Knižné tipy knihovníkov

knižniceNatália MalíkováMiroslav ZwiefelhoferRastislav BlahoViera SadloňováMarta DukátováSamuel Valuch
Priestory Akademickej knižnice VŠMU

V druhej časti nášho marcového knižničného špeciálu sme vyspovedali nielen knihovníkov týchto dvoch knižníc, ale aj niekoľkých ďalších. Prečítajte si o rôznych knižniciach a o knižných tipoch samotných knihovníkov v dnešnom článku.

Natália Malíková – projektová pracovníčka Knižnice pre mládež mesta Košice

Výnimočnosť a čaro Knižnice pre mládež mesta Košice a jej pobočiek spočíva v tom, že je v každom slova zmysle rodinnou knižnicou. Nenájdete u nás prísne knihovníčky s prstom na perách, ktoré vás nasrdene upozorňujú, ako to vídame v amerických filmoch. V našej knižnici to jednoducho žije. V doobedňajších hodinách je u nás ruch ako v úli. Na výchovno-vzdelávacích podujatiach, v ktorých sa snažíme poukázať na čaro knižných príbehov a čítania samotného, sa takmer dennodenne striedajú desiatky žiakov materských, základných, či stredných škôl. Poobedia patrí rodinám s deťmi, ktoré u nás trávia čas listovaním v knihách, spoločným čítaním či hraním spoločenských hier. Počas roka pripravujeme pre rodiny desiatky zaujímavých festivalov, tvorivých dielní, divadelných predstavení či súťaží. Bohužiaľ, v momentálnej situácii len s ťažkým povzdychom spomíname na časy, keď nebol počet návštevníkov obmedzený hrozivo nízkym číslom a odmenou za našu prácu boli úsmevy čitateľov, dnes ukryté pod rúškom. Veríme, že už čoskoro sa vrátime k starým dobrým časom a našej knižnici vrátime život.

Knižný favorit

Tak ako ktokoľvek, kto pracuje s literatúrou, mám za sebou stovky prebdených nocí nad knihami a takmer rovnaké množstvo literárnych favoritov.  Napriek tomu sa mi v mysli ako prvá zjaví nenápadná zelená knižka Strom, ktorý dáva amerického autora Shela Silversteina. Príbeh je síce primárne určený detskému čitateľovi, no svojou hĺbkou sa prekope aj do sŕdc dospelých čitateľov. Je to príbeh o bezhraničnej láske, priateľstve a dávaní... má niekoľko vrstiev a každým čítaním sa čitateľovi odhalí nová. A to ma na nej baví. Prvé čítanie vás zahreje láskou, v druhom si poplačete, pri treťom cítite obrovskú krivdu... a v tom spočíva majstrovský štýl písania Shela Silversteina.

 

Miroslav Zwiefelhofer – divadelný kritik, knihovník Divadelnej knižnici pri Divadle Andreja Bagara v Nitre

Divadelná knižnica pri Divadle Andreja Bagara v Nitre funguje od roku 1992. Od roku 2020 ponúka svoje služby širokej verejnosti aj formou online katalógu. Sídli a funguje v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Je zameraná na dramatické texty (drámy, komédie, tragédie), inscenačné texty, odbornú divadelná literatúru a divadelné periodiká. Vo svojej zbierke má približne 6000 titulov.

O mojich knihách

Osobne to mám asi už nastavené tak, že za vyložene výnimočné knihy považujem tie, ku ktorým sa viaže aj nejaký osobný motív. Pokiaľ by som mal ísť po tých, ktoré sú pre mňa zásadné svojou kvalitou, bol by ich zoznam príliš dlhý. Začnem teda asi prvou, ktorú som si kúpil za vlastné peniaze. Je ňou Roger Krowiak (2002). Dielo dvanástich autorov, medzi ktorými sú napríklad Martin Ciel, Peter Pišťanek, Viliam Klimáček či autor ilustrácií Danglár. Spomenúť však treba aj doslov Kornela Földváriho. Východiskovým bodom pre toto dielo je komiksový seriál, ktorý vychádzal v týždenníku Kultúrny život v rokoch 1992 a 1993. Ide v princípe o zámerne brakový príbeh agenta Krowiaka, ktorý prichádza na začiatku deväťdesiatych rokov do Bratislavy, v ktorej má plniť tajnú úlohu. Dajme tomu, že toto je titul, ktorý reprezentuje tú časť zo mňa, ktorá miluje brak, trash kultúru a paródiu. To, že túto knihu dokázal v takej forme, v akej vyšla, vydať Kali Bagala, považujem za veľký čin. Už obálka je jedinečná. Jej autorom je Palo Bálik a jej hlavným prvkom sú tri diery po guľkách z pištole.

