RYBA NA VIANOCE NIE JE KLIŠÉ

prozaickýMiroslava Košťálová

Keď sa pred sviatkami vracala domov z práce, myšlienky jej sústavne odbiehali ku kapustnici, kaprovi, zemiakovému šalátu a kofole. Nielen Vianoce boli na spadnutie, ale aj jej myšlienky na obrovské množstvo jedla, ktoré sa s týmto sviatkom spájalo. Nečudovala by sa, ak by sa zmenila na kapra navlečeného v červenom svetri. Keby bola ryba, aspoň by nemala starosti s make-upom a každé ráno by ušetrila čas. Svoje myšlienky o kaprej budúcnosti však nestihla rozviť kvôli zvončeku na dverách. Bol 23. december a kuriér čakal pred vchodom. Nikdy nenakupovala darčeky v predstihu, pretože pri pohľade na prázdne darčekové tašky zažívala adrenalínové pocity. Ak si ľudia sviatky spájali s pokojom, harmóniou a spomalením, ona deň pred Štedrým večerom čakala na SMS od kuriéra, ktorý jej opäť raz zachráni kožu a zabezpečí tak ďalšiu vlnu lásky od rodiny. Inak to nebolo ani tento rok. Vyšla von pred vchod, kde už kuriér čakal so štyrmi...» pokračovať v čítaní

Baletná sukňa

poviedkyBaletná sukňaMiroslava Košťálová

Na začiatok by som sa mala predstaviť. A možno ma máš na sebe a žiadne predstavovanie nebude potrebné! Ak si si dnes predsa len obliekol džínsy, dovoľ, aby som na teba skočila a obkrútila sa okolo tvojho pása. Čo keby si sa zatočil? Inak ma nebudeš počuť… Volám sa Baletná sukňa a tento kúsok látky, ktorý si našiel v zošite, patrí mne. Ale pozor, nie som len taká hocijaká! Patrím Adele, vysokej a štíhlej dievčine, ktorá chodí na umeleckú školu. Momentálne odpočívam v koši na bielizeň – Adela na mňa vyliala po minulotýždňovej tanečnej skúške pomarančový džús. Neurobila to naschvál, ale veľmi som sa hanbila za oranžový odtieň, ktorý som nadobudla. Hoci ma moja majiteľka uložila do tašky (aby ma bezpečne ukryla pred pohľadmi okoloidúcich), v električke som strašne vysmädla a túžiac po vode som vypadla z tašky. Omylom som dopadla na čierne mokasíny akéhosi vysokého pána v atramentovom obleku, ktorý mi pripomínal veľkú škvrnu na...» pokračovať v čítaní

Miroslava Košťálová: Zem + Klára a Lukáš

poviedkyZemKlára a LukášMiroslava Košťálová

Zem Pamätáš, keď si chcela zapáliť senník? Už by to bol rok. Vidím ťa, ako si češeš čierne husté vlasy a ako premýšľaš nad tým, prečo musíme mať na raňajky včerajší chlieb. Pamätáš sa, keď sa minulé leto strhla búrka a ty si nechala počas celej noci otvorené okná? Myslela si si, že sa o teba bojím, ale v skutočnosti ma fascinovalo to, ako ťa prepaľujú blesky svojimi žiarivými farbami. Dobrý Bože. A ja som vtedy zabudol na kuchynskej doske nôž… Prepáč. Každý riadok, ktorým vypĺňam tento biely priestor, ma zachraňuje od prehĺtania črepín na špinavej zemi. Predvčerom som si dal na obed niekoľko váz, ale dnes som si povedal, že to musím obmedziť. A ty mi na to nič nepovieš, čo je zvláštne, keďže máš tendenciu okomentovať aj počet vrabcov na strome. Teraz síce sedíš pri okne, no nerozumiem tomu, prečo máš pohľad zapichnutý do zeme. Počuješ vôbec, ako sa pod nami trasie naša láska? Povedz mi, prečo mlčíš? V tom môj pohľad upúta čierna farba vytekajúca...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com