„Srdcom slobody je vnútorná sloboda a bez nej každá sloboda stráca hodnotu.“ (Karl Kraus)

riportDivadelná NitrafestivalVeronika Žigmundová

Čo je to sloboda človeka? Definícií by bolo možné nájsť množstvo, ale vo všeobecnosti ide o jednu zo základných spoločenských hodnôt. Táto téma medzi nami odpradávna rezonuje a stala sa inšpiráciou aj pre tvorcov programu festivalu Divadelná Nitra, ktorý sa zameral na Podoby slobody. Toto motto sa na festivale neobjavilo iba v prvotnom význame ako motív (ne)slobody v inscenáciách, ale aj ako vnútorná sloboda tvorcov, ktorá nie je jednoznačne definovaná a univerzálne praktizovaná. Veď každá inscenácia môže byť slobodná len do tej miery, do akej sú slobodní jej tvorcovia.  Najvýraznejším príkladom tejto slobody bola tvorba zoskupenia Med a Prach, ktoré sa prezentovalo hudobno-výtvarno-tanečnou performance Eu.genus. Ich dielo bolo slobodné už od príchodu divákov do sály, kedy namiesto bežne využívaného „kukátkového“ divadelného priestoru, boli diváci usadení priamo na javisko. Tým došlo k spojeniu priestorov pre tvorcov a divákov a bolo...» pokračovať v čítaní

Obrátená tvár slobody

riportDivadelná NitrafestivalAdam Nagy

Sloboda je veľmi široký pojem a má mnoho foriem. Existuje sloboda politická, tvorivá, myšlienková, ale aj sloboda reči a slova, ktorá má svoje opozitá – NESLOBODA a MANIPULÁCIA. V tomto duchu sa niesol aj festival Divadelná Nitra. Organizátori síce zvolili tému Podoby slobody (Faces of freedom), ale inscenácie ako Moral insanity, Človek z Podoľska, Druhý pokus o telovýchovu, Bez domova a Biblia riešili práve otázku neslobody a manipulácie, alebo sa priamo snažili takýmto spôsobom zasiahnuť divákov.     Slovenská inscenácia Moral Insanity z Prešovského národného divadla divákom ponúkla obraz súčasného Slovenska. Režisérka Júlia Rázusová a herec Peter Brajerčík si zvolili ako predlohu román Umberta Ecca – Pražský cintorín. Spoluprácou týchto tvorcov vznikol aj inscenačný text, monodráma, ktorá sa dá rozdeliť na dve časti. V prvej herec, ktorý sa podobá na strašiaka, hlása stereotypné myšlienky a fakty o jednotlivých národoch, napr....» pokračovať v čítaní

Ako na divadlo s DIVADELNOU NITROU 2019

riportfestivalDivadelná NitraAko na divadloDominika Horváthová

    Na tohtoročnom, už 28. ročníku Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra som sa mala možnosť zúčastniť aj ja. Bol to môj prvý (a dúfam, že nie posledný) študijný pobyt na tomto divadelnom festivale, ktorý sa nachádza len kúsok od mojej domoviny (od mojej Bratislavy) v malebnej Nitre.          Projekt AKO NA DIVADLO realizuje Asociácia Divadelná Nitra už od roku 2008 ako celoročný plán, ktorý je zameraný na menej formálne vzdelávanie o divadle, ale aj vytváranie priestoru pre rozvoj mladej kritickej generácie. Tento projekt tvoria štyri samostatné (menšie) časti. Počas festivalu Divadelná Nitra sa koná druhá časť projektu.     1. Ako na divadlo v NITRE     2. Ako na divadlo – študijný pobyt na festivale DN     3. Cesty za divadlom     4. O súčasnom divadle      Vybraní študenti z VŠMU (teda aj ja), z Akadémie umení...» pokračovať v čítaní