Potom je pre mňa zásadná publikácia, ktorú som si kúpil za svoju prvú brigádnickú výplatu z Divadelného ústavu, resp. Štúdia 12. Ide o český preklad knihy Jacquesa Heersa Svátky bláznů a karnevaly, ktorý v roku 2006 vydalo vydavateľstvo Argo. V prvom rade tu začala moja láska k spomínanému vydavateľstvu, ale hlavne jeho edícii Každodenní život zameranej primárne na reflexiu bežného stredovekého a novovekého života v Európe optikou odborníkov z druhej polovice 20. storočia. Zo 75 titulov, ktoré v edícii vyšli, spomeniem ešte napríklad Lidová kultura v raně novověké Evropě (2005) od Petera Burkeho a Trident – 1475 Ronnie Po-Chia Hsiaho z roku 2015.

Na záver je tu ešte jedna špecifická publikácia. Náš hokej Vladimíra Dobrovodského z roku 1983, ktorá mapuje vývoj československého hokeja od jeho vzniku po osemdesiate roky. Je to asi prvá kniha, ktorú si pamätám. Pokým som sa nenaučil čítať, listoval som v nej prakticky každý jeden týždeň. V tom čase som si to samozrejme neuvedomoval, ale dnes mi je jasné, že to bolo hlavne vďaka skvelému vizuálnemu dizajnu a výberu fotiek, ktoré kameraman a fotograf Miroslav Hucek doplnil aj o niekoľko autorských. Práve za vizuálne spracovanie získala publikácia niekoľko medzinárodných ocenení. Hlavne pri prezeraní aranžovaných fotografií priam cítite zápach čpavku charakteristický pre zimné štadióny.

 

Rastislav Blaho — knihovník AK VŠMU v Bratislave  

Už pri vzniku VŠMU bolo veľmi nevyhnutné zriadiť túto knižničnú inštitúciu, aby bola dobrým, cenným kľúčom a koridorom k vedeckej a umeleckej vzdelanosti. Jej funkcia je nenahraditeľná, najmä v rámci špecifickej literatúry. Sociálna komunikácia sa vyvíja s každou generáciou, výnimkou nie je ani tá dnešná a môžeme celkovo povedať, že sa to nezaobíde bez mediálneho vplyvu. Súčasná mediálna vlna je veľmi turbulentná a praje interakcii medzi používateľmi a knižnicou. Akademická knižnica VŠMU má tematicky a obsahovo skutočne výnimočný fond, buduje ho systematicky už od svojho vzniku. Pri internete sa nedá povedať, že používateľ je schopný si nájsť pre svoje štúdium všetko, čo potrebuje. Jej špecifickosť tkvie práve vo výbere vedeckej literatúry faktu, rôznych filmových, hudobných, divadelných, dramatických žánrov, záznamov inscenácií, scenárov najmä pre hereckú tvorbu. Čudovali by sme sa, ale má o ňu záujem aj externá odborná verejnosť, ktorá sa na umelecký smer tiež špecializuje v praxi.    

Tradične oslavujeme marec ako znovuzrodenie života a krásy okolo nás. Symbolom je aj dobrá fascinujúca kniha, ktorá nás prebúdza do zaujímavého a znamenitého vnímania života. Svojou reflexiou nás usmerňuje, poúča, alebo napĺňa múzou. K literatúre sa rád vraciam, pretože si oddýchnem, nasýtim moju dušu a myseľ poznaním. Mám rád psychologické romány zo života, literatúru faktu, ale aj novinky v oblasti doposiaľ neobjasnených čerstvo odhalených historických súvislostí. Môj najnovší knižný prírastok je titul Bratislavskí Habsburgovci.

 

Samuel Valuch — knihovník v knižnici v Dubnici nad Váhom

Knižné tipy z Dubnice

Posudzovať ľudí podľa toho, čo čítajú, je klasickou chorobou z povolania v knihovníckej profesii. Teraz si však môžeme vymeniť úlohy. V nasledujúcich odstavcoch vám prezradím, aké knihy mám rád ja. Nebojím sa, že by ste sa o mne vďaka tomu dozvedeli priveľa. Aj keby hej, čo sa môže stať? Bývam predsa v Dubnici nad Váhom a vy ktovie kde po Slovensku. Tak čo by sa mohlo stať...

