parafrázujú stále aktuálne slová Čechovových postáv

2, 3, 4 Astrov, Ujo Váňa

5 Tuzenbach, Veršinin, Tri sestry

6 Andrej, Tri sestry

7 Veršinin, Tri sestry

8, 9 Máša, Čajka

10, 11, 12  Váňa, Ujo Váňa

13 Sorin, Čajka

14 Tuzenbach, Tri sestry

15, 16 Astrov, Ujo Váňa

 

 

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com