Naži vistās v Rige

Nože v sliepkachhosťovanieRigatvorcovia

Patriarha Rudens, Naži vistās, Dieva slava pieder Dievam, nevis viņa radītajam – pár lotyšských slov, ktoré sa okolo nás točili počas hosťovania na 10. ročníku festivalu Patriarchova jeseň v Rige. Ako sme sa o sebe dozvedeli, naša výprava sa skladala (štandardne) z Miroslavy Brňákovej, (ale nečakane aj) z Fannije Hostomskej, Kristiansa Kozmenka, Barbory Ničovej, Filipsa Šebestu, Rahele Šoltesovej a Igorsa Iljičsa. Nuž, Lotyši si dajú záležať na tom, aby ich jazyk nebol zašpinený cudzokrajnými vplyvmi, to preto nás premenovali – dozvedeli sme sa od slovenského pána veľvyslanca. Naše Nože v sliepkach svojou štipkou rurálnosti boli Lotyšom možno o čosi bližšie ako naše mená. Pri diskusii, ktorá nasledovala po predstavení, sme mali možnosť nielen poznať množstvo podobností v mentalite našich krajín, ale aj zistiť, že systém vyučovania a tvorby na LKA sa od toho nášho v mnohých aspektoch líši. To všetko, žiaľ, pre krátkosť času, iba teoreticky. Ich...» pokračovať v čítaní

Formy krutosti a Shakespearov Titus Andronicus

čitateľský denníkanalýzaWilliam ShakespeareTitus AndronicusKatarína Krokošová

Tragédia Williama Shakespeara Titus Andronicus je hra o konaní zla vo všetkých (ne)možných podobách. Kým v úvode je obetovanie Alarba len (na prvý pohľad) nenápadným aktom, záverečná večera, pri ktorej Tamora skonzumuje svoje vlastné deti je vyvrcholením hry a zároveň erupciou motívu krutosti. Na začiatku hry sa stretávame s motívom rivality. Hovoríme o časti, keď sme svedkami sporu medzi dvoma bratmi (Saturninus a Bassianus), ktorí sa túžia dostať na trón. Rivalita je v diele citeľná aj implicitne, a to v prípade spomínania rôznych vojen a bojov (napr. v úvode  Marcus spomína, že Titus sa vracia domov z vojen proti Gótom). S motívom násilného odobratia slobody sa stretávame počas celej hry (napr. už v úvode Titus privádza Tamoru, jej synov a Arona ako svojich zajatcov). Tento motív je však v istom zmysle rozpoznateľný aj v prípade Lavinie. Chiron a Demetrius ju znásilnia, odrežú jej jazyk a ruky, aby jej zabránili hovoriť či písať. Možno predpokladať, že jej tak chcú...» pokračovať v čítaní

Glosa

glosaBrian Brestovanský

Predstavme si slovenské divadlo v meste XY, podotýkam slovenské, pretože slovenské predsa ,,nie je zo zahraničia“ (pozn. FB humor ☺). Ako by sme pomenovali jeho nadchádzajúcu sezónu 2019/2020? Napadá mi jedna myšlienka – niečo v štýle ,,Hlúposť našu každodennú, daj nám dnes“. Nebolo by to výstižné? Sezóna o krajine,  v ktorej 13,5 sa rovná 15, 84 znamená 94, plagiát je vlastne len kompilát etc. Ale nebolo by to aj trápne sa takej krajine vysmievať? Veď to predsa nie sú hlúposti, ale holé fakty! To ja som ten hlupák. Aha, opäť som sa mýlil - mea maxima culpa... Brian Brestovanský, 3.Bc., divadelná dramaturgia a dramatická tvorba» pokračovať v čítaní

Ján Jaborník – osobnosť srdca a mysle

konferenciaJán JaborníkMartina Beňová

Existuje jedno staré klišé, ktoré hovorí, že človek vždy zomiera dvakrát. Prvýkrát keď umrie jeho telo, druhýkrát, keď sa naposledy vysloví jeho meno. Ján Jaborník, dramaturg v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove, autor desiatok publikovaných recenzií, odborných článkov a štúdií, vedúci dokumentácie v Divadelnom ústave a pedagóg Katedry divadelnej vedy VŠMU, prvýkrát zomrel 22. mája 2010 vo veku 68 rokov. Jeho druhá smrť je ale zatiaľ v nedohľadne, a to aj vďaka kolektívnej práci autorov Divadelného ústavu, ktorí si chceli uctiť nedožité sedemdesiatpäťročné jubileum Jána Jaborníka publikovaním knihy “Ján Jaborník - historik, teoretik a kritik divadla”. Publikácia je kolektívnym výsledkom ohromného snaženia, výskumu a práce širokého spektra autorov a autoriek a teoretikov a teoretičiek zasiahnutých a ovplyvnených Jaborníkovou tvorbou. Kniha je kompilátom autorských štúdií, rozhovorov a výberov z jeho teotrologickej tvorby, dávajúc tak komplexný pohľad na Jána Jaborníka ako...» pokračovať v čítaní