Patti Smith: Iba deti

Kým sa mi do rúk nedostal autobiografický román Iba deti , nenávidel som, keď sa ma pýtali na moju najobľúbenejšiu knihu. Zrazu mi tá otázka prestala prekážať.

Patti vystúpila na nádraží v New Yorku, aby sa stala veľkou umelkyňou. Takých ako ona privážali autobusy do mesta zrejme desiatky denne. Lenže ona mala niečo, čo ostatným chýbalo. Nezdolnosť. Hrošiu kožu. Vnútornú silu. A možno to bolo len šťastie, ktoré ju zo suterénu vytiahlo do prostredia Warholovej Factory a hudby Velvet Underground. To však nie je pre príbeh knihy zásadné, rovnako ako ani vydanie albumu Horses, ktorý ju preslávil po celom svete. Leitmotívom je láska ku kučeravému chlapcovi z parku a neskoršiemu spolubývajúcemu – avantgardnému fotografovi Robertovi Mapplethorpovi. Ak vás pri vete: Milovala som chlapca... v závere knihy nezachváti smútok a bolesť, niečo s vami nie je v poriadku.

Henry Miller: Trilógia Ružové ukrižovanie (Sexus, Nexus, Plexus)

Vedel som to. Vydržal som len do druhého stĺpčeka a už vám odporúčam Henryho Millera. Lenže... „Nemám peniaze, neviem, kde ich zobrať, nemám žiadnu nádej. Som najšťastnejší človek pod slnkom.“ Zoznámte sa s prózou plnou poézie, poéziou plnou ulice, žalúdočných kŕčov, žien a výborných kníh. Henry Miller bol najlepším čitateľom medzi spisovateľmi. Nie náhodou. Nikto nevidel to, čo on, nevnímal veci ako on, a najmä, nikto nevedel písať ako on. Neskutočný štýl a obrovská intelektuálna kapacita robia z jeho kníh majstrovské diela. Hoci Erika de Jong označila v Millerovej biografii s názvom Démon z blízka túto trilógiu za „nevydarenú“ (miesto ňou zvoleného slovného spojenia som použil výrazný eufemizmus), nesúhlasím s ňou. Ide o naozaj dobrú vstupnú bránu do krajiny náročnejších Millerových kníh. Odporúčam vybrať si český preklad.

Alexander Solženicyn: Rakovina

Choroba a blízkosť smrti môžu odhaliť v človeku skryté dobro, alebo naopak rakovinu prežívajúcu v jeho mysli. Solženicynov román je aj pre povrchného čitateľa minimálne exkurziou na sovietsku onkologickú kliniku päťdesiatych rokov 20. storočia. Nájdete tam všetko, najmä to, čo by ste nájsť nechceli. Pozornejší čitateľ sa okrem zmienenej roviny zúčastní hlbokého ponoru do duše človeka – pacienta aj lekára. Osudy skupín na rozdielnych stranách barikády sa prepletajú, kontakt s rakovinou sa im dostáva do každej bunky. Niekedy potom nie je ľahké zachovať sa správne, ľudsky. Ale ako sa dá správať normálne na nenormálnom mieste? „Neodtiahla sa, neodvrátila, a on sa znova vracal k tej ružovosti a perami robil mäkké pohyby, aké jej budúce dieťa pri tomto prsníku už nikdy nebude robiť. Nik nevošiel a on vybozkával celý ten zázrak, visiaci nad ním. Dnes zázrak – a zajtra do koša.“ Onkologicky pacient Alexander Solženicyn v plnej kráse...

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba

„Celý život sme bojovali alebo sa chystali na vojnu, toľko o nej vieme – a tu zrazu! Podoba nepriateľa sa zmenila. Zabíjala pokosená tráva. Ulovené ryby, ulovená zver. Jablko. Svet okolo nás, predtým taký poddajný a láskavý, budil teraz hrôzu.“

Svetlana Alexijevič sa vie pýtať a nebojí sa klásť otázky. Aj preto sú jej knihy jedinečné a sugestívne. Zároveň si je vedomá, že hrôza tragédie, ktorá zasiahne milióny, sa dá najlepšie ukázať na jednom ľudskom príbehu. Napríklad na tom, ako sa muž, ktorý pracoval na odstraňovaní škôd na horiacom reaktore, rozkladá manželke pred očami na živú huspeninu. Zem praskla a z diery plnej rozštiepených atómov prichádza na svet človek Černobyľský. Celý život je odrazu hore nohami.

