Desať slovenských talentov dostalo obrovskú príležitosť

operátorrozhovorOperné štúdio SNDMarek MokošKlára Madunická

Nad stavom slovenskej opery lamentuje verejnosť (laická i kritická) už celé roky. Divadelné sály sú poloprázdne, dokonca ani premiéry vo viacerých prípadoch nie sú vypredané. Mnohé inscenácie už zub času poriadne ohlodal, takže v tom, čo zostalo, už len ťažko rozoznať pôvodný zámer tvorcov. Po turbulentných zmenách vo vedení divadla a po tom, čo pred vyše rokom do funkcie riaditeľa Opery SND nastúpil šéfdirigent Rastislav Štúr, je ešte priskoro na akési sumarizovanie či hodnotenie aktuálneho stavu. Isté však je, že sa v útrobách SND čosi hýbe. Prebúdza sa niečo, čo dlhé roky spalo alebo driemalo.

Štúrova koncepcia vedenia prvej slovenskej opernej scény je opatrná, kalkulujúca, predvídavá, nesnaží sa riskovať. Po fiasku, akým boli v poslednom období inscenácie zahraničných režisérov (za všetky spomeňme aspoň Sadka v réžii Američana Daniela Kramera z roku 2018 či nerealizovanú koprodukciu s Akademickým divadlom opery a baletu v ukrajinskom Ľvove pri tohtoročnej inscenácii Hoffmannove poviedky, ktorej réžiu napokon namiesto Andrija Žoldaka dokončil Pavol Smolík), treba túto opatrnosť do istej miery chápať.

Napriek tomu však vedenie prišlo s ambicióznym nápadom. V sezóne, kedy SND oslavuje 100. výročie založenia, vzniklo na podnet režiséra a dramaturga Marka Mokoša a riaditeľa Rastislava Štúra Operné štúdio SND. A hoci nejde o úplnú novinku (podobné pokusy tu už kedysi boli), napriek tomu je tento počin veľmi jasným signálom o snahe vedenia čosi zmeniť, čímsi pohnúť. O zámeroch projektu sme sa rozprávali s Marekom Mokošom.

Pán Mokoš, mne je tento váš projekt nesmierne sympatický. Naši speváci sa neustále sťažujú, že nemajú kde vystupovať, keďže školské divadlo Lab nie je uspôsobené na operné vystúpenia a inscenácie.

Áno, vznikol projekt, ktorý vychádza z koncepcie pána riaditeľa Rasťa Štúra. On si veľmi dáva záležať, aby priniesol nový vietor do tohto divadla, aby sa táto opera znovu zrodila, aby nabrala punc kvality a nových tvárí. Preto ma oslovil, že by chcel spraviť operné štúdio. A tak som vymyslel na základe inšpirácií zo zahraničia program, ktorému sme dali myšlienku, koncepciu a začali sme o tom diskutovať. Naším cieľom bolo dať priestor slovenským spevákom, aby nám neodchádzali do zahraničia. Slovenskí umelci majú veľa čo ponúknuť. Preto som vymyslel projekt, ktorý by vychovával slovenských spevákov prostredníctvom slovenských lektorov.

Musím povedať, že to veľmi oceňujem. Čo mi však bolo trošku ľúto je, že tu nie je priestor aj pre iné odbory ako pre spevákov. Čo napríklad taká réžia alebo dramaturgia?

To bude, pravdaže. V tej koncepcii je, že to je pre mladých umelcov ako takých. Budúci rok plánujeme osloviť skladateľov aj režisérov, aby nám skladatelia napísali operu podľa istých dramaturgických požiadaviek a chceli by sme, aby sem každý rok prišiel nejaký nový mladý režisér a zrežíroval finálny javiskový tvar.

A pod slovom režisér rozumiete študenta činohernej réžie alebo operného nadšenca, ktorý by to chcel skúsiť?

Toto ešte zatiaľ nemáme celkom definované. Už tento rok sa nám začali ozývať záujemcovia o réžiu a dramaturgiu, čo je úžasné. Na Slovensku sa operná réžia nevyučuje, najbližšie sa dá študovať v Brne. Preto sme boli veľmi prekvapení, že sa nám ozvalo množstvo nadšencov. Niektorí majú činoherné režisérske vzdelanie, iní sú úplní laici, ktorí to skrátka chcú skúsiť. A preto to pravdepodobne spravíme tak, že na konkurze zadáme budúci rok koncept, oni nám prinesú svoje návrhy a my vyberieme víťaza, ktorý by nasledujúci rok pracoval a režíroval v Opernom štúdiu. Snažíme sa hľadať to najlepšie, čo sa dá. Každopádne, momentálne máme prijatých 10 účastníkov –  spevákov a po otváracom koncerte začnú prebiehať formačné workshopy.

A tieto workshopy sú otvorené či sú určené výhradne pre účastníkov?

Je to kombinované. Vždy závisí od lektora. Napríklad hodiny s Adamom Plachetkom, Markétou Cukrovou či Miškou Motlochovou sú otvorené. Ale v praxi to znamená, že ľudia môžu prísť a pasívne sledovať, ako účastníci pracujú a tvoria. 

Akú ste mali skúsenosť s konkurzom? Bolo dosť záujemcov?

