(ukážka)

HEREČKA #1     Táto hra nemá koniec, ani dobrý, ani zlý.

HEREC #1         Umenie nemá odpovede, neponúka riešenia…

HEREČKA #2     Umenie má iba skúmať a predpovedať…

HEREC #2         Umenie ponúka iba nádej a viac nádeje… zas a znovu, že historické krivdy je

            možné prekonať.

HEREČKA #3     Zas a znovu ukazuje, aký by život mohol byť, oproti tomu, aký je a bol.

HEREČKA #1     V nádeji je dôvod žiť.

HEREC #2         Táto hra bola napísaná s výnimočnou láskou k Židom a Nemcom. Dejiny sú

            raz napísané a nie je možné meniť ich. Ale budúcnosť píšeme my… teraz. Je

            čas si uvedomiť, čo sa stalo, chytiť sa za ruky a posunúť sa vpred, odpustiť a

            nikdy nezabudnúť.

HEREČKA #2     Svetlá sa stlmujú… My herci sa vám ideme ukloniť, myslíme na večeru a

            oddych a na zajtrajší predstavenie našej inscenácie.

HEREC #1         Ale po celom Nemecku noví občania žijú svoje životy a Židia znovu

            nazývajú Nemecko svojím domovom.

HEREČKA #3     A v malom prístave v Bremenhavene sa Židia a Nemci chytajú za ruky.

            Spoločne hovoria slová „Nimmer wieder”, zas a znovu…

HEREČKA #1     Nimmer wieder.

HEREC #1         Never again.

HEREČKA #3     Non plus.

HEREČKA #2     Už nikdy.

HEREC #2         Nikdy viac.

HEREČKA #1     Náš príbeh bol povedaný.

HEREČKA #3     (Stroho…) Hra skončila.

SVETLA ZHASNÚ.