Čo je pre mňa čechovovské?

glosaA. P. Čechov

Fenoménom, ktorý by sme mohli nazvať „čechovovským“, je neschopnosť človeka vymaniť sa zo zaužívaného kolobehu života a ubíjajúceho stereotypu. Postavy v jeho hrách sú nešťastné, nenachádzajú vo svojich existenciách naplnenie a nedokážu s touto fatálnou situáciou nič robiť. Neustále sa sťažujú na ťaživú atmosféru, ktorá akoby zabíjala akéhokoľvek produktívneho ducha v ich životoch. Smútia za rokmi mladosti, považujú svoje existencie za zbytočné, nakoľko väčšinu svojho času už premrhali. Rozmýšľajú nad tým, ako by ich životy vyzerali, keby sa v mladom veku vybrali inou cestou. Pociťujú stratu, avšak sami nevedia, čo konkrétne stratili. Mladosť? Entuziazmus? Vieru v dobré konce?

Práve v tomto fenoméne zbytočnej existencie a zbytočného človeka, by sme mohli nájsť paralely aj so súčasným stavom spoločnosti. Okolo nás sa aj dnes vyskytujú ľudia, ktorí sú so svojimi životmi nespokojní, permanentne lamentujú, ale nedokážu so svojou situáciou nič urobiť. Ich sny sú len prázdne slová, ktoré ich rovnako podporujú v pocite vlastnej neschopnosti, nakoľko ich nevedia premeniť na činy. Svoju skepsu a letargiu nosia všade so sebou, unavujú nimi ostatných ľudí a dokážu z nich vycucať všetku pozitívnu energiu. V poslednej dobe však nadobúdam presvedčenie, že sa tento fenomén nevzťahuje len na tých, ktorí sa nachádzajú na konci svojho produktívneho veku, ale že sa vyskytuje aj u mladých ľudí, ktorí strácajú potrebu veľkých plánov a činov. Uspokoja sa s nudným a lenivým stereotypom, pretože ten od nich nevyžaduje žiadnu aktivitu a intenzívnu prácu. Nepotrebujú rozmýšľať, vymýšľať a prichádzať na nové revolučné nápady. Ukazovať svetu, že mu majú čo povedať.

Čechovove hry sú podľa môjho názoru aj v dnešnej dobe stále aktuálne a témy, ktoré prinášajú sú a aj naďalej budú nadčasové. Ľudia, ktorí sa dokážu večne len sťažovať, bedákať nad svojimi osudmi a šíriť túto existenčnú beznádej do celého sveta, sa v našej spoločnosti budú vyskytovať vždy. Dokážeme tento nepríjemný jav obmedziť? Dostaneme sa niekedy do fázy, že väčšina z nás bude činorodá, bude si plniť svoje ambície a neuspokojí sa s tým, čo každodenný život poskytuje? Pravdepodobne je táto myšlienka veľmi utopická. Ostáva nám len takýmto ľuďom ukázať, že ich životy sú premárnené ich vlastnou vinou a jediní, kto je za to zodpovední sú oni sami.

Lucia Šmatláková

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com