Včera som cestovala trolejbusom. Scéna: Chlapec neuvoľnil miesto starčekovi. Ten mu dohovára: „Keď budeš starý, tiež ti neuvoľnia.“ „Ja nikdy nebudem starý,“ odvetil chlapec. „Prečo?“ „My všetci čoskoro umrieme.“

 

Pani Vierka Sadloňová – Knižnica Divadelného ústavu

V čom vnímate vy ako dlhoročná pracovníčka Knižnice divadelného ústavu jej výnimočnosť a špecifickosť? Navštevuje ju veľa ľudí?

Fond našej knižnice je špecifický v tom, že sa snažím sumarizovať komplexnú zbierku divadelných hier, často veľmi vzácnych, ktoré sa nenachádzajú v iných slovenských knižniciach a dokonca ani v archívoch divadiel, ktoré ich uvádzali. Často sú to aj rukopisy hier v rôznych vydaniach a aj v rôznych prekladoch. Za najvzácnejšie považujem hry so zásahmi tvorcov – s rôznymi poznámkami režisérov, šepkárov a pod. No a nemôžem opomenúť ani  odbornú teatrologickú literatúru, z ktorej sa snažím zhromažďovať všetko, čo vyšlo najmä v slovenskom, českom jazyku a z časti sa nám darí dopĺňať aj inojazyčnú literatúru. Knižnicu navštevuje ročne viac ako 200 nových čitateľov.

Za najvýznamnejší prírastok do našej knižnice považujem Dejiny slovenského divadla I. a II. Je to kniha, ktorá by mala byť snáď aj v každej súkromnej knižnici. Mali by sme poznať našu divadelnú minulosť a byť na ňu hrdí. Napokon, dokazujú to aj naše úspechy najmä na českej scéne, kde bolo často hosťovanie slovenského súboru významnou udalosťou na ktorú sa česká verejnosť tešila. A ešte by som chcela upozorniť na knihu Ľubice Krénovej Martin Huba, ktorá je spracovaná veľmi ucelene. A pokiaľ ide o moje knižné lásky – tak to by asi bola kniha od L. Koreckej: Martin Hilský: Když ticho mluví, ďalej kniha J. Rozner: Sedem dní do pohrebu, krásna a smutná kniha o živote prekladateľky Zory Jesenskej no a napokon moja najzamilovanejšia hra – Romeo a Júlia, ktorá inšpirovala toľkých autorov...

 

 

Diecézna knižnica v Nitre

Marta Dukátová – správkyňa a knihovníčka Diecéznej knižnice v Nitre

Žiadne iné mesto na Slovensku by nebolo dôstojnejším a náležitejším sídlom takého historického skvostu, akým Diecézna knižnica bezpochyby je, či už po obsahovej stránke, ale aj svojím vonkajším prevedením. Nitra, „matka slovenských miest“, so svojím geniom loci, kde na nás dejiny dýchajú priam z každého rohu, je v našom historickom povedomí spojená predovšetkým s pôsobením solúnskych bratov – sv. Cyrila a Metoda. S ich misiou (do Nitry prišli v r. 863) sa spájajú počiatky slovanského písomníctva aj celej našej národnej kultúry. Už v Zoborských listinách (1111 a 1113), ktoré sú spolu s Nitrianskym kódexom  z 11. storočia najvzácnejšou písomnou pamiatkou, uloženou v biskupskom archíve, sa spomína gramatik Willerm, čo zároveň predstavuje prvú písomnú zmienku o školstve na Slovensku.

Dejiny knižnice, samozrejme, nezačínajú dátumom jej založenia, predchádzalo mu dlhé obdobie, počas ktorého sa vytvárala podstatná časť jej fondu. Predchodkyňou Diecéznej knižnice bola Kapitulská knižnica, ktorú zriadil biskup Ladislav Adam Erdödi začiatkom 18. stor. z knižníc svojich predchodcov. Základom fondu boli predovšetkým kódexy, zhromažďované v katedrále už od začiatku 12. storočia. S pribúdajúcimi knihami už dve miestnosti vo veži Nitrianskeho hradu, kde bola knižnica umiestnená, nestačili na ich uchovanie. A tak sa biskup Augustín Roškováni rozhodol postaviť novú knižnicu a 11. mája 1879 vydal prípis Katedrálnej kapitule, v ktorom jej oznamuje zriadenie Diecéznej knižnice. Za prvého prefekta knižnice menoval kanonika Jozefa Vagnera.

