REFLEKTOR DRÁMA - 6. príspevok

Veronika Šugárová a Daniel Dulla: Jánošík 007 dnes nebude

 

Kulisy: Pracovný stôl, Stolička 2x, Cigarety, Nefunkčný zapaľovač, Šálka s lyžičkou, Nejaké zapísané papiere, Pero, Fľaška od rumu a v nej nejaký čaj takej farby + poháriky

Osoby a obsadenie:

Sekretárka: čierna sukňa, sako, biela blúzka, drdol, červené okuliare, silno narúžovaná, štekle
Riaditeľ:
čierny oblek, kufrík, nejaká kopa papierov, svetlá košeľa
Kancelária:
pracovný stôl skoro v strede pódia, stolička, vešiak na kabáty

Scenár:

S - sekretárka

R- riaditeľ

R: /prichádza do kanclu, začína si skladať kufrík, z rúk mu vypadnú papiere, zohne sa po ne/   sakra... /pozbiera papiere, dá ich na stôl/ Viktória?!

S: Dobré ránko prajem, želáte si?

R: A na čo by som ťa mal volať, keby som si neželal?! A nestoj mi za chrbtom, keď sa s tebou rozprávam.

S: Čo pre vás môžem spraviť?

R:  Prepáč, ja... ja som už asi prepracovaný... hej, prepracovaný, to bude tým... mám aj doma s manželkou celkom problémy... asi mi na Lenku prišla... a.... och! Priblblá práca! To je všetko tou prácou...

S: Hmm... chápem.

R:   Viktorká, prosím ťa, veď ty vieš, čo potrebujem v takejto situácii.

S: Nooo.... ale mne dnes ráno rezali ďasno, takže...

R:Viktória... ja som myslel kávu .... ach jaj...

S:/ po chvíli prichádza s kávou, postaví sa za R a začne ho masírovať/ Ešte niečo, pán riaditeľ? /skloní sa k R a začne mu pomaly rozopínať 1.gombík na košeli/

R: /chytí jej ruky/ Nie, môžeš ísť.

S: / rýchlo odtiahne ruky, urazene odchádza/

R: Vlastne, počkaj!

S: /zastaví sa, ale otočí sa až po chvíli/ Áno?

R: /pozerá sa do papierov, jeden si v ruke prehadzuje/ Dnes je posledná skúška na večerného Jánošika 007, však?

S:  Áno.

R: A kde je Peter?! Už tu minimálne hodinu mal byť!

S: Vy... vy o tom neviete?

R: Krucinál, Viktória! A na čo myslíš, že sa pýtam?! Nemám náladu na nejaké naťahovanie! / čaká na odpoveď, po chvíli/Prosím?! No už mi konečne odpovieš?!

S: No... Petra... popravili...

R: Viktória... s takýmito vecami to na mňa neskúšaj... O čo ti ide? Hm?! O čo?!

