Divadelná pôda je veľmi úrodná! Vyrástlo na nej pätnásť nových stromčekov

divadelné hryekotémaGREEN DRÁMADivadelný ústavKatarína Krokošová

JA: Skôr ako začneme čítať tento článok, pozrime sa von oknom. Čo tam vidíme?

MY: (...)

JA: Otvorme oči...

VY: (v mysli...nechápavo...s takým tým divným úsmevom) Hmmm... no... hmmm... veď... máme (každý pre seba, mrmlajúc) Ako by sme sa asi mohli pozerať so zatvorenými očami.

JA: Skutočne otvorme oči!

O vzťahu človeka a Zeme a človeka a prírody počúvame stále častejšie. A to je dobre. ALE! Skutočne počúvame, alebo sa tak len tvárime? Možno nevieme, čo s tým máme urobiť a potom sa bojíme. A to nie je dobre. Túto tému neotvárame preto, aby sme žili v strachu, ale preto, aby sme s tým (aj s tým strachom) niečo urobili. ALE ČO?

NO A TO JE TO...

Nový zborník GREEN DRÁMA obsahuje pätnásť hier od pätnástich slovenských autorov. Hry sa venujú témam spojeným s ekológiou, environmentalistikou a ochranou prírody Divadelný ústav, ktorý zborník vydal, ho chcel prezentovať počas svojho festivalu Nová dráma/New drama, ktorý sa tradične koná v máji. V tomto roku sa však v obmedzenej forme presunul do online priestoru a prezentácia zborníka GREEN DRÁMA ešte stále prebieha. Diváci tak môžu sledovať jednotlivé videá, v ktorých slovenskí herci čítajú úryvky zo zborníka, no môžu sa tiež dozvedieť aj čo to o tom ako kniha vznikala.

O+O=EKO

To, že obsah zborníka je EKO, je samozrejmé, ale vedeli ste, že EKO je aj obal?

Obálka z naturálneho plátna, bavlnená záložka a šetrná zelená farba! (Martin Mistrík)

Zborník GREEN DRÁMA nesie podtitul Atlas divadelných hier. Grafik Martin Mistrík v piatom zo série videí hovorí, že nápad vytvoriť atlas vzišiel zo samotného charakteru knihy a túto myšlienku umocňuje aj fakt, že každého z autorov reprezentuje nejaká rastlina, ktorá neexistuje. Autorkou ilustrácií je Mirka Rudášová. K jednotlivým ilustráciám ju inšpirovali osobnosti autorov a ich odpovede na otázky týkajúce sa ekotémy. Rastliny teda nereprezentujú autorov ako osoby, ale reprezentuje ich vnímanie témy.

VY: Čítať alebo nečítať? To je otázka.

Faktom je, že kniha akcentuje spomínanú tému v koncentrovanej forme, a to môže niektorých čitateľov odrádzať. Najmä ak myslíme na širokú verejnosť. Kniha je aj rozsahovo bohatá a tak sa nám po prečítaní polovice môže zdať, že čítame jednu nekonečnú hru. Ale aj tak...

JA: ČÍTAŤ... no nemusíme ju prečítať celú naraz. Dokonca by som vám odporúčala čítať ju pomaly. Po každej hre si dať prestávku, aby mohla doznieť a hlavne DOZRIEŤ v nás –  v čitateľoch, no najmä v ĽUĎOCH. Síce riskujeme, že naše čítanie bude trvať rok, možno ROKY. Ale nech nás ani toto poznanie neodrádza. Toto nie je kniha na zaspávanie, ale na ZOBUDENIE. Takže čítať, ale sústredene a pomaly.

Napriek zelenej farbe, ktorá sprevádza knihu, pôsobí jej obsah depresívne. Stačí, ak si prečítame krátke odpovede autorov na otázky týkajúce sa ich vzťahu k téme pred každou hrou. Takmer všetky sú pesimistické. Autori poukazujú na to, že problém, ktorý nastoľuje aj GREEN DRÁMA je priam alarmujúci, no zároveň majú pocit, akoby sme už prekročili hranice a cesta späť bola nemožná.

Hry, samozrejme, spája jednotná téma, a tak je ťažšie všímať si ich odlišnosti. V zborníku nájdeme také, v ktorých prevažuje poetický jazyk. Tieto sú ako básne, ktorých slová na nás musia doľahnúť. V ich rytme zároveň akoby sme prírodu počuli. Zurčí v nich potôčik, padá lístie či behajú srnky. Tieto hry tiež predstavujú akýsi manifest. Burcujú spoločnosť, avšak len za predpokladu, že ona ich hlasy prečíta, dekóduje, vypočuje, pochopí a pretaví do svojho života.

VY: Nie je tých úloh na jednu (ne)divadelnú spoločnosť veľa?

JA: (...) Mhmm... možno... na divadelnú asi nie, ale na nedivadelnú...

MY: Ako takéto hry inscenovať a dostať bližšie k ľuďom?

JA: Myslím si, že s inscenovaním tohto typu hier to nebude jednoduché. Ale možno keby inscenácia LEN prehovorila k ľuďom a tí by POČÚVALI, bolo by to možné.

Druhým typom hier, ktoré sa vyskytujú v zborníku, sú hry, ktoré témy ekológie, environmentalistiky a ochrany prírody začleňujú do bežného života. Na pozadí obyčajného príbehu rozvíjajú tému týkajúcu sa prírody. Ich burcovanie je implicitné, no o to naliehavejšie. A toto sú hry, ktoré by jednoznačne mali byť v divadle uvedené.

MY: Čo teraz?

(Zamyslenie)

Otázka: Čo môžem urobiť ja?

Odpoveď:

(Mlčanie)

JA: Ak si tvorca, môžeš urobiť inscenáciu jednej (AJ VŠETKÝCH!) hier zo zborníka.

VY: EKO hra = EKO inscenácia?

JA: To ukáže čas! A nielen v divadelnom priestore, ale aj v našom - celospoločenskom.

 

Katarína Krokošová, 2. mgr. KDŠ      

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com