Fikcia je mŕtva. Čo teraz?

prednáškaChristopher BalmeDiana Pavlačková
Christopher Balme
Christopher Balme prednáška

Divadelná fakulta chce zvýšiť svoju atraktivitu. Vďaka novému projektu máme tak my, študenti a študentky, možnosť zúčastniť sa jednorazových prednášok zahraničných profesorov. Po Gerethovi Whiteovi a jeho prednáške o imerzívnom divadle, sa v priestoroch kinosály filmovej fakulty uskutočnila ďalšia prednáška na tému zo súčasného divadelného diania.

Prof. Dr. Christopher Balme pôsobí na univerzite LMU v Mníchove. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava prevažne na koloniálne a post-koloniálne divadlo. Hosťoval na univerzitách po celom svete od Číny, cez Indiu až po Veľkú Britániu. Hoci bola bratislavská prednáška profesora Balmeho realizovaná popri uvedení slovenského prekladu jeho knihy Úvod do divadelnej vedy, obsahovo otvorila odlišnú tému, a to divadlo v post-faktuálnej dobe.

V úvode prednášky Balme objasnil svoje východiská. Pri skúmaní tejto témy vychádzal z tvrdení, že dnešnú spoločnosť definuje trend záplavy hoaxov, dezinformácií a neustáleho relativizovania pravdy. Stačí si predstaviť politické prejavy Donalda Trumpa alebo isté typy médiá. V dôsledku týchto javov sa mení aj naše vnímanie a vzťah k fikcii. Vzniká tak otázka, akým spôsobom má na tieto skutočnosti reagovať divadlo, ktorého základom je práve fikcia? Napríklad už len samotné herectvo svojou funkciou zastupovania nesie fiktívny charakter. V tomto smere možno teda hovoriť nielen o dobe post-faktuálnej, ale aj post-fikčnej.

Prof. Balme uviedol tri príklady post-fikčného divadla. Umelecké zoskupenia, ktoré reagovali a reagujú na tento aktuálny stav sú napr. Štátne divadlo v Karlsruhe a ich dokumentárna inscenácia Stolpersteine alebo zoskupenie Rimini Protokol. Druhí spomenutí napríklad namiesto vyštudovaných hercov pracujú s tzv. „expertmi všedného dňa,“ čo sú bežní ľudia, ktorí majú s inscenovanou témou priamu skúsenosť. Ako najčistejšiu formu post-fikčného divadla vníma produkciu zoskupenia Hauptaktion a ich dielo Situation with spectators. Ide o formu esejovej performancie, kde si diváci v prvej polovici vypočuli rôzne názory na videá ISIS s popravou amerického žurnalistu a následne sa museli sami rozhodnúť či si dané video aj pozrú alebo opustia miestnosť.

Podľa Balmeho sa mení úloha divadla z empatickej identifikácie na vzdelávaciu. Divadla by malo v súčasnosti organizovať nové aktivity, ktoré by boli viac akademického charakteru (prednášky, konferencie, diskusie, atď.) Podľa jeho slov by sa divadlo malo pretransformovať na niečo, čo bude mať podobu verejného občianskeho laboratória. Najmä kultúrne inštitúcie by mali redefinovať svoje postavanie v „novom svete“. Je otázne, či je to vôbec možné, a či si nové žiadané divadelné smerovanie nájde uplatnenie v samotných inštitúciách alebo skôr mimo nich.

Dané otázky sa netýkajú iba divadelnej praxe, ale i kritiky. Tá tiež bude musieť v nových podmienkach prehodnotiť svoje postupy a nájsť si odlišné smerovanie. Je tiež pravdepodobné, že inštitucionalizované pravidlá budú brániť kritike a teórii v schopnosti reflektovať toto nové divadelné dianie.

Balme otvoril témy, ktoré nútia k uvažovaniu a prehodnocovaniu súčasného stavu v divadle a príslušných kultúrnych orgánoch. Otázka preto znie, či vplyvom nových okolností v spoločnosti dôjde k reálnej systémovej zmene, alebo sú brány inštitúcií nepreniknuteľné a k živej reakcii dôjde iba na periférii...

Diana Pavlačková, 2. Mgr. KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16
17
18
19 20 21 22 23 24 25
26
27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com