Tanec Butó a Prášok a zlato Sumako Koseki

Externý redaktor

Slovo butó sa v japonskom jazyku skladá z dvoch slov. „Bu“ znamená tancovať, fyzicky sa prejaviť. „Toh“ v sebe skrýva viac významov ako napr. dupať, šliapať, z niečoho pochádzať, vychádzať, mať v niečom svoje korene. Butó, alebo Tanec Butó, v sebe nezahŕňa špecifickú pohybovú či výrazovú formu ako napríklad klasický tanec. Podstata Butó spočíva v miešaní esencií ľudského bytia, kedy aj interpret aj divák mentálne a emocionálne prechádza kolobehom života a jeho prapodstatou.[1]  Napriek tomu Butó pracuje aj s rozkolísaním, posúvaním hraníc, ktoré ruší a manipuluje s nimi. Vizuálne interpreta definuje priestor, prostredníctvom ktorého interpret ohraničuje diváka a volí si formu kontaktu v rámci vymedzenia svojho scénického priestoru a tým pádom aj života. Druhým vizuálnym bodom je biela maska, ktorá zaručuje anonymitu a interpret sa za ňu môže „skryť“ ale rovnako aj nemusí. Butó podlieha osobnosti...» pokračovať v čítaní

Peter Bu mladým kritikom

Milí budúci kritici, Viete, že divadelná kritika hrala zvláštnu úlohu v Sovietskom zväze za Stalinovej nadvlády a potom pri jej rozkladaní v Československu? Stalin a Ždanov rozpútali hneď po druhej svetovej vojne veľkú diskusiu o divadelnej kritike (a iné o Stanislavského systéme, o jazykovede, o biológii...). Krajina bola na kolenách, ale vedenie štátu považovalo za súrne debatovať o týchto námetoch...! V skutočnosti vôbec neišlo o kritiku, ani o Stanislavského, o biológiu, jazykovedu,  bol to prostriedok, ktorým vláda obyvateľstvu nepriamo objasňovala, čo bolo dovolené, a čo nie. Na tejto "diskusii" sa museli zúčastniť nielen kritici a iní intelektuáli, ale aj technici, robotnici, sedliaci. S odstupom času sa to dá ťažko rozlúštiť, ale v 50. rokoch v ZSRR každý veľmi dobre chápal skryté významy toho, čo sa v tomto rámci napísalo. Neskôr, rok či dva po XX. zjazde sovietskych komunistov, ktorý sa uskutočnil v roku 1956 a znamenal začiatok búrania Stalinovho kultu...» pokračovať v čítaní

Detail, najväčší vrah diváckej percepcie!

Milo Juráni

Divák sa občas v divadle upriami na nejaký detail. Hereckú emóciu, od ktorej nedokáže odtrhnúť oči, výrazný kus extravagantného kostýmu alebo naleštenú plešinu pána z prvého radu. Už chvíľková nepozornosť však môže predstavovať veľké nebezpečenstvo. Publiku tak môže ľahko ujsť niečo, čo je pre vývoj deja nesmierne dôležité. Zaujímavý dejový zvrat, kľúčová myšlienka hry, prípadne maličkosť, ktorá dala hre názov. Veď čo ak sa napríklad návštevník divadla zadíva na dekolt Treplevovej Niny práve vo chvíli, keď jej on prinesie k nohám mŕtvu čajku? Čajka je odovzdaná, Nina bezradná a podstata Čechovovej hry je zrazu fuč. Na konci môže divák len trúfalo hádať, prečo sa to predstavenie vlastne volalo Čajka a či to malo niečo spoločné s Čajkovským, prípadne kto mal byť akože tá neustále spomínaná „čaja“. Nina Zariečna, stará Arkadinová či nebodaj sám Trigorin? Alebo! Čo ak miesto Hamletovho existenciálneho monológu sleduje divák dieru po prasknutom...» pokračovať v čítaní

