Divadelná fakulta VŠMU v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy SAV vydala elektronicky i na CD nosiči výsledky prvej fázy projektu Od rekonštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám ? 100 rokov Slovenského národného divadla. Nachádzajú sa tu podrobné štúdie rekonštrukcií inscenácii Slovenského národného divadla za obdobie od roku 1920-1938. Celý projekt zastrešuje PhDr. Dagmar Podmaková v spolupráci s doc. Nadeždou Lindovskou a do prvej fázy projektu prizvali aj odborníkov z oblasti divadelných štúdii Mgr. art Zdenku Pašuthovú, ArtD., Mgr. Michaelu Mojžišovú, PhD , Mgr. Art. Karola Mišovica PhD. a PhDr. Petra Kováča.    Úvodom Nadežda Lindovská a Dagmar Podmaková objasňujú vznik projektu a metódy práce, rovnako ako aj zaujímavé výstupy, ktoré vzniknú nielen ako výsledok, ale aj ako cesta k hľadaniu prameňov a možných interpretácií. Materiál, ktorý sa podaril zhromaždiť, skúmať a definovať celému tímu, je naozaj rozsiahly. Delí sa na dve...» pokračovať v čítaní

    Okrem festivalu ostravských divadiel OST-RA-VAR, pribudol minulý rok aj nový divadelný festival Norma. V rovnakom meste a v rovnakom mesiaci. Dramaturgia oboch sa však diametrálne líšila. Rovnako ako aj atmosféra, či komunita návštevníkov. Skalných účastníkov Ostravaru určite prekvapí komornosť, alternatívnosť, ale aj výber inscenácií Normy. Norma je nový festival autorského činoherného a pohybového divadla, ktorý organizuje platforma pre súčasné umenie PLATO a pražské divadlo Studio hrdinů. Prvý ročník sa sústreďoval najmä na prelínania, presahy a vzájomné vplyvy výtvarného a divadelného umenia. Dvojdňový festival obsahoval rôzne žánre a typy inscenácií, v ktorých sa stierali hranice medzi jednotlivými druhmi umenia. Program bol rozdelený na dve dramaturgické linky – poľskú a českú. Diváci si tak mali možnosť porovnať aktuálnu divadelnú tvorbu oboch krajín. Celý festival sa konal v zaujímavých priestoroch starého baníckeho areálu Důl Vítkovice, ktoré dodali festivalu...» pokračovať v čítaní

Politická situácia v našej krajine sa vyvíja zvláštnym smerom. Parlamentné voľby 2016 prekvapili nejedného slovenského občana a občianku. Nechceme sa však zaoberať našim súčasným, nešťastným politickým stavom. Cieľom tohto článku je zdôrazniť a poukázať na následky rozhodnutí, ktoré sa prejavujú čoraz viac a viac. Banskobystrický župan Marián Kotleba si v deň výročia vzniku vojnového Slovenského štátu objednal predstavenie Divadelného súboru Jána Chalúpku z Brezna k slávnostnému oceňovaniu učiteľov (oslavovali akosi predčasne a práve 14. 3?) Marián Kotleba, ako organizátor podujatia, v polovici predstavenia rozhodol, že divadelnú hru Miloša Nikoliča Kováči, v réžií Ľuba Majeru, jednoducho nedohrajú. Hoci, si konkrétne túto inscenáciu pán poslanec vyžiadal. Oficiálnym stanoviskom zrušenia predstavenia bolo, že Mariána Kotbelu rozrušili vulgarizmy v hre Kováči ochotníckeho súboru a urážky na adresu Srbov a Slovanov....» pokračovať v čítaní

Boh masakry je filmovým spracovaním úspešnej divadelnej hry francúzskej dramatičky Yasmina Rezy. Režisérom je Roman Polanski. Tento tvorca poľského pôvodu bol v poslednej dobe medializovaný predovšetkým v súvislosti so zatknutím za tridsať rokov starý ale americkými úradmi nepremlčaný sexuálny delikt. Po posúdení žiadosti o vydanie na základe medzinárodného zatykača však odmietli švajčiarske úrady slávneho režiséra vydať do USA. Čiernu komédiu Boh masakru natočil vzápätí po prepustení z domáceho väzenia. Adaptáciu tejto hry môžeme vnímať aj cez životné osudy tohto tvorcu spojené s vynúteným statusom svetobežníka a s dvojitým uväznením. Svoju novú skúsenosť totiž Polanski nekompromisne spája s pobytom v krakovskom gete počas svojho detstva. Ako filmár sa ku konceptu neslobody často vracal počínajúc svojím debutom Nôž vo vode (1962) a končiac cenenými drámami o neslobodnom vzťahu umelca a spoločnosti Pianista (2002) a Muž...» pokračovať v čítaní