Základ knižničného fondu tvorila prevezená Kapitulská knižnica, veľkú časť predstavovala knižnica biskupa Roškovániho (vyše 19 000 kníh), ďalej bol fond zložený hlavne z knižných pozostalostí zomrelých biskupov (Gustiniho, Vuruma, Paluďaja), neskôr sa rozvíjal darmi, nákupom. Pri prevoze sa knihy spisovali do zoznamov, ktoré sú v knižnici stále zachované, čo predstavuje ich prvotnú katalogizáciu. Prevoz kníh trval 6 rokov, slávnostne bola otvorená 30. novembra 1885 s počtom kníh 36 223. V r. 1961 prevzala správu knižnice Okresná knižnica v Nitre, ktorá ju spravovala do 25. 1. 1990, kedy bola knižnica vrátená Nitrianskemu biskupstvu.

S veľkosťou duchovného obsahu korešponduje aj impozantnosť jeho formy – vonkajšie architektonické prevedenie knižnice a  samozrejme aj krása samotných kníh – materiál, spôsob tlače, prekrásne väzby. Knižnica je umiestnená v severovýchodnej časti Kňazského seminára sv. Gorazda na Samovej ulici. Má aj samostatný vchod z Východnej ulice, ktorý zdobí erb jej zakladateľa, biskupa Roškovániho. Ten zveril jej výstavbu do rúk dvom skvelým odborníkom z Rakúska, architektovi Jozefovi Lippertovi a staviteľovi Fridrichovi Schmidtovi, ktorí vytvorili mimoriadne pôsobivý interiér. V strednom pilieri je ukryté schodište, ktorým sa dá vystúpiť na dve vrchné poschodia, a tak sa pohodlne dostať ku všetkým 118 regálom knižnice.

Knihy z Diecéznej knižnice domov, samozrejme, nepožičiavame, keďže ide o staré a vzácne kusy. Ak si niekto potrebuje niečo naštudovať z takejto knihy, môže to urobiť len u nás, v knižnici, prezenčne. Ak, pravdaže, má dokonalú znalosť latinčiny, vie čítať nemecky v švabachu alebo vie po maďarsky... Slovenských kníh je málo, asi len 150 diel, pretože knižnica vznikala v čase silnej maďarizácie. Ide predovšetkým o knihy bernolákovcov, nájdeme tu napr. Bernolákove diela Grammatica Slavica i jeho Slowár Slovenskí..., ktoré sú mne, vyštudovanej slovenčinárke, obzvlášť milé. Z ďalších jazykov sú tu zastúpené najmä francúzština, španielčina..., celkovo sa tu nachádzajú diela v 37 jazykoch, dokonca aj časopis písaný Braillovým písmom. Najviac kníh je z teologických odborov, na ktoré bola knižnica v prvom rade zameraná, z iných vedných disciplín je tu zastúpená predovšetkým história, filozofia, literatúra, právne vedy, jazykoveda, veľká zbierka novín a časopisov. Celkovo je fond rozdelený do 18 tematických skupín. Avšak objemné staré zväzky uchvacujú človeka už svojím vzhľadom. Dve najhrubšie knihy sú zápisnice zo zasadnutí poľského parlamentu zo 16. a 17. storočia, krásne vypracované dielo zviazané v koži. Na obrovský atlas z 18. storočia s prekrásnymi mapami, ktorý máme vyložený otvorený na stole, človek taktiež jazykové znalosti až tak nepotrebuje. Najväčšou vzácnosťou fondu Diecéznej knižnice sú ale inkunábuly, prvotlače – tlače vydané do roku 1500. Je ich 78 zväzkov. Najstaršia prvotlač je z r. 1473, je to dielo De consolatione philosophiae (O úteche z filozofie) od gréckeho filozofa Boethia. Pochádza z dielne kníhtlačiara Antona Kobergera z Norimbergu. Ako veriaceho človeka mňa osobne napĺňajú nesmiernou úctou staré bohoslužobné knihy a biblie, najstaršou je Biblia latina z r. 1475, ktorá bola vytlačená v Benátkach. Návšteva knižnice je nezabudnuteľným zážitkom, ktorý si každoročne nenechá ujsť množstvo návštevníkov z celého sveta.

iniciátor
Marec - 2023
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com