Deväťdesiat rokov zberu ochotníckych plodov

Milo Juráni

Bez divadla ochotníckeho, by dnes to profesionálne možno ani neexistovalo. Samozrejme, ide o odvážne tvrdenie, ale ak sa pozrieme na hypotetické Slovensko bez ochotníkov, no podľa historickej skutočnosti plné politických a spoločenských zmien, kto vie či by sa vôbec na vznik profesionálneho divadla našiel čas. Bez Scénickej žatvy by dnes nebolo ochotnícke divadlo. Aj toto tvrdenie je odvážne a minimálne rovnako zavádzajúce ako to predošlé. Predsa je však možné postaviť ich vedľa seba. Ochotnícke divadlo naštartovalo divadelný vývoj na Slovensku a súťažná prehliadka toho najlepšieho z ochotníckeho divadla realizovaná v Martine, tradíciu ochotníctva naďalej udržuje. Stará sa o jeho kontinuitu a každoročne motivuje amatérskych divadelníkov vytvárať diela, ktoré sa budú divadlu profesionálnemu podobať v čo najvyššej možnej miere. Ochutnávka úrody Spomínaná dlhovekosť martinského festivalu, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou akciou podobného...» pokračovať v čítaní

KioSK alebo nekonvenčné letné zážitky

Katarína Cvečková

Leto je pre všetkých praktických i teoretických divadelníkov časom oddychu, duševnej očisty a psychohygieny vo všetkých formách. Každý z nás má svoje metódy ako sa po divadelnej sezóne zregenerovať a zároveň sa pripraviť na sezónu ďalšiu, či už pasívnym nič nerobením, alebo naopak aktívnou sebarealizáciou. Čo ak sa však dá spojiť príjemná a uvoľnená atmosféra leta s divadelným umením? Potom ani unavený divadelník neodolá. A tak nejako vznikol pred pár rokmi práve KioSK, ktorý má výnimočné postavenie medzi slovenskými festivalmi, o čom nás znova v Žiline presvedčil aj tento rok v dňoch  26. až 29. júla. Prehliadka nového slovenského divadla a tanca pôvodne vznikla z iniciatívy Divadelného ústavu Bratislava. Od roku 2008 je však KioSK organizovaný výlučne kultúrnym uzlom Stanica Žilina-Záriečie, ktorá patrí do medzinárodnej siete nezávislých kultúrnych inštitúcií. Každý rok na konci júla Stanica otvára priestor pre...» pokračovať v čítaní

Editoriál No. 4

editoriálKatarína Cvečková

Milí “všmu-ácki” i “bežní” čitatelia! Napriek tomu, že sa naplno rozbehli divadelné i tie skutočné prázdniny, rozhodli sme sa naše svetlá celkom nezhasnúť, snáď iba dať do úsporného režimu. Z tohtoročnej divadelnej sezóny nám zostalo ešte zopár restov, ktoré v dohľadnom čase vyrovnáme. A i keď v menšom množstve, ale i naďalej vám budeme prinášať informácie o zaujímavých divadelno-kultúrnych udalostiach v sekcii Novinky a potom spätne i nejaké riporty, recenzie, glosy… Dôležitou informáciou však je, že počas horúcich i daždivých letných dní pre vás pripravujeme i tlačenú verziu Reflektora či akýsi zborník recenzií a článkov tohto ročníka. A i napriek tomu, že máme v podstate za sebou prvý ročník fungovania vynoveného Reflektoru, odmietam bilancovať. Samotná stránka plná recenzií, rozhovorov, riportov a iných článkov je svojim spôsobom bilanciou. Tak isto ako fakt, že ani školský trójsky koník nám nezabránil v reflektovaní! Máme za sebou i prvý ročník súťaže REFLEKTOR...» pokračovať v čítaní