No, my sme boli veľmi milo prekvapení. Uchádzačov bolo vyše osemdesiat. Boli sme radi, koľko študentov a absolventov VŠMU sa prihlásilo, no ešte viac nás potešilo, koľko talentovaných ľudí bez speváckeho vzdelania prišlo. Mali sme skutočne obrovský problém vybrať desiatich ľudí. A to nevravím preto, že by som si chcel prihrievať polievočku, ale hovorím to úplne vážne. Mnohé výkony boli na hranici profesionality.

Treba povedať, že konkurz nebol určený len študentom VŠMU alebo konzervatórií. Aké teda boli kritériá?

Bolo to ohraničené vekom. Prihlásiť sa mohli záujemcovia od 22 do 33 rokov. Vzdelanie absolútne nebolo kritériom. Dokonca sme prijali jedného uchádzača, ktorý nenavštevoval ani len ZUŠ-ku a jeho koncertný sólový spev je famózny. Viete, toto je taký plynulý prechod zo školského, respektíve amatérskeho prostredia do prostredia, kde sa účastníci zaučia profesionálnemu fungovaniu v divadle. Dovzdelávajú sa tu o mnohých veciach, na ktoré v škole nie je čas, alebo ktoré nie sú metodicky správne poňaté. Tento servis by mali dostať práve v Opernom štúdiu. Kritériá na lektorov sú tu veľmi vysoké. Nechceme sa tu len „hrať“, chceme „vymačkať“ z ľudí maximálnu profesionalitu. Nechceme tu barokovú figúrku, ale vynikajúcich hercov, plnokrvných spevákov schopných spracovať emócie a remeselne vystavať svoju postavu. Chceme sa vymaniť zo Stanislavského realizmu, chceme ľudí, ktorí budú vedieť nadviazať na moderné európske prúdy. Preto sme aj lektorov vyberali podľa ich odbornosti, skúseností, úspešnosti doma i v zahraničí. 

A ako to celé bude prebiehať?

Účastníci budú mať stretnutia s lektormi každý mesiac, majú vyhradené 4 dni, kedy prebiehajú rôznorodé workshopy. Napriklad v novembri mali herecký workshop s Robom Rothom a je tu aj pohybový workshop s významnou režisérkou Marlene Švecovou, s pedagogičkou z VŠMU Miškou Motlochovou, majú tu dychové cvičenia, jogu, technické pohybové cvičenia s pani Fischerovou... Ďalší mesiac je tvorivé stretnutie s pani Milkou Vašáryovou, neskôr je tam práca s režisérom, kde si budú môcť vyskúšať rôzne prístupy k divadlu, že tu máme nejaké symbolistické, alternatívne, performatívne divadlo, nejaký Stanislavského či Grotowského systém, brechtovské divadlo... Všetko toto musia absolvovať. Takisto majú interpretačné semináre, stretnutia s dirigentom, budú sa učiť umeniu sólistického spevu, umeniu výkladu postavy a jej javiskového stvárnenia – hereckého i speváckeho... Dokonca budú mať stretnutie s foniatrom, ktorý im vysvetlí, ako funguje hlasový aparát, kde vzniká tón, ako sa tvoria slabiky a slová, ako správne používať techniku reči pre lepšiu artikuláciu a výslovnosť. Výstupom bude slávnostný koncert, ktorý sa uskutoční 23. apríla v historickej budove SND. A následne sa začína skúšať operný titul – tento rok to bude Purcellov Dido a Aeneas a Greššákova Zuzanka Hraškovie. My chceme každý rok uvádzať 2 opery – v pláne je jedna súčasná, nová, resp. slovenská, a jedna klasická, stará hudba. Uvidíme, ako tento model bude fungovať. Boli by sme radi, aby Operné štúdio fungovalo ako akési laboratórium, kde bude mať súčasná tvorba svoj priestor. V klasickom opernom repertoári zatiaľ tieto tituly nemajú veľkú obľubu, nemajú svojho diváka.

 Ale skutočne je to tak? Myslíte, že iné tituly ako Carmen, Trubadúr, Rigoletto, Tosca, Aida, Rusalka či Figarova svadba nemajú šancu zaujať súčasného slovenského diváka?

Snažíme sa v prvom rade vnímať diváka. Konečne je tu vedenie, ktoré sa naozaj o diváka zaujíma, nerobí si tu niečo, pri čom máme potom prázdne hľadisko. Darmo tu máme modernú inscenáciu, keď na ňu nikto nechodí. Je to stále ešte citlivé. Najprv chceme začať menšími projektmi moderných diel. Tu je priestor pre tvorcov, pre skladateľov... Tu dostanú príležitosť, aby mohli niečo urobiť.

Čiže od budúceho roka bude operné štúdio otvorené aj pre iné odvetvia, než len pre operný spev?

MM: Áno, v najbližšom čase bude vypísaný konkurz pre skladateľov, respektíve možno pre celé tímy v zložení skladateľ, režisér, výtvarník, nech sa prihlásia s konkrétnym konceptom a uvidíme, čo vznikne. Možností je veľa, len to treba konkrétne uchopiť a premyslieť. Uvidíme, ako dopadne tento nultý ročník, či sú dobre nastavené podmienky, či je poskytnutý čas dostačujúci alebo nedostačujúci...Najbližšou prioritou do budúcna sú pre nás skladatelia a režiséri a potom budeme uvažovať možno o pridávaní ďalších zložiek. Možno sa dačo nájde aj pre kritikov. (smiech). 

Klára Madunická

1. mgr. KDŠ

iniciátor
December - 2021
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com