Adventy

poviedkyAgáta Brozová

Eva nemala rada adventy, pretože boli ako pivnica. Tmavé a studené. A navyše páchli ako zhasnutá sviečka, doma aj v kostole.   Prvú nedeľu sa cez kázeň ošívala, babička sa k nej naklonila a zašepkala, že dlhá klobása, krátka kázeň, to miluje každý blázen. Eva sa večer zakradla k vencu na kuchynskom stole a sfúkla jedinú horiacu sviečku. Knôt vypustil pokrčený prúžok čierneho dymu a naplnil jej pľúca. Mstil sa, potvora. Vosk stiekol na pogumovaný obrus a vytvoril fľak v tvare srdca. Jediné, čo Eve na advente neprekážalo, boli pomaranče, ktoré vždy v pondelok a štvrtok kupovala babička.  S hrubou kôrou a mäkkým sladkým vnútrom. Eva si prikladala kôru k nosu a zhlboka dýchala. Potom zhrnula šupky do koša a utrela obrus handrou, aby sa oň nelepili poháre. Babička ho potom vždy utrela ešte raz. Potom obe pozerali telenovelu a navzájom si ukazovali, aké majú žlté nechty. Babička chcela, aby sa Maria vydala za Miguela a Eva chcela, aby babička prepla program.  Babička...» pokračovať v čítaní

Baletná sukňa

poviedkyBaletná sukňaMiroslava Košťálová

Na začiatok by som sa mala predstaviť. A možno ma máš na sebe a žiadne predstavovanie nebude potrebné! Ak si si dnes predsa len obliekol džínsy, dovoľ, aby som na teba skočila a obkrútila sa okolo tvojho pása. Čo keby si sa zatočil? Inak ma nebudeš počuť… Volám sa Baletná sukňa a tento kúsok látky, ktorý si našiel v zošite, patrí mne. Ale pozor, nie som len taká hocijaká! Patrím Adele, vysokej a štíhlej dievčine, ktorá chodí na umeleckú školu. Momentálne odpočívam v koši na bielizeň – Adela na mňa vyliala po minulotýždňovej tanečnej skúške pomarančový džús. Neurobila to naschvál, ale veľmi som sa hanbila za oranžový odtieň, ktorý som nadobudla. Hoci ma moja majiteľka uložila do tašky (aby ma bezpečne ukryla pred pohľadmi okoloidúcich), v električke som strašne vysmädla a túžiac po vode som vypadla z tašky. Omylom som dopadla na čierne mokasíny akéhosi vysokého pána v atramentovom obleku, ktorý mi pripomínal veľkú škvrnu na...» pokračovať v čítaní

Miroslava Košťálová: Zem + Klára a Lukáš

poviedkyZemKlára a LukášMiroslava Košťálová

Zem Pamätáš, keď si chcela zapáliť senník? Už by to bol rok. Vidím ťa, ako si češeš čierne husté vlasy a ako premýšľaš nad tým, prečo musíme mať na raňajky včerajší chlieb. Pamätáš sa, keď sa minulé leto strhla búrka a ty si nechala počas celej noci otvorené okná? Myslela si si, že sa o teba bojím, ale v skutočnosti ma fascinovalo to, ako ťa prepaľujú blesky svojimi žiarivými farbami. Dobrý Bože. A ja som vtedy zabudol na kuchynskej doske nôž… Prepáč. Každý riadok, ktorým vypĺňam tento biely priestor, ma zachraňuje od prehĺtania črepín na špinavej zemi. Predvčerom som si dal na obed niekoľko váz, ale dnes som si povedal, že to musím obmedziť. A ty mi na to nič nepovieš, čo je zvláštne, keďže máš tendenciu okomentovať aj počet vrabcov na strome. Teraz síce sedíš pri okne, no nerozumiem tomu, prečo máš pohľad zapichnutý do zeme. Počuješ vôbec, ako sa pod nami trasie naša láska? Povedz mi, prečo mlčíš? V tom môj pohľad upúta čierna farba vytekajúca...» pokračovať v čítaní

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com