Fikcia je mŕtva. Čo teraz?

prednáškaChristopher BalmeDiana Pavlačková

Divadelná fakulta chce zvýšiť svoju atraktivitu. Vďaka novému projektu máme tak my, študenti a študentky, možnosť zúčastniť sa jednorazových prednášok zahraničných profesorov. Po Gerethovi Whiteovi a jeho prednáške o imerzívnom divadle, sa v priestoroch kinosály filmovej fakulty uskutočnila ďalšia prednáška na tému zo súčasného divadelného diania. Prof. Dr. Christopher Balme pôsobí na univerzite LMU v Mníchove. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava prevažne na koloniálne a post-koloniálne divadlo. Hosťoval na univerzitách po celom svete od Číny, cez Indiu až po Veľkú Britániu. Hoci bola bratislavská prednáška profesora Balmeho realizovaná popri uvedení slovenského prekladu jeho knihy Úvod do divadelnej vedy, obsahovo otvorila odlišnú tému, a to divadlo v post-faktuálnej dobe. V úvode prednášky Balme objasnil svoje východiská. Pri skúmaní tejto témy vychádzal z tvrdení, že dnešnú spoločnosť definuje trend záplavy hoaxov,...» pokračovať v čítaní

Prvýkrát na Ost-Ra-Vare!!!

festivalanketaOstravarAdam Nagy

Do ankety sa zapojili študenti prvého ročníka dramaturgie a réžie, ktorí sa prvýkrát zúčastnili festivalu Ost-Ra.Var. Môžete si prečítať ich názory na festival, atmosféru, ale aj inscenácie. Dúfam, že ich postrehy a odporúčania budú mať pozitívny efekt a o rok sa tam stretneme. Pýtali sme sa na tri otázky: Čím ťa zaujal Ost-Ra-Var?Ktoré sú tvoje top 3 inscenácie? Prečo?Aký je tvoj najväčší (najsilnejší) zážitok z festivalu, prípadne čo ti festival dal? Odporúčaš ho aj ostatným? Petra Nižnanská 1) Ost-Ra-Var ma zaujal myšlienkou vytvoriť festival, len na báze miestnych divadiel a podnikov. 2) Maryša. Pre jemné folklórne prvky, krásne rozplývajúcu sa scénu a veľmi pekné až výtvarné pohyby charakterov.     Rok na vsi. Aj napriek klasike prakticky bez výraznej dejovej linky sa podaril emotívny záver. Vďaka môjmu pohľadu zhora sa mi neskutočne páčil akýsi organizovaný chaos, či už v scénografii alebo v pohyboch postáv.     Zabiják Joe....» pokračovať v čítaní

Áčkoví víťazi

festivalÁčkoMartina Beňová

Pohľad na moderný slovenský film vzbudzuje v málokom iný pocit ako cynizmus, obzvlášť keď vidíme, aká odvážna a komplexná tvorba existuje za hranicami nášho štátu. Dôvodov na optimizmus existuje len málo. Ale jedným z nich môže byť práve študentský filmový festival Áčko. Ak je totiž jednou z jeho úloh naznačiť budúcnosť slovenského filmového priemyslu, alebo aspoň jeho potenciál, slovenský divák sa má na čo tešiť. Vrcholnou udalosťou festivalu je určite spoločensky provokatívny a dnes už médiami toľko referencovaný dokumentárny film Eduarda Cichu – Základná umelecká škola Petra Breinera. Je to film, ktorý dokázal niečo, čo dnes už nedokáže takmer nikto. Niečo zmeniť. “Železná lady” humenskej politiky – Jana Vaľová – prehrala post primátorky mesta a film Základná umelecká škola Petra Breinera v tom zohral zásadnú úlohu. Na festivale si odniesol nielen cenu diváka, ale aj špeciálne uznanie poroty. Film môžete zhliadnuť aj z pohodlia vlastnej postele cez YouTube. Ceny za najlepší...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com