S: / R akoby tam nebol/ Aj to posledné, čo som ešte mala mi bolo vzaté.... ale prečo teraz, keď som sa ničím neprevinila... keď som čistá...  Ľúbila som len jeho... teraz skúšam všemožne zabudnúť, ale nejde to... tak som ho ľúbila.... teraz vo mne ostalo len to nekonečné prázdno, ktoré nebude nikdy znova zaplnené, bol pre mňa barlou, ktorá sa zlomila, bol mojím domovom, z ktorého neostal ani len trám... Turgenev kdesi píše: „dobre je tomu, kto v takú noc sedí pod strechou, kto má svoj teplý kútik.“... /pauza/Vždy nado mnou bdela jeho ochranná ruka... a ja... som teraz bez neho tak zraniteľná, tak bezmocná... tá ruka zmizla a ostalo nado mnou len chladné, holé prázdno.... len prázdnota a chlad...a túžba, čo už nebude naplnená... ako mám teraz ísť ďalej? /začne bez emócií, ako niekto tretí, vezme si stoličku, dá si ju do stredu pódia/ V hlave jej visela stále tá istá rozpomienka, rozpomienka na deň, kedy sa začalo to, čo včera skončilo... vtedy riešila svoje problémy s kvartálnym alkoholizmom, bolo jej ťažko a zle... už nechcela, ale musela, keď sa ten mechanizmus spustil, nešlo ho vypnúť – stopnúť.... sedela nikde v bare, s niekým sa rozprávala... už ani nevedela o čom, ale rozprávala. Keď raz zodvihla hlavu od stola, pozrela sa pred seba a tam za vchodom stál on, očami hľadal kohosi v sále. Zodvihla  vysoko ruku a mávala ňou,/zamáva/ až ju zbadal, vstala bez platenia a vyšla k nemu úplne uveličená. Hľadal ju. Prišiel ju zachrániť pred ďalším pitím, mala pocit, akoby sa oňho mohla oprieť, keby nestála pevne na nohách teraz aj v budúcnosti. Vznášala sa nad ňou jeho ochranná ruka. Vnútorne celá prekypovala vďačnosťou. Viedol ju k nábrežiu, aby sa nadýchala sviežeho vzduchu. On bol celý deň na nejakej schôdzi a potom sa zastavil, u nej v byte, že by sa mohli ešte trocha prejsť a sused mu povedal, že ona je od rána preč, teraz je možno v Carltone alebo Savoyi, tak sa tam vybral a naozaj ju našiel. Ona mu vysvetlila ako došlo k tomu, že si vypila, čo všetko bolo na vine... už sa medzitým prechádzali po nábreží jasne osvetlenom starodávnymi lampami. Už tade netiahli prúdy ľudí, už sa tu prechádzali len ojedinelé mladé páriky, bolo počuť ich kroky a tiché sipenie rieky dolu pod nábrežím. Odrazu uprostred vety zmĺkol, zastavil sa, obrátil sa k nej a pobozkal ju. Celkom jednoducho, ako niečo samozrejmé. Zistil, že nie veľmi ovláda techniku bozkávania a ona nič nenamietala, akoby to raz muselo prísť, teraz to konečne bolo tu. Dovtedy si vykali, poznali sa pomerne krátko a teraz tu stáli pritisnutí k sebe, akoby boli tiež taký mladý párik. Jej svet bol plný svetiel, stále k nemu cítila ohromnú vďačnosť, že ju šiel hľadať, že ju zachránil, a on bol tiež mierne opojený... /pauza, ide odložiť stoličku, už zase hovorí ako ona /Nechal ma tu.... /pozrie sa hore/ A že som tu ja, to pre teba nič neznamená? /chvíľu ostala len tak stáť, potom sa akoby nič vráti k riaditeľovi/

R: /monológ sekretárky ignoruje/ Preboha... a... a prečo?... a čo sa vlastne?...čo  sa stalo?...prečo? akože... akože.... čože?! to kvôli tomu jeho skleníku sku...-sek- sprostému! Že?! / zvýšený hlas/ do riti! Ja som mu to vravel! Ja som mu vravel, nech už to konečne rozpredá a nech tomu už dá pokoj! Vraj dvojnásobný lup každý týždeň! Ha! /S sa ho snaží upokojiť a usadiť/ nechaj ma! /S sa stiahne, R si ide pomaly sadnúť, ale v polovici sa zase vystrie/  Krucinál! A kde ja teraz nájdem druhého Jánošíka?! Veď dnes je premiéra a ja nemám hlavnú postavu, no to je úžasné! Sa na to môžem vysrať! /svojím nadávaním sa trocha upokojil, vyčerpaný klesá do kresla/ -pokojnejšie- no už mi povieš čo sa stalo?!

S: On... on nebol len díler.... /R sa chytá niečo povedať, ona mu skočí rýchlo do reči/ bol to.... no... o tom jeho skleníku viete, nie? / R prikývne/  nejaký týpek si uňho bol po matroš a Peter vtedy vraj bol už ... no veď to.... tak ten týpek to chcel využiť a dal mu o 50 ečok menej...  ale tráva začína účinkovať cca až o takú polhoďku, tak si to Peter všimol... ten chlapík mu chcel zdrhnúť, ale Peter zobral kladivo a... /chytí si ústa, prikrčí sa, už nedopovie/

R: Preboha to... to nemyslíš vážne! Viktória, nie.... ja som mu to vravel, už keď s tým svinstvom prišiel za mnou! Hneď som si mal všimnúť, že reaguje podráždenejšie ako zvykol! Ten magor si asi neuvedomoval svoje povinnosti voči divadlu... a voči mne! Viktória, dnes je premiéra a ja nemám svojho Jánošíka, si môžem pískať! /S sa ho snaží upokojiť/ Nechytaj sa ma!... a súd?! To prebehlo akože ako? Sudca si povedal, že mi spraví radosť a že mi posadí hlavnú postavu na elektrické kreslo? A jeho právnik? To bol ďalší taký pribrzdený neschopný idiot?! Alebo nebodaj vopred vedeli, že Jánošík 007 bude o našej odporne skorumpovanej politike? Áno, to určite preto! Určite... A vraj demokracia! Veď to je komunizmus s krajším menom! Prečo sa musia do všetkého pliesť tie hovädá?! /S ho zase upokojuje/ Kšc!