Editoriál No.5

editoriálKatarína Cvečková

Milí čitatelia a fanúšikovia divadelnej kritiky! Prvý rok fungovania v internetovom svete má Reflektor úspešne za sebou a my sa s dávkou entuziazmu a nadšenia púšťame do toho ďalšieho! Samozrejme dodržujeme sľub, že sa budeme ďalej rozvíjať a zdokonaľovať a aj preto tento rok chystáme zopár noviniek. Snáď najväčšou je nový formát Reflektoru vhodný pre všetkých vás, ktorí nestíhate denno-denne sledovať našu stránku alebo si nie vždy všimnete nový príspevok. Rozhodli sme sa uľahčiť vám čítanie i virtuálny život a pravidelne (cca. raz za dva mesiace) tak pre vás budeme pripravovať pdf verziu s kompletným sumárom nových článkov. Prvé „číslo“ môžete na svojich mailových adresách očakávať už nasledujúce dni a ak by ste sa náhodou nedočkali, pošlite nám vašu mailovú adresu (reflektorredakcia@gmail.com) a staňte sa našimi pravidelnými odoberateľmi. Dôkazom zrnka múdrosti z letného editoriálu: „Kritik niky nespí… aj keď to tak možno...» pokračovať v čítaní

Deväťdesiat rokov zberu ochotníckych plodov

Milo Juráni

Bez divadla ochotníckeho, by dnes to profesionálne možno ani neexistovalo. Samozrejme, ide o odvážne tvrdenie, ale ak sa pozrieme na hypotetické Slovensko bez ochotníkov, no podľa historickej skutočnosti plné politických a spoločenských zmien, kto vie či by sa vôbec na vznik profesionálneho divadla našiel čas. Bez Scénickej žatvy by dnes nebolo ochotnícke divadlo. Aj toto tvrdenie je odvážne a minimálne rovnako zavádzajúce ako to predošlé. Predsa je však možné postaviť ich vedľa seba. Ochotnícke divadlo naštartovalo divadelný vývoj na Slovensku a súťažná prehliadka toho najlepšieho z ochotníckeho divadla realizovaná v Martine, tradíciu ochotníctva naďalej udržuje. Stará sa o jeho kontinuitu a každoročne motivuje amatérskych divadelníkov vytvárať diela, ktoré sa budú divadlu profesionálnemu podobať v čo najvyššej možnej miere. Ochutnávka úrody Spomínaná dlhovekosť martinského festivalu, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou akciou podobného...» pokračovať v čítaní

KioSK alebo nekonvenčné letné zážitky

Katarína Cvečková

Leto je pre všetkých praktických i teoretických divadelníkov časom oddychu, duševnej očisty a psychohygieny vo všetkých formách. Každý z nás má svoje metódy ako sa po divadelnej sezóne zregenerovať a zároveň sa pripraviť na sezónu ďalšiu, či už pasívnym nič nerobením, alebo naopak aktívnou sebarealizáciou. Čo ak sa však dá spojiť príjemná a uvoľnená atmosféra leta s divadelným umením? Potom ani unavený divadelník neodolá. A tak nejako vznikol pred pár rokmi práve KioSK, ktorý má výnimočné postavenie medzi slovenskými festivalmi, o čom nás znova v Žiline presvedčil aj tento rok v dňoch  26. až 29. júla. Prehliadka nového slovenského divadla a tanca pôvodne vznikla z iniciatívy Divadelného ústavu Bratislava. Od roku 2008 je však KioSK organizovaný výlučne kultúrnym uzlom Stanica Žilina-Záriečie, ktorá patrí do medzinárodnej siete nezávislých kultúrnych inštitúcií. Každý rok na konci júla Stanica otvára priestor pre...» pokračovať v čítaní

Editoriál No. 4

editoriálKatarína Cvečková

Milí “všmu-ácki” i “bežní” čitatelia! Napriek tomu, že sa naplno rozbehli divadelné i tie skutočné prázdniny, rozhodli sme sa naše svetlá celkom nezhasnúť, snáď iba dať do úsporného režimu. Z tohtoročnej divadelnej sezóny nám zostalo ešte zopár restov, ktoré v dohľadnom čase vyrovnáme. A i keď v menšom množstve, ale i naďalej vám budeme prinášať informácie o zaujímavých divadelno-kultúrnych udalostiach v sekcii Novinky a potom spätne i nejaké riporty, recenzie, glosy… Dôležitou informáciou však je, že počas horúcich i daždivých letných dní pre vás pripravujeme i tlačenú verziu Reflektora či akýsi zborník recenzií a článkov tohto ročníka. A i napriek tomu, že máme v podstate za sebou prvý ročník fungovania vynoveného Reflektoru, odmietam bilancovať. Samotná stránka plná recenzií, rozhovorov, riportov a iných článkov je svojim spôsobom bilanciou. Tak isto ako fakt, že ani školský trójsky koník nám nezabránil v reflektovaní! Máme za sebou i prvý ročník súťaže REFLEKTOR...» pokračovať v čítaní