Iný pohľad na inscenáciu Slávy Daubnerovej M.H.L.» pokračovať v čítaní

Žijeme v slobodnom svete, v ktorom máme všetci právo na slobodu prejavu, slobodu informácií, slobodu pohybu, slobodu tvorby... Je však možné, aby niekto, kto má moc, zamedzil slobodnú tvorbu a prejav? A ako je možné, že na čele dôležitého úradu stojí človek, ktorý v rámci svojich znalostí, nie je kompetentný posudzovať a hodnotiť umeleckú prácu, a predsa má právomoc rozhodovať o kultúre v kraji?   V Bábkovom divadle na Rázcestí sa ešte predminulý rok rozhodli vytvoriť projekt STOP EXTRÉMIZMU!, ktorého témou mala byť problematika extrémizmu v spoločenských prejavoch, porušovania ľudských práv a slobôd a oboznámenie sa s prejavmi násilia. Divadlo v rámci projektu plánovalo odohrať inscenáciu textu Ireny Brežnej List čiernemu synovi v réžii Ivety Škripkovej, ktorej premiéra sa uskutočnila už v roku 2013. Následne sa mala v spolupráci s lektormi a lektorkami z mimovládnej organizácie Amnesty International uskutočniť diskusia so študentmi a študentkami na tému xenofóbie, rasizmu...» pokračovať v čítaní

Čechovovské je, keď sa nudím v práci. Vtedy sa minúty vlečú ako konská trojka v husto napadanom ruskom snehu. Čechovovské je, keď sedím na posteli a premýšľam o všetkých láskach, ktoré som nemala, ale možno budem mať. Vtedy sa cítim ako štvrtá sestra. Čechovovské je, keď rozprávam svoje príbehy, no stále odbočujem a nakoniec porozprávam úplne iný príbeh, než aký som pôvodne chcela. Ale ten je niekedy oveľa zaujímavejší. Čechovovské je, keď rozhadzujem peniaze aj keď viem, že ich veľa nemám, no odmietam tento fakt prijať. Vtedy dostávam pocit, že katastrofa sa blíži a podtne mi nohy. Čechovovské je, keď si v hlave plánujem, ako využijem svoj čas, no na konci dňa zistím, že nič z toho sa mi nepodarilo uskutočniť. Vtedy si poviem: TREBA PRACOVAŤ! Barbora Forkovičová» pokračovať v čítaní

Fenoménom, ktorý by sme mohli nazvať „čechovovským“, je neschopnosť človeka vymaniť sa zo zaužívaného kolobehu života a ubíjajúceho stereotypu. Postavy v jeho hrách sú nešťastné, nenachádzajú vo svojich existenciách naplnenie a nedokážu s touto fatálnou situáciou nič robiť. Neustále sa sťažujú na ťaživú atmosféru, ktorá akoby zabíjala akéhokoľvek produktívneho ducha v ich životoch. Smútia za rokmi mladosti, považujú svoje existencie za zbytočné, nakoľko väčšinu svojho času už premrhali. Rozmýšľajú nad tým, ako by ich životy vyzerali, keby sa v mladom veku vybrali inou cestou. Pociťujú stratu, avšak sami nevedia, čo konkrétne stratili. Mladosť? Entuziazmus? Vieru v dobré konce? Práve v tomto fenoméne zbytočnej existencie a zbytočného človeka, by sme mohli nájsť paralely aj so súčasným stavom spoločnosti. Okolo nás sa aj dnes vyskytujú ľudia, ktorí sú so svojimi životmi nespokojní, permanentne lamentujú, ale nedokážu so svojou situáciou nič...» pokračovať v čítaní

Život niekto môže chápať ako zlú skúsenosť. Nič nie je dosť dobré, preto je nemožné dosiahnuť pocit uspokojenia. Len prehlbujem svoje dno. Ak slnko osvecuje celú prírodu, ja som nútený zatieniť rukou svoje oči, aby som neoslepol. A tak zasa túžim po zmierlivej zime, ktorá by utíšila moje živé zmysly. No ani večný chlad neznesiem. Možno som príliš zahĺbený sám do seba, aby som dokázal vnímať silu každodennosti. Som čoraz neschopnejší a moja slabá vôľa ma núti konať proti vlastnému presvedčeniu. No sú aj chvíle kedy viem nájsť rozptýlenie – občas nejaká pijatika, sem-tam pookriatie v radostnom tanci. Som taký, ako ma zobrazuje môj autor. Ani nemôžem byť iný – človek, ktorý dokáže byť v celej svojej tragike aj občas trochu komický. Smiešne je, ak sa domnievam, že v smrti nájdem vyslobodenie. No práve v nej, v tomto neistom svete, nachádzam jedinú istotu. Elena Zúborová» pokračovať v čítaní

Tradičné škótske, francúzske či čínske jedlá, vlastnoručne pripravené pod vedením originálnych lektorov? Prierez „národnými“ hrami a tradičným pitným režimom cez Európu až po Čínu. Áno, aj o tom môže byť Erasmus. Odchod na Erasmus do Prahy som síce vítala s otvorenou náručou, nemala som ale veľké očakávania, koniec-koncov, až tak ďaleko od domova nie ste a tej angličtiny tiež toľko neužijete. A ktovie, koho stretnete. Nikdy som však nebola radšej, že som situáciu neodhadla. Výhody Erasmu v Prahe ak hovoríte po anglicky? „We need Linda to translate, otherwise we´re screwed.“ No, povedzme, že sa zo mňa za semester stal takmer profesionálny špión, môjmu sluchu a „ich“ zvedavosti nikto neušiel. V mojom prípade zohrali hlavnú rolu ľudia, ktorých som stretla a priateľstvá, ktoré sme nadviazali. Správni ľudia, spoločné návštevy divadiel a následné rozhovory, to zbúra úvodnú hanblivosť v každom študentovi. Hanblivosť sa vytráca s prvou...» pokračovať v čítaní