S: Hold no, ono sa potom aj ukázalo, že Peter je nevinný, že jeho reakcia tak vyšpičkovala jednak kvôli účinku drogy a jednak aj kvôli tomu týpkovi... nakoniec ho mali len poslať na liečenie, ale... neskoro...

R: To zas jak myslíš neskoro?!

S: Právnik aj s potrebnými dokumentmi, aj s Petrovými dokladmi... mal jednoducho všetko potrebné, ale... nemal na to dostatok času, dosť sa ponáhľal.... a ako bežal cez úrad, tak tam nejaký debil rozsypal hrach... chcel sa mu vyhnúť, ale poriadne sa na ňom rozflákal... chvíľu tam len tak ležal, nevedel sa zdvihnúť... a keď dobehol, tak....tak už bolo neskoro....

R: /vybuchne/ Všetko sú to neschopní, naprogramovaní, skorumpovaní kreténi! Stavím sa, že aj ten hrach tam niekto rozsypal naschvál! A aj keby nie, tak si toho „právnika“ zhora kúpia, nech sa na tom hrachu rozbije! Len aby sa náhodou moja hra nedostala medzi ľudí!..... čo ja teraz môžem....čo? čo?.... no predsa nič! Hahááá! Nič proti tým vysokopostaveným sviniam nezmôžem, Viktorka!....... Dones mi, prosím ten rum lebo.../zasekne sa/

S: Hmm... chápem... /vráti sa aj s rumom a pohárikom/dramaturgia už by toto mala mať vyriešené... nejakí herci schopní odohrať jeho výstupy tu sú... /už len pre seba/ ale jeho už nenahradia... už ho nik nenahradí.... nik... /odíde/

R: Takže môjho Jánošíka popravili kvôli hrachu... / po chvíli dusenia hnevu s krikom všetko zmetie zo stola zhodí stoličku a s úľavou si sadne na zem, začne si nalievať do pohárika, ľahostajne ho pije/ čo som komu urobil... prečo práve ja... a prečo teraz? Inokedy, keď som sa ťahal kade-tade s kadekým, prečo sa mi to nestalo vtedy? Nemusel by som sa tu ľutovať a spytovať sa samého seba prečo... ale teraz... teraz... práve teraz, keď mal prísť veľký deň veľkej premiéry veľkej hry... určite to na mňa niekto našil...hej! Určite!..Ale ako tom mohol niekto zhora vedieť? Niekto im to určite povedal, niekto ma zradil! /pauza/ A čo proti nim zmôžem?! Nič! Presne také nič ako som ja! / stále viac pôsobí pripitejšie, dotacká sa k stolu, vytiahne zo zásuvky fotku, ktorá mala byť ako plagát na hru/ A taký pekný plagát sa k tomu spravil / po chvíli si zodvihne stoličku, sadne si presne do stredu podľa, položí si k sebe fľašu aj s pohárikom, zo stola si vytiahne fotku, pozerá sa na ňu/ Peter...to bolo dávno.../ukáže fotku ľuďom, ešte sa na ňu na chvíľu pozrie, potom ju pustí na zem, dopije posledný rum z pohárika/tak, pekne gentlemansky som to dopil..../z vnútorného vrecka vytiahne krabičku cigariet, vytiahne si cigaretu a zapaľovač, krabička mu padne, obzerá si cigaretu/a dva roky v prdeli..../ ide si zapáliť, ale zapaľovač mu nejde, ešte párkrát to skúsi, nič, chvíľu len tak sedí s cigaretou v ústach a zapaľovačom v ruke, začne sa prechádzať, začína to v ňom vrieť, po chvíli si vytrhne z úst cigaretu a aj so zapaľovačom ju odhodí/ Lebo tu nič nemôže fungovať tak, ako má! /chvíľu bude mlkvo stáť, vytiahne zo šuflíku už vopred uviazanú obeseneckú sľučku, navlečie si ju na krk, rukou si bude koniec držať nad hlavou/ Jánošík 007 dnes nebude.... /trhne rukou dohora a padne na kolená/

Veronika Šugárová a Daniel Dulla

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com