Tomáš Hájek: Hranie sa

minidrámaTomáš Hájek

Postavy:

ON

ONA

1.

Ona: Nemyslím si, že je to dobrý nápad.

On: Nič iné by som ani nečakal.

Ona: Tým chceš akože čo povedať.

On: Nič.

Ona: Nie, ak niečo chceš povedať, tak prosím, pokojne. Len povedz, čo ťa zas trápi.

On: Vážne si sa práve nechala vytočiť takouto kravinou?

Ona: Pri tebe už neviem, čo je a čo nie je len jedna kravina. Načo sa ma vlastne pýtaš na názor, keď si nakoniec aj tak urobíš po svojom?

On: Vieš, že ani ja neviem?

Ona: A to má akože čo znamenať?

On: Zlatko, nechajme to tak. Nemám chuť sa stále hádať.

2.

On: Je podstatné, aby sa podstatné stalo naozaj podstatným.

Ona: Chceš povedať, že sa tu nezaoberáme podstatnými vecami?

On: Nie, pretože stále robíme dookola tie isté pokusy, akoby sme očakávali iný výsledok!

Ona: Dobre vieš, že pri takomto výskume musíme mať zdokumentovaný každý detail! Nemôžeme sa len tak hrať, ak chceme aby naše výsledky za niečo stáli.

On: Áno, ale my sledujeme hlúposti! Skúšame, či dokážu udržať monogamný vzťah, pričom máme možnosť pozerať sa na oveľa podstatnejšie veci!

Ona: Jasné, tebe to podstatné asi nepríde však?

On: To som nepovedal, ja len... prečo to musíš brať osobne?

Ona: V ktorom bode nebol celý tento pokus osobný?

On: Snažím a len povedať, že namiesto toho, aby sme riešili nevyhnutnosť násilia sa zaoberáme čím? Ich milostným životom?

Ona: Nesúvisí ale jedno s druhým?

On: Chceš povedať, že to, že sme sa zatiaľ nedopracovali k pozitívnym výsledkom, bude znamenať, že druhá fáza tiež neprinesie nič dobré?

Ona: Nie, len hovorím, že aj môj výskum má význam.

On: Ale ja som nepovedal, že...

Ona: Obaja vieme čo si povedal.

3.

On: Ten žeriav by nemusel spadnúť, keby...

Ona: Keby dokázali spolupracovať.

On: Presne tak. Každá z týchto skupín je primalá na to, aby ho zastavili, ale ak budú spolupracovať, tak nespadne a oni prežijú.

Ona: Pričom nikto z nich nikdy nevidel iných ľudí, ako členov svojej skupiny.

On: Presne.

Ona: Doteraz to zakaždým spadlo.

On: Áno, toto je posledný pokus.

Ona: Tak to spusť.

/mechanické zvuky, vŕzganie a škrípanie/

On: Vidíš to?

Ona: To je úžasné.

On: Zlatko, oni to možno dokážu!

Ona: Nespojili sa všetci. Vidíš? Len zopár skupín.

On: Nevadí, to je predsa začiatok! Bože môj, oni to naozaj dokážu!

/mechanické zvuky a škrípanie pomaly ustanú/

On: Zastavili to!

Ona: Skôr či neskôr to niekto už musel zvládnuť.

On: Toto sú ale naozaj sľubné výsledky. Dokázali spolupracovať. Uvedomuješ si, čo to znamená?

Ona: Nerečni teraz. Radšej mi pomôž to všetko zapísať. Musíme to poriadne zdokumentovať, pretože vieš, čo to teraz znamená?

On: Ideme k nim?

Ona: Ideme k nim. Ak k sebe navzájom neprejavia prílišnú agresivitu do 48 hodín, tak ideme k nim.

4.

On: Ukradol mi peňaženku, hajzel.

Ona: Kto?

On: No ten, ten krpatý.

Ona: Prečo si si tam preboha zobral peňaženku?

On: Ja neviem, nemyslel som si, že mi ju vytiahnu z vrecka.

Ona: Tak my ideme do uzavretej zóny, stretnúť subjekty, ktoré nikdy nevideli nikoho zvonku a ty si dokázal spraviť takú kolosálnu sprostosť, a vzal si si tam peňaženku? Čo si čakal, že sa asi stane? Kúpiš si niečo od nich?

On: Prosím ťa nekrič, nejak to vyriešime.

Ona: Jasné, vieš ako? Vieš, čo sa teraz stane? Niekto si to všimne a nás zrušia. Prestanú to tu financovať a možno pôjdeme do basy! Uvedomuješ si, čo riskuješ, ty idiot?

