Drama Queer nezastavila ani pandémia!

festivalDrama QueerMiroslava KošťálováAdam Nagy

Stop chemickým postrekom

Zdroj: FB Uhol 92

Apokalypsa má pôvod v gréckom slove apokalypsis a znamená odhalenie, resp. zjavenie skrytých vecí. S týmto termínom sa v poslednej dobe stretávame pomerne často, vzhľadom na vážnosť ekologickej situácie. Nielen globálne otepľovanie nám spôsobuje obavy, ale v kombinácii s citovou prázdnotou vzniká nie príliš lichotivý obraz o budúcnosti ľudstva. Tvorcovia inscenácie Apokabaret divadelného združenia Uhol_92 sa, našťastie, v spracovaní témy nepustili do moralizátorského tónu. Autorka námetu a režisérka Alžbeta Vrzgula poukazuje na vážnosť ekologickej hrozby prostredníctvom ironického nadhľadu a zvieracích postáv. Ježa, Žabu, Zajačicu, Dážďovku a Trúda umiestňuje do sanatória, aby poukázala na ich samotu a ohrozenie, keďže sú poslednými predstaviteľmi zvieracej ríše. Okrem toho im umožňuje „vyspovedať sa“ z obáv, ktoré pramenia z nátlaku vytváraného spoločnosťou (plodenie potomstva).

Pre scénické riešenie Alžbety Kutliakovej je príznačný minimalizmus (uprostred javisko, vľavo stôl so stoličkami, vpravo prázdny barový pult), prostredníctvom ktorého výtvarníčka apeluje na zbytočnosť konzumného sveta. Vďaka minimálnemu množstvu scénických predmetov je pozornosť diváka sústredená na hlavné témy inscenácie - citové vyhorenie a globálnu krízu, ktorej čelíme. Okrem dialógov a monológov sa témy zdôrazňujú aj prostredníctvom autorských piesní. Herci Daniel Fischer, Katarína Gurová, Martin Iso Krajčír, Lenka Libjaková, Igor Schlosser a Peter Tilajčík oscilujú na pomedzí realistického a štylizovaného herectva. Tilajčík v postave Trúda ilustruje prostredníctvom dráždivých pohybov túžbu oplodňovania včiel, Zajačica Lenky Libjakovej zvýšeným tónom hlasu zdôrazňuje nechuť k úlohe matky, Katarína Gurová kreuje Žabu prostredníctvom výraznej mimiky a gest. Kostýmy Alžbety Kutliakovej cez náznaky charakterizujú dané zvieratá a zároveň ich neilustrujú, a teda zachovávajú črty ľudského a zvieracieho odevu (zajačie uši, zelený kostým žaby, a pod.)

Apokabaret prináša svojbytnú javiskovú interpretáciu týkajúcu sa nielen klimatickej krízy, ale aj citového prázdna a vyhorenia, ktorému čelí ľudstvo. Vďaka ironickému nadhľadu nazerá na túto problematiku z inej perspektívy, ktorá obzvlášť v tejto dobe pôsobí očistne. 

Miroslava Košťálová, 1. mgr. KDŠ

Namiesto bezpečia, ďalšie prekážky!

Zdroj: Collavino
Zdroj: DivadloLetí

Coming out je veľmi ťažký proces v živote homosexuála. Je to moment, kedy je pripravený vykričať do sveta pravdu o svojej identite. Možno je to najväčšie tajomstvo, ktoré sa musí dostať na povrch. Základnú premisu inscenácie HOMO40 vytvára práve téma coming out-u generácie zo 70-80 rokov, ktorí už dávno prezradili svetu svoje tajomstvo a vytvorili si vlastnú komunitu. Vzniká tak otázka, či to má pozitívny efekt a či im je vlastná komunita schopná poskytnúť ochranu a porozumenie?

