V Divadle Lab sa skutočne podarilo zachrániť Afričana!

V utorok 25. júna 2013 sa v rámci predstavenia Zachráň si svojho Afričana slávnostne odovzdávali vyzbierané finančné príspevky na pomoc ľuďom v Afrike. Za 7 repríz vyzbierala inscenácia 1277,17 €, ktoré boli v tento večer oficiálne odovzdané OZ Dvojfarebný svet na výstavbu vzdelávacieho centra pre dievčatá a ženy v meste Eldoret. » pokračovať v čítaní

Cena ministra kultúry profesorovi Štefkovi

Redakcia

Dňa 16. apríla 2013 minister kultúry Marek Maďarič udeľoval Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2012. Na tom by nebolo nič nezvyčajné a pre VŠMU nič významné, keby medzi ocenenými nebol aj teatrológ a pedagóg našej alma mater Vladimír Štefko.  Minister mu udelil cenu „za jeho dlhoročnú teatrologickú, pedagogickú činnosť a autorstvo viacerých monografií, ktoré významne prispeli k zaznamenaniu a poznaniu slovenskej divadelnej histórie, s prihliadnutím na zostavenie publikácie Dejiny slovenskej drámy 20. storočia“. K cene srdečne blahoželáme. A len pripomíname, že Reflektor by bez jeho láskavej pomoci uzrel svetlo sveta len veľmi ťažko a aspoň takto mu ďakujeme za strávenú energiu a čas nad  prvopočiatkami nášho školského časopisu. » pokračovať v čítaní

Manifest divadelnej spolupatričnosti

glosaMilo Juráni

V poslednej dobe sa nadbytočne venujem divadlu, ktoré dovidí aj za roh. Eko-katastrofické drámy, inscenácie a performancie, vytvorili celkom slušnú zbierku nových, celkom svojských divadelných svetov, plných jadrových katastrof, zaplavených veľkomiest a toxického odpadu. Čím viac ale klesám do tajomných hlbín eko-divadelnej histórie, neubránim sa pocitu, že miesto kardinálnych bio-sumcov lovím iba drobné slnečnice, prípadne nedorastené pstruhy (exluzívna eko-metafora – pozn. autora). Nenarážam teraz na stav Slovenského divadla v hľadaní priamych či metaforických ciest k výpovediam o  prírode a všetkých jej citlivých mechanizmoch. Mierim vyššie, prakticky až k základným princípom divadelnej tvorby. Skrátka, nijako sa nedokážem zbaviť pocitu, že nám (rozumej všetkým členom spoločnosti) chýba nesmierne dôležitá spolupatričnosť. A keďže toto hrôzyplné slovo je až priveľmi mnohoznačné musím to upresniť. Nevolám po spolupatričnosti...» pokračovať v čítaní

„Nielen príjemná spomienka“

recenzia na knihuJana Hlodáková

V posledných mesiacoch sa pod záštitou Katedry divadelných štúdií Divadelnej fakulty na Vysokej škole múzických umení akoby roztrhlo vrece s novými publikáciami. Pred pár dňami sa nám úspešne podarilo pokrstiť prvé vydanie Študentskej revue Reflektor, no do rúk sa nám dostáva taktiež zaujímavá publikácia prof. PhDr. Zuzany Hlavenkovej, PhD. v spolupráci s kolektívom Divadlo a intermedialita. Nielen medzi študentmi však ešte stále doznievajú intenzívne zážitky na synergický projekt Teoretici v praxi s podtitulom Patrice Pavis: Váňa a Ona (termín konania: január – jún 2012), ktorý si zaslúžilo počkal na svoj výstup formou bulletinu do dnešných dní. » pokračovať v čítaní

Bratislava frankofónne alebo Čo sa zmenilo?

riportrozhovorExterný redaktor

Pri príležitosti Medzinárodného dňa frankofónie zorganizovala v dňoch 18. do 21. marca 2013 Katedra románskych jazykov a literatúr v spolupráci s Francúzskym inštitútom Bratislavský týždeň frankofónie. Milovníci „všetkého francúzskeho“ si tak v uliciach hlavného mesta mohli vychutnať krásu nielen samotného románskeho jazyka, ale i rôznych foriem francúzskej kultúry. Týždeň frankofónie prebiehal na rôznych miestach Bratislavy. Hlavný program sa odohrával na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Mlynskej doline, kde bol každý deň od 10. hodiny pripravený program v podobe premietania krátkych francúzskych filmov. Sprevádzali ho aj ochutnávky skvelých palaciniek so slaným karamelom od Chez Amelie, ktoré pripravovali priamo pred vašimi očami a zároveň prezentácie o výrobe, histórií a kvalite čokolády. Súčasťou programu bol po celý čas informačný stánok Francúzskeho inštitútu a organizácie Campus France (informácie...» pokračovať v čítaní

Tanec Butó a Prášok a zlato Sumako Koseki

Externý redaktor

Slovo butó sa v japonskom jazyku skladá z dvoch slov. „Bu“ znamená tancovať, fyzicky sa prejaviť. „Toh“ v sebe skrýva viac významov ako napr. dupať, šliapať, z niečoho pochádzať, vychádzať, mať v niečom svoje korene. Butó, alebo Tanec Butó, v sebe nezahŕňa špecifickú pohybovú či výrazovú formu ako napríklad klasický tanec. Podstata Butó spočíva v miešaní esencií ľudského bytia, kedy aj interpret aj divák mentálne a emocionálne prechádza kolobehom života a jeho prapodstatou.[1]  Napriek tomu Butó pracuje aj s rozkolísaním, posúvaním hraníc, ktoré ruší a manipuluje s nimi. Vizuálne interpreta definuje priestor, prostredníctvom ktorého interpret ohraničuje diváka a volí si formu kontaktu v rámci vymedzenia svojho scénického priestoru a tým pádom aj života. Druhým vizuálnym bodom je biela maska, ktorá zaručuje anonymitu a interpret sa za ňu môže „skryť“ ale rovnako aj nemusí. Butó podlieha osobnosti...» pokračovať v čítaní

