Básne

poetickýViktória Anna Lesayová

Srny moje srny boli vždy krivé kostrbaté moje srny, také krotké stádo na poliach často stálo moje srny, zvykli zbehnúť po lúkach pokrčiť steblá trávy moje srny pri behu sa vždy spotili z ich kože teplo sálalo moje srny, tie mali podmanivý pohľad keď stáli jak na kopcoch skaly moje srny mali mapy na nohách a zvony v kopytách moje srny aj keď boli párnokopytníky vždy v stáde nepárnu mali moja srna tá v nepáre, čaká postáva na poľnej ceste hľadá, komu by sa v štronze kukla do očí v tele kŕč ako napätie z elektro stĺpu moja srna, leží vo svojom lehne a zatvorenými viečkami cíti celý svet pod nočnou oblohou  jej, mojej srne, rastie v srdci kvet moja srna, taký prenikavo biely satén moja srna, ju zvykne v horúčkach  oblievať chlad noci moja srna, má na zadku biele bodky ako hviezdy oblohy moja srna, vylízala hrudku soli vo vyprahnutých ústach sa jej lepí presušená slama od horára už viac...» pokračovať v čítaní

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com