Kolektívny orchester

Milo Juráni

Kolektív. To slovo má cveng a neodškriepiteľnú silu. Z hľadiska dejín ju okúsil na vlastnej koži nejeden vladár. Rovnako však jeho zneužitie pomáhalo budovať nejeden obludný režim. A to je tá najväčšia a najsmutnejšia rana. Naša spoločnosť nemá so slovom kolektív, tak nechvalne zneužívaným a nadužívaným v nedávnej minulosti, vôbec dobré skúsenosti. Bola by však chyba démonizovať. Faktom totiž ostáva, že na javisku môže kolektív fungovať veľmi dobre a priniesť divákovi želanú divadelnú energiu. Druhácke „predvádzačky“ v Labe, ktoré uviedli inscenáciu inšpirovanú Felliniho filmom Skúška orchestra, boli v tomto smere príkladnou ukážkou. Kolektív v nej zvíťazil nad hereckou individuálnosťou či exponovaním jednotlivých talentov a to prinieslo (až neočakávane) zaujímavý výsledok. Všetci herci, každý s príslušným hudobným nástrojom, boli prítomní na javisku takmer po celý čas. Nástroje v ich rukách nefigurovali iba ako nepodstatné...» pokračovať v čítaní

Editoriál No.3

editoriálKatarína Cvečková

Druhý semester je naplno rozbehnutý, tak ako divadlo Lab a spŕška premiér, ktoré sa na nás mesačne valia. Samozrejme je to myslené v pozitívnom zmysle, lebo keby neboli premiéry, nebolo by čo písať, ani čo čítať, všakže? Nuž a my sa snažíme ich čo najrýchlejšie a najobjektívnejšie zreflektovať a každú z inscenácií aj dvakrát. Pomaly sa nám blíži aj obdobie divadelných festivalov, ktoré budeme poctivo dokumentovať. O prvom z nich- Malá inventúra (o ktorom sme prednedávnom informovali aj prostredníctvom našich Noviniek) si budete môcť už čoskoro prečítať v rubrike Priestor. Viacerí z vás, či už študenti alebo pedagógovia, sa zapojili aj do našej ankety ohľadom “Aisu”. Výsledky sa spracovávajú a v dohľadom čase budú aj uverejnené v rubrike Reaktor. Nuž a takmer kompletná je aj rubrika Tvor, so zaujímavými absolventskými spoveďami i fotkami. Čo však musím reflektovať v prvom rade, sú naše súťaže. Keďže vieme, že umelci nefungujú na dátumoch, kalendároch a termínoch, rozhodli...» pokračovať v čítaní

Niekoľká kríza divadelnej KRITIKY!

Milo Juráni

Niekedy mi nie je vôbec jasné, načo je slovenskému divadlu kritik. Inak povedané, nie je mi jasné, či je kritik vôbec na niečo. Povedzme si, že slovenská kritika má celkom slušnú históriu. Neodškriepiteľný fakt. Je tu už x rokov. Presne neviem. Zatiaľ nie som kritik. Som iba študent. Čo ale určite viem? Že pravá slovenská kritika vždy znamenala pre divadlo veľa. Teda aspoň vtedy, keď mala tú možnosť. Dnes mnoho ľudí vraví, že divadelná kritika neexistuje. Tvária sa, akoby bolo kritike divadlo ľahostajné, podobne ako je ľahostajná osobnosť kritika/-čky slovenským denníkom. Teda aspoň niektorým. Nie všetkým? No všetkým snáď nie… To by bolo predsa škandalózne. Koniec koncov, pre koho je tu kritik/-čka? Čo vlastne kritik/-čka je? Nie v zmysle čím sa živí… bavíme sa predsa o bytí a nebytí. Alebo o živobytí?! Patrice Pavis (bájny divadelný teoretik – pozn. autora) vraví: „Divadelná kritika je druh kritiky, ktorú väčšinou robia novinári…“ (Pavis, Patrice. Divadelný slovník....» pokračovať v čítaní

Editoriál No.2

editoriálKatarína Cvečková

Nuž, tak sa nám to celkom pekne rozbehlo… Stránka Reflektoru existuje a celkom dobre funguje už dáky ten piatok. Rubriky priebežne plníme rôznymi článkami a pevne verím, že vy ich zasa priebežne navštevujete a čítate. Premiér v Labe sa celkom nahromadilo a tak sa pomaly rozrástla aj naša rubrika Recenzor. Momentálne v nej nájdete recenzie, reakcie a reflexie na inscenáciu minulej sezóny Labute, na dva rôzne pohľady na Ninu Sadur a samozrejme na nové premiéry: Záhradkári, Blázon a Tartúf. V Priestore prinášame netradičnú reflexiu na Záhradkárov v podobe mailovej výmeny medzi našimi dvoma redaktorkami. Okrem toho čosi málo o Ostravare, samozrejme o Noci divadiel a o konferencii v SAV-ke na tému Divadelná réžia na Slovensku po roku 1989. A nájdete tu i správu o úspechu našich študentov s inscenáciou Viktor alebo vláda detí, ktorý ich prednedávnom privial do neďalekej Viedne. Veľmi chválim pár piatakov, ktorí sa ako prví osmelili a čo to nám o sebe prezradili. Ich “spovede” i s...» pokračovať v čítaní