Kolektívny orchester

Milo Juráni

Kolektív. To slovo má cveng a neodškriepiteľnú silu. Z hľadiska dejín ju okúsil na vlastnej koži nejeden vladár. Rovnako však jeho zneužitie pomáhalo budovať nejeden obludný režim. A to je tá najväčšia a najsmutnejšia rana. Naša spoločnosť nemá so slovom kolektív, tak nechvalne zneužívaným a nadužívaným v nedávnej minulosti, vôbec dobré skúsenosti. Bola by však chyba démonizovať. Faktom totiž ostáva, že na javisku môže kolektív fungovať veľmi dobre a priniesť divákovi želanú divadelnú energiu. Druhácke „predvádzačky“ v Labe, ktoré uviedli inscenáciu inšpirovanú Felliniho filmom Skúška orchestra, boli v tomto smere príkladnou ukážkou. Kolektív v nej zvíťazil nad hereckou individuálnosťou či exponovaním jednotlivých talentov a to prinieslo (až neočakávane) zaujímavý výsledok. Všetci herci, každý s príslušným hudobným nástrojom, boli prítomní na javisku takmer po celý čas. Nástroje v ich rukách nefigurovali iba ako nepodstatné...» pokračovať v čítaní

Editoriál No.3

editoriálKatarína Cvečková

Druhý semester je naplno rozbehnutý, tak ako divadlo Lab a spŕška premiér, ktoré sa na nás mesačne valia. Samozrejme je to myslené v pozitívnom zmysle, lebo keby neboli premiéry, nebolo by čo písať, ani čo čítať, všakže? Nuž a my sa snažíme ich čo najrýchlejšie a najobjektívnejšie zreflektovať a každú z inscenácií aj dvakrát. Pomaly sa nám blíži aj obdobie divadelných festivalov, ktoré budeme poctivo dokumentovať. O prvom z nich- Malá inventúra (o ktorom sme prednedávnom informovali aj prostredníctvom našich Noviniek) si budete môcť už čoskoro prečítať v rubrike Priestor. Viacerí z vás, či už študenti alebo pedagógovia, sa zapojili aj do našej ankety ohľadom “Aisu”. Výsledky sa spracovávajú a v dohľadom čase budú aj uverejnené v rubrike Reaktor. Nuž a takmer kompletná je aj rubrika Tvor, so zaujímavými absolventskými spoveďami i fotkami. Čo však musím reflektovať v prvom rade, sú naše súťaže. Keďže vieme, že umelci nefungujú na dátumoch, kalendároch a termínoch, rozhodli...» pokračovať v čítaní

Niekoľká kríza divadelnej KRITIKY!

Milo Juráni

Niekedy mi nie je vôbec jasné, načo je slovenskému divadlu kritik. Inak povedané, nie je mi jasné, či je kritik vôbec na niečo. Povedzme si, že slovenská kritika má celkom slušnú históriu. Neodškriepiteľný fakt. Je tu už x rokov. Presne neviem. Zatiaľ nie som kritik. Som iba študent. Čo ale určite viem? Že pravá slovenská kritika vždy znamenala pre divadlo veľa. Teda aspoň vtedy, keď mala tú možnosť. Dnes mnoho ľudí vraví, že divadelná kritika neexistuje. Tvária sa, akoby bolo kritike divadlo ľahostajné, podobne ako je ľahostajná osobnosť kritika/-čky slovenským denníkom. Teda aspoň niektorým. Nie všetkým? No všetkým snáď nie… To by bolo predsa škandalózne. Koniec koncov, pre koho je tu kritik/-čka? Čo vlastne kritik/-čka je? Nie v zmysle čím sa živí… bavíme sa predsa o bytí a nebytí. Alebo o živobytí?! Patrice Pavis (bájny divadelný teoretik – pozn. autora) vraví: „Divadelná kritika je druh kritiky, ktorú väčšinou robia novinári…“ (Pavis, Patrice. Divadelný slovník....» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com