Divadlo, divadlo, divadlo!

riportkolokviumKlára Madunická
Foto: René Miko
Foto: René Miko
Foto: René Miko

Centrum výskumu divadla Divadelného ústavu zorganizovalo v rámci vedeckého projektu Česká a slovenská vzájomnosť v profesionálnom divadle a tanci od roku 1993 medzinárodné odborné kolokvium s rovnomenným názvom.

Počas dvoch dní sme mali možnosť oboznámiť sa vďaka príspevkom slovenských a českých teatrológov s prácou slovenských režisérov, scénografov, kostymérok a choreografov na českých scénach a tiež s prácou českých tvorcov na Slovensku.
Príspevky boli do značnej miery podnetné a dokázali, že dvadsať minút je príliš krátky čas na to, aby sme mohli naplno oceniť prínos zahraničných tvorcov pre domáce scény (či už české alebo slovenské). Každopádne i napriek tomu vzniklo (najmä počas diskusií) množstvo otázok, narážok a bonmotov, ktoré majú potenciál stať sa predmetmi budúcich výskumov a ďalších kolokvií.

Profesorka Zuzana Bakošová-Hlavenková s hosťom Petrom Christovom odprezentovali zborník príspevkov z rovnomenného kolokvia spred niekoľkých rokov, na ktoré nadväzovalo toto práve sa konajúce medzinárodné stretnutie na tému českej a slovenskej vzájomnosti.

Pre mňa osobne rozhodne najzaujímavejšie boli príspevky o práci českých režisérov na slovenských javiskách – či už príspevok Karola Mišovica o spracovaniach českej klasiky (Mariša, Gazdiná roba, Jej pastorkyňa) na slovenských javiskách, príspevok Nory Nagyovej o slovenských kostýmových výtvarníčkach na českých javiskách či príspevok Nadeždy Lindovskej o inscenáciách Macbeth a Cyrano z Bergeracu v réžii Vladimíra Morávka. Ale ani českí teatrológovia sa nedali zahanbiť. Iva Mikulová veľmi podrobne prezentovala pôsobenie štyroch popredných slovenských režisérov – Ivana Balaďu, Silvestra Lavríka, Doda Gombára a Patrika Lančariča – v Mestskom divadle Zlín. Komparácia týchto štyroch – prakticky neporovnateľných –, režisérov a ich poetík priniesla nové svetlo a podnety aj pre vnímanie ich inscenácií na Slovensku. Tereza Zálešáková zas s využitím videoukážok demonštrovala základné princípy muzikálovej réžie Jozefa Bednárika na českých javiskách. Tu sa strhla dokonca i debata o tom, ako sa líšili jeho muzikálové réžie v Česku a na Slovensku (záverom bolo, že takmer vôbec, len v Česku mali oveľa väčší divácky ohlas). Škoda len, že nedostatok času zapríčinil, že prednášky boli neúplné, často i neucelené.

Žiaľ, nedá sa povedať, že by príspevky obsahovali závratne nové informácie. Nič, čo by nebolo zachytené v recenziách alebo dobových periodikách, sa návštevníci kolokvia nedozvedeli. A keďže mnohí účastníci boli i pamätníkmi spomínaných inscenácií, dalo by sa povedať, že išlo skôr o nostalgické spomínanie na najvýznamnejšie česko-slovenské inscenácie v ére samostatnej Českej a Slovenskej republiky. Zároveň však treba podotknúť, že kolokvium malo význam najmä pre študentov, ktorí sa dozvedeli (najmä od českých teatrológov) množstvo zaujímavých informácií.

Veľká škoda je, že kolokvium nezahŕňalo i príspevok o umeleckom kontexte, prípadne že tento nebol súčasťou jednotlivých príspevkov (pravdepodobne pre spomínaný nedostatok časovej dotácie). Bolo by určite zaujímavé (pre niekoho pripomenúť si, pre niekoho dozvedieť sa niečo nové) zasadiť jednotlivé réžie a inscenácie do kontextu sezóny v konkrétnych divadlách, prípadne do kontextu pôsobenia konkrétnych režisérov v susednej krajine. Taktiež bolo veľmi na škodu veci, že mnohí prednášajúci svoje príspevky čítali. Snaha dodržať stanovený časový limit je síce chvályhodná, no často práve ona bola dôvodom neúplnosti, roztrúsenosti a nezrozumiteľnosti príspevku (keďže sa takmer v žiadnom prípade nepodarilo príspevok prečítať až do konca, nehovoriac o znížení komunikatívnosti a atraktívnosti celkového prejavu).

V konečnom dôsledku by sme mohli o kolokviu povedať, že išlo o sympatickú (a určite nie márnu) snahu Divadelného ústavu o priblíženie vzájomných česko-slovenských umeleckých vzťahov po roku 1993. Poslucháči sa mohli dozvedieť (alebo si obnoviť v pamäti) množstvo informácií o zaujímavých inscenáciách, ktoré poznačili profesionálne divadlo v ére samostatnosti našej i susednej krajiny. Nemožno ale nepodotknúť zarážajúci fakt, že usporiadatelia akoby si zabudli stanoviť cieľovú skupinu, ktorej je kolokvium venované. Pretože ak to mali byť študenti a ľudia „zvonku“, bolo by vhodné uviesť ich do kontextov a poskytnúť na jednotlivé príspevky viac času. Ak sú to však teatrológovia, potom je otázne, či je podobná forma vhodná, keďže v prípade mnohých príspevkov išlo vyslovene o recyklovanie starých, dobre známych faktov, ktoré, obávam sa, skúseným teatrológom v ďalšej praxi nijako nepomôžu.

Klára Madunická, 3. bc KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com