Veľa rečí a iné veci na Divadelnej Nitre alebo Divadelná Nitra pohľadom odtrhnutým od javiska

Milo Juráni

Nitra dospela Dvadsať ročníkov Divadelnej Nitry (DN) je pre slovenský divadelný festival, s výraznou zahraničnou účasťou, úctyhodný počet. Festival za svoj, na slovenské pomery dlhý, život dospel a v jeho štruktúre už nie je miesto pre výrazné zmeny. Podobne to skonštatoval aj Karel Král, jeden zo štvorice zahraničných účastníkov diskusie Dvadsať rokov Divadelnej Nitry. Festival by podľa jeho slov, mal raz dôjsť k bodu, kedy si povie dosť a stačí. Sem sme sa chceli dostať a takto teraz môžeme fungovať ďalej. Divadelná Nitra však ani tento rok nechcela zakrývať ambície vybrusovať detaily a provokovať menšími zmenami. S podtitulom „(Ne)prezraď svoje tajomstvo“ pripravila šesť programovo naplnených dní, ktoré sa niesli v duchu odhaľovania toho, čo malo ostať skryté. Tajomstiev, ktoré sú prítomné v minulosti, prítomnosti, ale aj hypotetickej budúcnosti. A odkrývalo sa nielen na javisku, ale aj v sprievodnom programe...» pokračovať v čítaní

Tajomstvo diskusie (ne)prezradené

Milo Juráni

Prvým diskusným pravidlom je vedieť počúvať. Druhým pravidlom je rozumieť počutému. Tretím vedieť hovoriť tak, aby sme sa vyjadrili k počutému, prípadne doplnili svoj názor. Dobrá diskusia nemôže fungovať bez hlavnej tézy. Bez určenia obsahu, ktorý by usmerňoval a zastrešoval myšlienky zúčastnených. Teda tých zúčastnených, ktorí majú o diskusiu záujem. Veď nie je celkom nebežné, že sa na diskusii objaví aj človek, ktorý diskutovať nechce. Ako si predstaviť takého človeka? Nezainteresovane hypnotizuje stoličky, prípadne výstrih spolusediacej. Neustále si niečo pobrumkáva pre seba. Nereaguje na otázky a výzvy hovoriť. Absolútne otvorene zaspáva, či dokonca výnimočne chrápe a pri každom nečakanom prebudení nahlas zhúkne, za čo sa následne každému zúčastnenému osobne ospravedlní. Nočnou morou diskusie, ale nie je takáto osoba. Je ňou presný opak. Takzvaný „Debatocuc“. „Debatocuc“ je človek so schopnosťou diskusiu nielen narušiť, ale dokonca...» pokračovať v čítaní

Čo (ne)prezradil hlavný program Divadelnej Nitry

Katarína Cvečková

Festivalu Divadelná Nitra sa za dvadsať rokov fungovania podarilo vytvoriť platformu medzinárodnej divadelnej výmeny. Rok čo rok úspešne spája tradičné s alternatívnym, významných divadelníkov i nových perspektívnych tvorcov. A práve tento ročník mal byť oslavou výročia i pomyselným nahliadnutím do minulosti. Mal priniesť spytovanie svedomia, odhaľovanie i skrývanie rokmi zakonzervovaných a zavarených tajomstiev. Hlavný program sa niesol v rovnakých motívoch a riaditeľka festivalu Darina Kárová, v úspešne rozbehnutej kampani sľubovala návraty veľkých mien a neobyčajné divadelné zážitky. Nakoľko však obsahy konzerv a zaváraninových pohárov naplnili očakávania „konzumentov“? Na mieste je tu i otázka, kto vlastne tvorí „konzumentov“, resp. publikum Divadelnej Nitry? Jednou z devíz festivalu bola jeho schopnosť osloviť odbornú divadelnú verejnosť i bežného diváka. Naplniť však očakávania všetkých je, ako sa zdá,...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com