On: Pozri, mrzí ma to, dobre?

Ona: To nám zrovna moc nepomôže.

On: Tak čo ak by sme z toho spravili súčasť výskumu?

Ona: Prosím?

On: No, že ako budú reagovať na takýto nový podnet.

Ona: Vieš ako? Spravia si z toho dajakú relikviu alebo niečo také. Nielenže teraz ich vzájomné interakcie nebudú čisté, pretože zrazu tam majú pozostatok po nás, budú nás asi považovať za bohov alebo niečo také. A budeme mať sakra šťastie, ak sa kvôli tomu nezačnú zabíjať.

On: Chápem. Nerád by som to tu musel ukončiť.

Ona: ...Už s tým asi nič nespravíme. Zostáva len čakať.

On: Prepáč. Nechcel som.

5.

Ona: Nenávidím ten pohľad.

On: Prepáč, ale ako sa mám dívať?

Ona: Dobre vieš, že to musíme urobiť! Musíme to ukončiť, rozumieš tomu, nie?

On: Ja neviem, podľa mňa to ešte má cenu.

Ona: Cenu? Akú cenu? Čo sme z toho zistili, prosím ťa? Že spolu prirodzene nevydržia? Že akonáhle sa zjaví niečo, čo pôsobí cenne a je toho málo, tak sa v boji o to začnú zabíjať? Že nedokážeme vytvoriť ideálny stav bez použitia sily?

On: Ja viem, že to vyzerá zle, a viem, že na tom mám povedzme podiel, ale...

Ona: Aké ale? Z tohto sa nevykecáš. Je koniec! Celý tento experiment je jedno kolosálne zlyhanie a my obidvaja sa môžeme ísť rovno zakopať.

On: Stále verím, že ak by sme im dali viac času, možno to bude len turbulentné obdobie, možno keď sa vyjasnia vzťahy silnejšieho so slabšími, tak to skončí. Ešte je toho veľa, čo nevieme.

Ona: Pozri, do istého bodu to fungovalo, ale teraz... si ako posadnutý. Nezvládam to. Nedokážem ďalej sledovať, ako sa tu snažíš presvedčiť sám seba, že to bude fungovať. Ale viem, že ti je jasné, čo musíš urobiť. Skonči to tu.

On: Nemôžem. Je to... akoby som mal zabiť vlastné deti.

Ona: Nie je to prvýkrát.

On: Ale teraz je to iné...

Ona: Viem, že si tam za nimi bol.

On: Prosím?

Ona: Viem, že tam chodievaš. Myslel si si, že to nezistím?

On: Nie, tak to nie je.

Ona: Ona sa ti zapáčila však? Preto tam chodíš. Preto odmietaš uznať, že je koniec.

On: Ja... nemám čo povedať.

Ona: Samozrejme, že nie...

On: Je mi to ľúto.

Ona: Choď tam a rozlúč sa, ak to potrebuješ. A viac sa o tom nikdy nebudeme baviť.

On: Prečo to robíš?

Ona: Pretože verím, že si len stratil perspektívu... to sa môže stať každému.

6.

Ona: Buď ja alebo všetko ostatné. Počuješ ma?

On: Prosím?

Ona: Myslela som, že si ma minule pochopil.

On: Tak to nie je... ja jednoducho mám teraz trochu veľa práce, ale to je normálne.

Ona: Nie, to, čo robíš, nie je normálne. Tráviš tu celé dni, tváriš sa, že tu zachraňuješ náš výskum, ale... ale... bola som ochotná ignorovať, že si sa v tom trochu stratil, ale už to preháňaš.

On: Nie je to úplne...

Ona: Už sa navzájom zabíjajú celé týždne a nemá to žiadnu logiku ani vidinu konca. Neobhajuj to, vieš najlepšie, ako to je. Alebo to chceš popierať ?

On: Nie ja... ja viem.

Ona:  Tak sa vráť domov.

On: Máš pravdu. Nemá to už zmysel.

Ona: Vieš, čo máš urobiť.  

On: Viem.

Ona: Dobre.

On: Asi by som to mal proste spraviť.

Ona: Mal.

On: Ale...

Ona: Stačilo, urob to alebo to urobím ja.

On: Dobre.
/Stlačil tlačidlo, počuť syčanie./

On: Plyn ich do pár minút uspí. Potom to pôjdem upratať. Bude to humánne.

/Ešte počas toho ako rozpráva Ona odchádza, on si to nevšimne/

On: Ale po tomto... po tomto sa domov už nevrátim, to ti hovorím na rovinu. /Všimne si, že je preč a začne sa smiať./

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com