KAPITALKS som zažila len raz, ale určite nie naposledy!

riportAštvorkaKapitalsdiskusiazdravieumenieDominika Horváthová
(foto: Nina Pacherová)

Poslednú januárovú stredu sa v priestore Áštvorky začalo veľmi zaujímavé a dôležité podujatie. Prečo dôležité? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Z niekoľkých nasledujúcich dôvodov. 

Na konci januára som bola prvý raz na diskusnej udalosti s názvom KAPITALKS – UMENIE A DUŠEVNÉ ZDRAVIE, ktorú organizovala redakcia kritického mesačníka KAPITÁL. Práve obľúbená Áštvorka prepožičala svoju multifunkčnú plochu organizátorom podujatia, kde sa popri diskusii uskutočnili aj tri ďalšie silné projekty. Ale poďme pekne po poradí.

Už nejaký ten piatok som nebola na žiadnom kultúrnom podujatí, veľmi som sa preto tešila, keď sa v mojom diári uvoľnilo miesto pre Áštvorku. Ako som už vyššie spomínala, moju obľúbenú, pretože vždy sa tam cítim dobre a presne takisto som sa tam cítila aj naposledy. Obliekla som si svoje „oldschoolové kúsky oblečenia, bežala na trolejbus, sadla si za vodiča, pustila playlist na telefóne a svoj pohľad som ponorila už len do daždivého výhľadu z okna trolejbusu. Keď sme po chvíli zastali na mojej konečnej zastávke, spomenula som si, že musím vystúpiť. Pán vodič bol veľmi láskavý a počkal. 

„Ladným krokom som prebehla cez červenú na semafore, aby som stihla začiatok debaty. Myslela som si, že voľného miesta bude kopec, a že nejaké to „miestečko  na sedenie nájdem, ale mýlila som sa. Priestor bol plný, skôr by som povedala, preplnený. A to ma veľmi potešilo. Nerátala som s tým, že na diskusnom podujatí, ktoré sa bude venovať tým nie práve najradostnejším témam, sa zoskupí také množstvo mladých ľudí. Vzadu pri stene som si našla útulné miesto na státie. Po bokoch stien zhasli svetlá a začal sa premietať film. Študentský, s názvom O sestre

Autorkou je študentka Filmovej a televíznej fakulty na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Barbora Sliepková. Študentka vytvorila dokumentárnu esej o dospievajúcom dievčati, ktoré sa rozhodlo izolovať sa od sveta, ale nedobrovoľne. Film mapuje príbeh sestry, Barborinej sestry, ktorá sa stretávala s psychickými problémami. Film poukazuje na veľkú vzdialenosť medzi ľuďmi a na strach, ktorý z nich pociťovala. Takisto rezonovali témy ako depresia, úzkosť, samovražda. 

Nasledujúcim bodom programu bola diskusia, ktorú viedol Matej Sotník. Hosťami boli psychologička PhDr. Mária Balážová a umelkyne Tatiana Takáčová a Barbora Sliepková. Niekoľko minút po zhliadnutí filmu O sestre sa nikto nezmohol na slovo. Nikto nevedel, ako začať. Psychologička Balážová sa vyjadrila, že duševné zdravie máme len jedno a preto by sme si ho mali čo najviac chrániť, ale mnoho z nás to žiaľ nerobí, ani mnoho z nás mladých. Skoro 80% ľudí trpí psychickými poruchami a vyše 60% sa hanbí riešiť ich. 

V 21. storočí sa život človeka točí okolo sociálnych sietí. Virtualita a globalizácia má priveľký vplyv na náš svet. Ak im neporozumieme, budú nás časom ovládať. Internet vedie k poklesu vzájomnej podpory medzi jednotlivými členmi spoločnosti. Nové technológie nám síce umožňujú slobodu, ale i určitú závislosť. Tým pádom sa nachádzame v začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku. 

Ďalej sa téma diskusie preniesla na vzdelanie a ekonomiku. Školské priestory by mali byť pre študentov bezpečným miestom. Ale nie je to tak. Mária Balážová spomínala, že každá školská inštitúcia by mala mať aspoň dvoch psychológov. Ale opäť, nie je tomu tak. Do diskusie sa zapojili i študentky Tatiana a Barbora. Tatiana sa zmienila, že na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave si študenti a pedagógovia konečne vybojovali školského psychológa, pretože ho už dlhšiu dobu potrebovali. Ako umelci a umelkyne pracujú so svojou intimitou, minulosťou a prostredníctvom umenia sa vyrovnávajú so svojimi problémami, ktoré sami jednoducho niekedy nevedia zniesť. Na to reagovala Barbora, že my na VŠMU nikoho takého nemáme, ale potrebovali by sme. 

Tí, ktorí pomoc potrebujú, sa k nej nedostanú alebo sa k nej nedopátrajú. Terapie či sedenia u súkromných psychológov alebo psychiatrov sú pridrahé. A Balážová tiež spomenula, že v dnešnej dobe je ťažké si vôbec nájsť dobrého terapeuta. 

Po diskusii sa odohrala performancia s názvom Body Pain(t), ktorú predstavila umelkyňa a študentka Tatiana Takáčová, ktorá študuje na Katedre intermédií na VŠVU. Vo svojom diele sa venovala jazyku, telesnosti, fyzikalite, emocionalite, traume. Performancia sa odohrávala na natiahnutom baliacom papieri, ktorý bol prichytený na stene a potiahnutý niekoľko metrov po zemi. Performerka si postupne počas predstavenia odstrihávala končeky vlasov, ktoré jemne namáčala do čierneho tušu. Vlasy si vložila medzi pery a pri rozprávaní príbehu (ako z denníka) postupne začala meniť pohyby. Z vyrovnaného postoja prešla až do postoja skrúteného. A všetky tie zmeny, pocity, sa zachytili na baliaci papier. Performerka opisovala pobyt na psychiatrickom liečení. Ako materiál jej slúžila odborná literatúra a denníkové záznamy. 

Posledným bodom programu bol koncert Fvck_Kvlt. Ak ste si niekedy položili otázku (ako ja), či sa dá plynule prejsť z punku na hip hop, odpoveď je – áno. Koncert bol jednoducho vynikajúci. Pred koncertom som dumala nad tým, čo mám očakávať. Ani som nevedela, či mám vôbec zostať. No chalani do programu zapadli. Ich piesne zneli temne, energicky, miestami až emo. Texty piesní narážali na a spájali témy samovraždy, depersonalizácie, extrémizmu, nenávisti, domova, atď. 

KAPITALKS som síce navštívila po prvýkrát, ale určite nie naposledy.  Bol to výnimočný večer... a iste nielen pre mňa.         

Dominika Horváthová, 2.Bc.KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com