Peter Bu mladým kritikom

Milí budúci kritici, Viete, že divadelná kritika hrala zvláštnu úlohu v Sovietskom zväze za Stalinovej nadvlády a potom pri jej rozkladaní v Československu? Stalin a Ždanov rozpútali hneď po druhej svetovej vojne veľkú diskusiu o divadelnej kritike (a iné o Stanislavského systéme, o jazykovede, o biológii...). Krajina bola na kolenách, ale vedenie štátu považovalo za súrne debatovať o týchto námetoch...! V skutočnosti vôbec neišlo o kritiku, ani o Stanislavského, o biológiu, jazykovedu,  bol to prostriedok, ktorým vláda obyvateľstvu nepriamo objasňovala, čo bolo dovolené, a čo nie. Na tejto "diskusii" sa museli zúčastniť nielen kritici a iní intelektuáli, ale aj technici, robotnici, sedliaci. S odstupom času sa to dá ťažko rozlúštiť, ale v 50. rokoch v ZSRR každý veľmi dobre chápal skryté významy toho, čo sa v tomto rámci napísalo. Neskôr, rok či dva po XX. zjazde sovietskych komunistov, ktorý sa uskutočnil v roku 1956 a znamenal začiatok búrania Stalinovho kultu...» pokračovať v čítaní

Detail, najväčší vrah diváckej percepcie!

Milo Juráni

Divák sa občas v divadle upriami na nejaký detail. Hereckú emóciu, od ktorej nedokáže odtrhnúť oči, výrazný kus extravagantného kostýmu alebo naleštenú plešinu pána z prvého radu. Už chvíľková nepozornosť však môže predstavovať veľké nebezpečenstvo. Publiku tak môže ľahko ujsť niečo, čo je pre vývoj deja nesmierne dôležité. Zaujímavý dejový zvrat, kľúčová myšlienka hry, prípadne maličkosť, ktorá dala hre názov. Veď čo ak sa napríklad návštevník divadla zadíva na dekolt Treplevovej Niny práve vo chvíli, keď jej on prinesie k nohám mŕtvu čajku? Čajka je odovzdaná, Nina bezradná a podstata Čechovovej hry je zrazu fuč. Na konci môže divák len trúfalo hádať, prečo sa to predstavenie vlastne volalo Čajka a či to malo niečo spoločné s Čajkovským, prípadne kto mal byť akože tá neustále spomínaná „čaja“. Nina Zariečna, stará Arkadinová či nebodaj sám Trigorin? Alebo! Čo ak miesto Hamletovho existenciálneho monológu sleduje divák dieru po prasknutom...» pokračovať v čítaní

Editoriál No.5

editoriálKatarína Cvečková

Milí čitatelia a fanúšikovia divadelnej kritiky! Prvý rok fungovania v internetovom svete má Reflektor úspešne za sebou a my sa s dávkou entuziazmu a nadšenia púšťame do toho ďalšieho! Samozrejme dodržujeme sľub, že sa budeme ďalej rozvíjať a zdokonaľovať a aj preto tento rok chystáme zopár noviniek. Snáď najväčšou je nový formát Reflektoru vhodný pre všetkých vás, ktorí nestíhate denno-denne sledovať našu stránku alebo si nie vždy všimnete nový príspevok. Rozhodli sme sa uľahčiť vám čítanie i virtuálny život a pravidelne (cca. raz za dva mesiace) tak pre vás budeme pripravovať pdf verziu s kompletným sumárom nových článkov. Prvé „číslo“ môžete na svojich mailových adresách očakávať už nasledujúce dni a ak by ste sa náhodou nedočkali, pošlite nám vašu mailovú adresu (reflektorredakcia@gmail.com) a staňte sa našimi pravidelnými odoberateľmi. Dôkazom zrnka múdrosti z letného editoriálu: „Kritik niky nespí… aj keď to tak možno...» pokračovať v čítaní

Deväťdesiat rokov zberu ochotníckych plodov

Milo Juráni

Bez divadla ochotníckeho, by dnes to profesionálne možno ani neexistovalo. Samozrejme, ide o odvážne tvrdenie, ale ak sa pozrieme na hypotetické Slovensko bez ochotníkov, no podľa historickej skutočnosti plné politických a spoločenských zmien, kto vie či by sa vôbec na vznik profesionálneho divadla našiel čas. Bez Scénickej žatvy by dnes nebolo ochotnícke divadlo. Aj toto tvrdenie je odvážne a minimálne rovnako zavádzajúce ako to predošlé. Predsa je však možné postaviť ich vedľa seba. Ochotnícke divadlo naštartovalo divadelný vývoj na Slovensku a súťažná prehliadka toho najlepšieho z ochotníckeho divadla realizovaná v Martine, tradíciu ochotníctva naďalej udržuje. Stará sa o jeho kontinuitu a každoročne motivuje amatérskych divadelníkov vytvárať diela, ktoré sa budú divadlu profesionálnemu podobať v čo najvyššej možnej miere. Ochutnávka úrody Spomínaná dlhovekosť martinského festivalu, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou akciou podobného...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com