Otočím kohútikom a prudko zakikiríkam. Namiesto studenej horúca. To sa mi stáva bežne. Dali ma má rád, keď nezabudne, že by ma mal mať rád. Aspoň tak ako ja jeho. Pri otázke na svadbu zmeravie. Pri odpovedi zas ja. Chcela by som mať svadbu. Závidím totiž kamoške. V sobotu sa vydáva. Štvrtýkrát. Hovorí, že možno aj na mesiac, ale Daliho to netrápi. Povedal, že pokiaľ máme spotené telá, svadba musí počkať. No ja si myslím, že čas by sme si našli. Čakám, kým príde on. Vždy, keď začnem usádzať svadobných hostí, strašne sa nahnevá. Na čele sa mu vytvorí hlboká vráska. Rozbíja taniere. Nerozprávame sa. Desať letných dní sme strávili v Bulharsku. Ponáhľali sme sa. Zbalila som si len spodný diel plaviek. Vrchný som našla pohodený medzi sušeným ovocím. V prvom supermarkete. Kúpila som si ho. Dali sa ponoril do neutíchajúceho smiechu. Mala som ho raz. Slnko pálilo najviac na chrbát. Sčervenená koža si pochutnávala na faktore 25. My na sušených slivkách z vrchného...» pokračovať v čítaní