Brno. Mesto, ktoré je od Bratislavy vzdialené 90 minút. Mesto, ktoré môžeme nazvať významným divadelným centrom. Mesto, ktoré sa stalo mojím prechodným bydliskom.

Po skončení bakalárskeho štúdia a následného prijatia na magisterský stupeň na mojej domovskej Katedre divadelných štúdií na VŠMU som sa rozhodla rozšíriť si obzory a pokúsiť sa o menšiu osobnú výzvu. Preto som od roku 2016 študentkou aj na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Nastúpila som na Ateliér divadelnej produkcie. Už druhý rok sa snažím zvládať obe moje školské aktivity.

JAMU vo veľa prípadoch funguje dosť rozdielne ako naša VŠMU. Herci majú  spravidla v treťom ročníku svoj semestrálny výstup vo forme monodrám. Štátne skúšky z dejín svetového a českého divadla študenti skladajú v druhom ročníku, a v tretom ročníku na vás čakajú štátnice z predmetov osobnej špecializácie. Na JAMU nenájdete odbor divadelnej kritiky, ale zato je tu napríklad odbor muzikálového herectva. Každoročný medzinárodný festival divadelných škôl SETKÁNÍ/ENCOUNTER organizuje Ateliér divadelnej produkcie. Divadelná fakulta má dva hracie priestory. Jedna scéna, Divadlo na Orlí, je špeciálne určená pre absolventské ročníky študentov a študentiek Ateliéru muzikálového herectva, ako aj pre prezentáciu prác Hudobnej fakulty. Druhou scénou je Divadelní studio Marta. Tento priestor sa stáva  domovom pre poslucháčov a poslucháčky posledného ročníka činoherného herectva. Na konci letného semestra čerství magistri umenia predávajú symbolický kľúč od divadla budúcim absolventom. A pozor,  herectvo sa na JAMU študuje len štyri roky.

Školský rok začína v Marte premiérou inscenácie, ktorú vždy pripravuje profesionálny režisér. Ďalšie projekty tvoria najmä študenti a študentky divadelnej réžie. Tento rok započala divadelná sezóna Marty inscenáciou v réžii Iva Krobota Komedie o umučení a slavném vzkříšení Pána a Spasitele našeho Ježíše Krista. Pracovne Komedie. Tvorcovia prakticky vytvorili pašiové hry o živote Ježiša. Na tejto inscenácií je výnimočné, že hoci neprichádza s novými inscenačnými prvkami alebo so zaujímavým divadelným stvárnením, Komedie sa vyformovala na komédiu v pravom zmysle slova. Otázka je, či je tento prístup vhodný pri takej vážnej téme o Bohu a jeho synovi. Z produkčného hľadiska má však inscenácia to, čo potrebujeme na vypredanie divadelnej sály.

Súčasní štvrtáci a štvrtáčky mali tento rok možnosť pracovať aj s ďalším profesionálnym režisérom, Michalom Zetelom. Rozhodli sa inscenovať hru francúzskeho dramatika Jeana Giraudouxa Elektra. V Elektre je základom všeobecne známy antický mýtus o pomste súrodeneckej dvojici Oresta a Elektry. Giraudouxova Elektra však zostáva pre profesionálne divadlá stále neobjavená. Elektra tu fanaticky lipne na čistom svedomí, na pravde. Kto zabil jej otca? Koho za smrť potrestať? Samu seba prezentuje ako jedinú morálne nepoškvrnenú osobu, postupne nadobúda postoj, že ona je jediná možná záchrankyňa štátu. Prehnité mesto musí očistiť od vrážd, zrád a svinstva, aj za cenu jeho zničenia.

Zetel inscenáciu presunul z antického Grécka do českého Krnova. V príbehu sa ocitáme na gréckej zábave v zákulisí starého kultúrneho domu. Aigisthos je miestny predseda, Orestes je spevácky líder kapely zo susedného mesta, Eumenidky sú vokalistky. Všetci sú pripití, tak ako sa na grécku zábavu v „kulturáku“ patrí. Režisér zámerne búra Giraudouxove patetické scény rôznymi humornými, až trápnymi hereckými akciami. V protiklade k uvedenému náčrtu inscenácie je postavená druhá polovica hry. Tvorcovia popierajú inscenačný kľúč z prvej časti, divadelné javisko vyčistia, pozostatky z „kulturáku“ zmiznú a diváci sledujú inscenáciu založenú a vystavanú len na hereckej práci.

Príprava inscenácie Elektra bola moja samostatná produkcia v zimnom semestri, pričom sme začali skúšať už na konci augusta. Bola to nesmierne veľká skúsenosť, ktorá ma utvrdila v tom, že paralelné štúdium na JAMU a VŠMU bol dobrý nápad. Veľa ľudí sa čuduje kombinácii divadelná kritika a produkcia. Na prvý pohľad to nedáva zmysel, no opak je pravdou. Už päť rokov sa snažím porozumieť divadlu, študujem teoretické publikácie, učím sa artikulovať svoje myšlienky, nachádzať správne argumenty. Snažím sa rozumieť divadelnej práci, dramatickému textu. A druhý rok sa zas učím pozerať na divadelné prostredie produkčným pohľadom. Riešim marketing, autorské právo, granty, atď. Myslím si, že kebyže nemám za sebou už štyri roky na kritike, nedokázala by som vykonávať produkčnú prácu plnohodnotne. Aj produkčný musí divadlu rozumieť, musí chápať kontexty a poznať históriu. Aj práve preto budú  moji spolužiaci skladať štátne skúšky z dejín.  Ja si však svoj balíček informácií už so sebou nesiem a som tak omnoho relevantnejšou súčasťou príprav divadelnej inscenácie.

Janáčkova akadémia múzických umení ponúka svojim študentom a študentkám podnetné prostredie, z ktorého môžu ľudia, naprieč odborom, vyťažiť maximum. Myslím si, že by naši poslucháči a poslucháčky na VŠMU občas mohli vystúpiť zo svojej komfortnej bubliny, nasadnúť na vlak a za 90 minút byť v Brne. Ja túto cestu podstupujem často. Zmysel to má, konfrontácia s iným systémom, s iným divadlom, s iným jazykom. O snahe spolupracovať predsa svedčí aj festival SETKÁNÍ/ENCOUNTER, ktorý pôvodne vznikol ako prehliadka troch škôl, JAMU, DAMU a VŠMU. Túto snahu by sme mali podporovať aj my, vytvárať hlbšie kontakty a priateľstvá a nasávať tvorivú atmosféru školy na západe.

Júlia Pecková

2. mgr KDŠ