(ukážka)
HEREČKA #1 Táto hra nemá koniec, ani dobrý, ani zlý.
HEREC #1 Umenie nemá odpovede, neponúka riešenia…
HEREČKA #2 Umenie má iba skúmať a predpovedať…
HEREC #2 Umenie ponúka iba nádej a viac nádeje… zas a znovu, že historické krivdy je
možné prekonať.
HEREČKA #3 Zas a znovu ukazuje, aký by život mohol byť, oproti tomu, aký je a bol.
HEREČKA #1 V nádeji je dôvod žiť.
HEREC #2 Táto hra bola napísaná s výnimočnou láskou k Židom a Nemcom. Dejiny sú
raz napísané a nie je možné meniť ich. Ale budúcnosť píšeme my… teraz. Je
čas si uvedomiť, čo sa stalo, chytiť sa za ruky a posunúť sa vpred, odpustiť a
nikdy nezabudnúť.
HEREČKA #2 Svetlá sa stlmujú… My herci sa vám ideme ukloniť, myslíme na večeru a
oddych a na zajtrajší predstavenie našej inscenácie.
HEREC #1 Ale po celom Nemecku noví občania žijú svoje životy a Židia znovu
nazývajú Nemecko svojím domovom.
HEREČKA #3 A v malom prístave v Bremenhavene sa Židia a Nemci chytajú za ruky.
Spoločne hovoria slová „Nimmer wieder”, zas a znovu…
HEREČKA #1 Nimmer wieder.
HEREC #1 Never again.
HEREČKA #3 Non plus.
HEREČKA #2 Už nikdy.
HEREC #2 Nikdy viac.
HEREČKA #1 Náš príbeh bol povedaný.
HEREČKA #3 (Stroho…) Hra skončila.
SVETLA ZHASNÚ.
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com