Postavy: ON ONA 1. Ona: Nemyslím si, že je to dobrý nápad. On: Nič iné by som ani nečakal. Ona: Tým chceš akože čo povedať. On: Nič. Ona: Nie, ak niečo chceš povedať, tak prosím, pokojne. Len povedz, čo ťa zas trápi. On: Vážne si sa práve nechala vytočiť takouto kravinou? Ona: Pri tebe už neviem, čo je a čo nie je len jedna kravina. Načo sa ma vlastne pýtaš na názor, keď si nakoniec aj tak urobíš po svojom? On: Vieš, že ani ja neviem? Ona: A to má akože čo znamenať? On: Zlatko, nechajme to tak. Nemám chuť sa stále hádať. 2. On: Je podstatné, aby sa podstatné stalo naozaj podstatným. Ona: Chceš povedať, že sa tu nezaoberáme podstatnými vecami? On: Nie, pretože stále robíme dookola tie isté pokusy, akoby sme očakávali iný výsledok! Ona: Dobre vieš, že pri takomto výskume musíme mať zdokumentovaný každý detail! Nemôžeme sa len tak hrať, ak chceme aby naše výsledky za niečo stáli. On: Áno, ale my sledujeme hlúposti! Skúšame, či dokážu udržať monogamný...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com