Režisér Daniel Špinar vo svojom autorskom texte otvoril otázku, či je LGBTIQ komunita skutočne tolerantná a otvorená, alebo je to iba navonok. Z jednotlivých fragmentov vyznieva, že je to pravý opak. Tak isto ako ostatní, aj oni si robia naprieky, žiarlia na svojich partnerov, podvádzajú ich, trápia ich vzťahové problémy a riešia sexuálny život. Teda majú tie isté problémy ako heterosexuály.

Špinar vytvoril veľmi štylizovanú činohernú inscenáciu, ktorú rámcuje s pohybovými časťami. Ide najmä o dialógy dvoch homosexuálov, ktorí cez svoju komunikáciu riešia jednotlivé, už uvedené otázky. Vždy po pohybovej časti príde nejaká nová téma,

Troch členov komunity stvárnili Michal Kern, Tomáš Kobr a Radim Vyzváry. Dvaja činoherci Kern a Kobr svoje postavy stvárnili v stereotypnom ponímaní gayov. Ich reč a gestá boli veľmi jemné, zženštené. Herecké stvárnenie sedelo do režijnej koncepcie inscenácie, ale vytvoril sa tým klamlivý kontrast medzi myšlienkou a formou diela. Autentická výpoveď bola stvárnená veľmi štylizovaným spôsobom. Aj v samotnom texte sa nadužívajú pejoratívne výrazy a ako sme už spomenuli aj v herectve. Pohybová časť Vyzváryho tiež podliehala štylizácii. Prevažovali hlavne jemné, vlnité a pružné pohyby, ktoré vytvárali oblúk siluety.

HOMO40 poukázal na fakt, že členov LGBTQ komunity trápia totožné problémy ako  väčšinovú spoločnosť.

            Spoločným menovateľom českej inscenácie HOMO40 a Masterpiece od Slávy Daubnerovej je práve problém uzatvorenej komunity. Základný pôdorys performancie vytvoril veľký štvorec, v ktorom sa performerka pohybuje. Môžeme ho interpretovať ako umeleckú komunitu, ktorej minulosti dominovali muži ‒ a Daubnerová ako žena sa v ňom snaži preraziť. Môžeme ho tiež vnímať ako slovenskú umeleckú sféru, v ktorej sa tiež snaží udržať.

            Celé dielo postavila na kultúrnej pamäti a jednotlivé kapitoly sú nazvané podľa známych antických postáv, ktoré naberajú symbolický význam. Performerka vytvorila vlastné univerzum, v ktorom sa snaží vyjadriť svoju entitu pomocou metafor a symbolov. Jedným z hlavných výrazových prostriedkov bol pohyb, na ktorom spolupracoval Andrej Petrovič. Bol veľmi robotický, v niektorých momentoch pôsobila Daubnerová až ako bábka.V priebehu performancie je využívaná stále tá istá technika a kvalita pohybu, len sa mení jeho význam podľa názvu kapitoly.

Dôležitým  “korením” diela je irónia, ktorá je prítomná ňou vytvorenom univerzume. Sláva Daubnerová sa hrá so svojou bustou, ktorú potom zavesí na hák. Kostýmom vyformovanú postavu si zakryje vymodelovanou prednou časťou tela, ktorý si pripútava  tromi koženými pásmi, čímpoukázala na (nedokonalú) ženskú postavu. V závere na javisko s technikmi prinášajú jednotlivé rekvizity z jej predošlých performancií. Vytvorí z nich muzeálne artefakty, ale aj nepotrebné haraburdy, ktorých sa chce zbaviť. Svoju celú doterajšiu sólo kariéru dáva do úvodzoviek a zároveň naznačuje aj jej koniec.

Podobným spôsobom ako postavy v HOMO40, ukázala aj ona svoj ľudský rozmer. Nie je to iba performerka a ikona,ocenená  dvomi Doskami, ale aj obyčajná žena, ktorá má svoje bežné problémy. A aj toto je vplyv jednej uzavretej komunity.

Vytvorenie rôznych druhov uzatvorených komunít nemá vždy len pozitívny vplyv na jej členov, hoci vznikajú práve s pozitívnym zámerom.

 

Adam Nagy, 3. bc. KDŠ

iniciátor
December - 2020
  01 02
03
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com