Sušené slivky

minipoviedkaKatarína Krokošová

Otočím kohútikom a prudko zakikiríkam. Namiesto studenej horúca. To sa mi stáva bežne. Dali ma má rád, keď nezabudne, že by ma mal mať rád. Aspoň tak ako ja jeho. Pri otázke na svadbu zmeravie. Pri odpovedi zas ja.

Chcela by som mať svadbu. Závidím totiž kamoške. V sobotu sa vydáva. Štvrtýkrát. Hovorí, že možno aj na mesiac, ale Daliho to netrápi. Povedal, že pokiaľ máme spotené telá, svadba musí počkať. No ja si myslím, že čas by sme si našli. Čakám, kým príde on. Vždy, keď začnem usádzať svadobných hostí, strašne sa nahnevá. Na čele sa mu vytvorí hlboká vráska. Rozbíja taniere. Nerozprávame sa.

Desať letných dní sme strávili v Bulharsku. Ponáhľali sme sa. Zbalila som si len spodný diel plaviek. Vrchný som našla pohodený medzi sušeným ovocím. V prvom supermarkete. Kúpila som si ho. Dali sa ponoril do neutíchajúceho smiechu. Mala som ho raz.

Slnko pálilo najviac na chrbát. Sčervenená koža si pochutnávala na faktore 25. My na sušených slivkách z vrchného dielu plaviek. Rada sa opaľujem hore bez. Aj Daliho to láka.

„Milujem ťa!“

Dali mi nikdy neodpovedá. Iba keď mu nedám pokoj. Len keď ho prinútim.

„Pozri sa mi do očí! Vieš, akej sú farby?“

„Gaštanovej.“

Rýchlo sa učí.

Ležíme na uterákoch, ktoré som stihla zbaliť. Otočím sa a rukami začnem prehrabávať piesok. Jemné kamienky sa mi dostávajú za nechty a ja sa ich nervózne snažím vyberať. Pár si ich prenesiem do rozčítanej knihy. Rozutekajú sa po nej. Dali leží iba na chrbte. Celé dni pozoruje oblaky a len občas sa ide okúpať. Od nudy a únavy zaspím.

Večer chodíme do reštaurácií. Pozývam ja. Nevarím. Oddychujem. Dali si zvyká na bulharskú kuchyňu – z taniera vyberá fetu. Ja na neho. Pri jedle rozsýpa a nahlas prežúva.

Ráno prenajal čln. Povedal, že na milovanie. Bohužiaľ, na deviaty deň. Spodný diel plaviek mi pohltilo more, vo vrchnom boli sušené slivky. Musela som doplávať nahá. Dali nič nevidel. Mokrý piesok zakrýval nedostatky na mojom tele. Rozčítala som ďalšiu knihu. Občas mi Dali priniesol mušle. Chcel, aby som vyberala tie najkrajšie.

V mysli som dokresľovala črty jeho tváre. Už dlhší čas. Chcela som sa znova zamilovať. Dali sa často smeje. Váľa sa v piesku, ktorý mu na plavkách vytvára obrazy.

„Keď prídeme domov, operiem ti všetky veci.“

Ležím na uteráku. Bez plaviek.

Katarína Krokošová, 3. bc. KDŠ

iniciátor
September - 2020
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com