Impresie z konferencie Bábkarstvo a multimédiá

konferenciabábkové divadlomultimédiáMiroslava Košťálová

Impresie z konferencie Bábkarstvo a multimédiá

Kiss and Cry (Charleroi Danses)

V dňoch 18. a  19. októbra 2017 sa v priestoroch kongresového centra Hotela Tatra v Bratislave uskutočnila medzinárodná konferencia Bábkarstvo a multimédiá. Pozvanie na podujatie organizované Katedrou bábkarskej tvorby VŠMU prijali špičkoví odborníci z Francúzska, Rakúska, Poľska, Kanady, Írska či Talianska. Behom dvoch dní odznelo pätnásť príspevkov, ktoré sa zaoberali tým, do akej miery vplývajú multimédiá na svet bábkového divadla.

Konferenciu odštartovala prednáška profesora Didiera Plassarda z Univerzity Paula Valéryho v Montpellieri pod názvom Príbehy malých a veľkých: Bábkarstvo v multimediálnom veku. Prostredníctvom niekoľkých videí z predstavení sme sa stali svedkami toho, ako môžu multimédiá meniť svet a princípy bábkového divadla. V tejto súvislosti by som rada spomenula predovšetkým dve inscenácie, s ktorými nás zoznámil profesor Plassard – Červená Čiapočka a Kiss and Cry (belgický súbor Charleroi Danses). Pre Červenú čiapočku bol príznačný postup dvojitého zobrazovania, prenesený do plánu rozprávača. Inscenátori umiestnili video do žalúdka babičky. Na premietacom plátne divák videl jednotlivé predmety, ktoré boli zväčšené prostredníctvom lupy. Zmeny veľkostí a rôznych uhlov pohľadu prispeli k celkovej dynamike obrazu. V Kiss and cry išlo o sériu krátkych obrazov, ktoré nezobrazovali priebeh akcie. Napríklad sny miniatúrnej figúrky ženy – Gisele boli vyjadrené prostredníctvom rôznych spomienok, preludov či asociácií, ktoré predstavovali jej vnútorný svet. Profesor Plassard v závere zhrnul, že multimédiá majú široký rozsah expresívnych možností. Podľa neho práve elektronický obraz nastavuje miniatúru bytia – človek sa stáva formou niečoho malého a prchavého.

Tomáš Procházka z Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe považuje znalosť multimédií za jeden zo znakov súčasnosti. Vo svojej prednáške Bábky, objekty, médiá: Uvažovanie o médiách v bábkovom a objektovom divadle vyzdvihol nielen využitie projekcie, ale aj prácu s objektom. Ako príklad uviedol inscenáciu Cesta do středu země, ktoré režíroval v Divadle ALFA. Procházka sa inšpiroval technikami animácie, ktoré vytvoril významný český filmový režisér, animátor, výtvarník a bábkar Karel Zeman. Vzdal mu tak česť a zároveň zopakoval jeho najznámejšie triky (bábky rôznych veľkostí, priestor) za využitia súčasných technológií. Procházka uviedol, že tvorcovia nemohli používať 8 milimetrový projektor kvôli nízkej svetelnosti. Využili však špeciálny softvér, prostredníctvom ktorého mohli ,,oživiť“ zvláštnosti starých filmov. Prepracovanie Zemanovho filmu z 50. rokov tak Procházka spolu s umeleckým tímom realizovali prostredníctvom digitalizácie a možnosti jej využitia na osobnom počítači. Podľa neho má divák pri takomto type predstavenia možnosť vybrať si – buď sa bude sústrediť na projekciu, technickú stránku alebo prácu s bábkami. Práve možnosť výberu považuje z hľadiska multimédií za nesmierne dôležitú.

Marzena Wiśniewska z Univerzity Mikuláša Kopernika Toruń sa vo svojej prednáške zaoberala Intermedialitou v poľskom bábkovom divadle. Podľa nej môžu slúžiť multimédiá v bábkovom divadle buď ako dekorácie, premeny alebo ako digitálne technológie. Wiśniewska vníma intermediálnu fázu ako novú možnosť, ktorú by mal bábkoherec využiť – môže priniesť niečo nové (napríklad predĺženie tela, animácia v reálnom čase, 3D zviditeľňovanie).

Attila Antal z Divadelnej a filmovej univerzity v Budapešti upriamil pozornosť na Dramaturgické využitie multimédií v bábkových inscenáciách: Multimédiá v bábkarstve a bábky v iných médiách. Pre Antala predstavujú multimédiá priestor, v ktorom sa herec stretáva s divákom (čo môžeme vyjadriť aj rovnicou bábkoherec + divák = vzťah). Za veľmi dôležitú považuje samotnú dramaturgiu – podľa jeho slov by sa mali tvorcovia vyhnúť banálnym veciam (ako napríklad státie bábkohercov nad marionetami – považuje to za veľmi povrchné použitie techniky). Attila Antal tiež uviedol, že tvorcovia sa nemôžu spoliehať len na literárny podklad, ale aj na to, ako text oživiť na scéne. Multimédium preňho predstavuje priamy predmet analýzy, čím vzniká nová funkcia na scéne.

Ako môže digitálna produkcia pomôcť bábkarom z celého sveta? Na to sa vo svojej prednáške Spojenie bábkarov vo svete prostredníctvom technológií zamerala Emma Fischer z Univerzity Limerick v Írsku. Prostredníctvom skypu nás Emma spolu s austrálskou bábkarkou Kay Yasugi oboznámili so softvérom ,,Fusion 360“, prostredníctvom ktorého sa dajú naprojektovať tieňové bábky či stroboskop (zariadenie, ktoré vyvoláva ilúziu pohybu rýchlym sledom obrazov). Spolupráca prostredníctvom tohto softvéru stiera hranice medzi virtuálnym a reálnym svetom. Je nutné podotknúť, že Emma Fischer mala pred svojou dvadsaťpäťkou nehodu, v dôsledku ktorej jej ochrnula ľavá ruka. Počas samotného procesu tvorby má na ramene exoskeleton, čím dostáva postihnutá ruka v bábkarstve novú funkciu (bábka obklopuje živý predmet – ruku). Exoskeleton v tejto súvislosti nepredstavuje protézu, ale nástroj rozprávania príbehu. Emma toto umelé rameno vníma ako súčasť vlastného ja. Jej slovami povedané: ,,Sama som sa premenila na bábku.“

Na medzinárodnej konferencii sa predstavila aj Katedra bábkarskej tvorby VŠMU. Absolventi Juraj Bako a Júlia Jurinová predstavili proces tvorby inscenácie MY, v ktorej miešali rôzne médiá – napríklad bežné dialógy s vedeckými textami, digitál s analógom a pod. Marika Kecskésová, Ivana Macková a Katarína Aulitisová priniesli osobité príspevky, v ktorých objasňovali proces vzniku inscenácií, ktoré vznikli na pôde Katedry bábkarskej tvorby (Sieť, Kamuchláž, Balada a Mystérium).

Komu by napadlo, že niekedy bude možné zhmotniť spomienky? Alebo vnútro žalúdka Červenej čiapočky? Či ľudskú bytosť premeniť na miniatúru? Svet a technológie, v ktorom žijeme, nám ponúka veľa možností, ako premeniť fiktívne prvky na reálne, a naopak. Efekt, ktorý v konečnom dôsledku vzniká, otvára brány do sveta, v ktorom nás dokonca môžu pozorovať aj samotné bábky.

Miroslava Košťálová, 1. ročník divadelných štúdií

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com