Keď sa pred sviatkami vracala domov z práce, myšlienky jej sústavne odbiehali ku kapustnici, kaprovi, zemiakovému šalátu a kofole. Nielen Vianoce boli na spadnutie, ale aj jej myšlienky na obrovské množstvo jedla, ktoré sa s týmto sviatkom spájalo. Nečudovala by sa, ak by sa zmenila na kapra navlečeného v červenom svetri. Keby bola ryba, aspoň by nemala starosti s make-upom a každé ráno by ušetrila čas. Svoje myšlienky o kaprej budúcnosti však nestihla rozviť kvôli zvončeku na dverách. Bol 23. december a kuriér čakal pred vchodom. Nikdy nenakupovala darčeky v predstihu, pretože pri pohľade na prázdne darčekové tašky zažívala adrenalínové pocity. Ak si ľudia sviatky spájali s pokojom, harmóniou a spomalením, ona deň pred Štedrým večerom čakala na SMS od kuriéra, ktorý jej opäť raz zachráni kožu a zabezpečí tak ďalšiu vlnu lásky od rodiny. Inak to nebolo ani tento rok. Vyšla von pred vchod, kde už kuriér čakal so štyrmi...» pokračovať v čítaní