„Malými krokmi sa dajú začať aj veľké zmeny“

dramátorv skratke s KatkourozhovorNikoleta TužinskáKatarína Krokošová
(Nikoleta Tužinská)

Nikoleta Tužinská je študentka druhého magisterského ročníka odboru divadelná dramaturgia a dramatická tvorba. Rozprávali sme sa o škole, budúcnosti, o autorskom písaní aj o potrebe divadelnej kritiky.

Na ktorých inscenáciách si sa počas svojho štúdia už podieľala?

Inscenácie boli v podstate tri – Kazimír a Karolína, na ktorej spolupracoval celý náš ročník, potom Belehradská trilógia, kam ma oslovili najprv ako prekladateľku a neskôr som sa pridala aj k dramaturgii. No a potom minuloročná inscenácia R.U.R.

Momentálne pracuješ na autorskom texte. Prečo si sa rozhodla pre takúto formu vyjadrenia?

Napísanie autorského textu na pôde školy bol už dlhšie môj cieľ, keďže je to jedinečná príležitosť vyskúšať si, ako to celé funguje. Okrem toho to bola pre mňa najschodnejšia cesta, ako sa venovať téme vojny v Bosne.

Prečo si sa chcela venovať práve tejto téme?

Už dlhodobo sa zaujímam o krajiny bývalej Juhoslávie a s tým sa spája aj ich história a nedávna vojna. Je to niečo, o čom všetci vedia, ale nikto poriadne netuší, čo sa tam naozaj stalo. A to sa týka aj domácich. Aj dnes sa odkrývajú nové fakty, mnohí ľudia stále znášajú následky tohto konfliktu a nič už nie je tak, ako bolo predtým, za čias Juhoslávie.

Kde vidíš paralely so Slovenskom?

V spojení so Slovenskom má táto téma čo povedať, pretože ide o krajiny, ktoré sú nám podobné. Sú slovanské, neďaleko nás a pred rozpadom boli v mnohých veciach aj pred nami. Napríklad Chorvátsko, ktoré bolo súčasťou rozpadajúcej sa Juhoslávie, je pre mnohých Slovákov dlhoročnou dovolenkovou destináciou a aj napriek tomu o dianí tam vieme len málo. A pritom by mal byť pre nás ich nedávny problém výstrahou. Susedia, priatelia a známi sa dokázali zabíjať len na základe politických manipulácií a silného nacionalizmu. Jedného dňa prišiel niekto, kto povedal,  že toto je naša zem a vám ju nedáme, aj keď tu žijete rovnako dlho, ale máte inú vieru, prípadne pôvod. A ľudia tomu uverili a išli zabíjať za vlasť – svojich spoluobčanov. Čo sa mne zdá najsmutnejšie je, že takýto dôležitý odkaz sa pre nás stal len informáciou, stal sa obeťou našej presýtenosti informáciami. Myslím si, že najmä preto, lebo bol príliš komplikovaný. Vyžadoval si veľa pozornosti a času, aby sa dal pochopiť, a tak sa len stratil v spleti ďalších svetových tragédií.

Spomenula si, že vytvorenie vlastného textu bolo pre teba najvhodnejšou voľbou. Máš pocit, že v súčasnosti absentuje dramatika, ktorá by ťa dokázala ako dramaturgičku osloviť?

Nie, to by som nepovedala, ale v prípade tejto témy som cítila potrebu zachytiť ju viac dokumentárne. Okrem toho, vychádzame z knihy vydavateľstva Absynt – Všem sráčům navzdory od Jana Urbana, takže hoci je text autorský, vychádza zo súčasnej literatúry.

Pokúsila si sa napísať autorský text prvýkrát?

Ako sa to vezme, už som si skúsila pár kratších útvarov. Napríklad súčasťou semináru Autorskej tvorby bola tvorba asi desaťminútových rozhlasových hier, ktoré boli aj realizované v Slovenskom rozhlase. Tento rok som sa tiež zúčastnila súťaže Dráma, aby som si to celé vyskúšala. Toto je ale momentálne určite môj najdlhší text, k čomu do veľkej miery prispela vidina v podstate okamžitého inscenovania. Ja som totiž trochu nedočkavá a tým pádom sa ťažko presviedčam k rozsiahlejším celkom. Ale keď som prišla s konceptom za Matejom Trubanom, režisérom, veľmi ho to zaujalo. Veľa sme sa o tom rozprávali a pomohol mi vystavať niektoré situácie a vyriešiť problémy.

Ako si spomínala, pri inscenácii Belehradská trilógia si si vyskúšala prekladanie textu. Ide o špecifickú prácu s jazykom podobne ako aj pri tvorbe vlastného textu.  Ktorá z týchto dvoch činností je podľa teba náročnejšia?

Neviem, či to dokážem porovnať. Pri tvorbe textu máš vlastnú víziu, nie si v podstate na nikoho viazaná a máš za všetko plnú zodpovednosť. Pri preklade musíš podľa mňa hlavne pochopiť autora, prevziať jeho víziu a dokázať ju preniesť do slovenského kontextu. V tomto smere sa mi zdá preklad náročnejší. Je tam väčšia zodpovednosť, ale zároveň tam existuje aspoň nejaká „barlička“, o ktorú sa môžeš oprieť, čiže aj keď to náhodou nezvládneš úplne, stále si to udrží aspoň časť svojej hodnoty.

Momentálne si v poslednom ročníku. Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Túto skutočnosť si dosť dobre uvedomujem a popravde som z nej aj mierne nesvoja. Zvykla som si na prostredie našej školy, na ľudí a ešte by som nejaký rok možno potiahla. Uvidíme. Našťastie, tento prechod do „skutočného“ sveta mi uľahčuje moje aktuálne zamestnanie v nitrianskom Starom divadle, kde som sa už trochu zabývala, a tak sa nemusím báť toho zvláštneho pocitu prázdna, keď človek odíde zo školy. Takže zatiaľ sa vidím tam a ak bude náš sarajevský príbeh aspoň trochu úspešný, rada by som pokračovala aj v autorskej tvorbe. Ale to si ešte vyžaduje veľa cviku a trpezlivosti.

A na záver moja obľúbená. Je podľa teba práca divadelného kritika dôležitá? Aké vlastnosti by mal mať divadelný kritik? Ako zabezpečiť fungovanie zmysluplného dialógu medzi kritikmi a tvorcami?

Touto trojotázkou zrejme narážaš na aktuálnu situáciu, ktorá sa v divadelnej kritike rieši. Neviem, či existuje jediná pravdivá odpoveď, ale podľa môjho názoru určite kritika dôležitá je, pretože bez spätnej väzby (tej skutočnej, nielen priateľskej a pochvalnej) si my tvorcovia, ale aj diváci, veľa vecí nevšimneme, prípadne o nich nezačíname diskusiu. Preto by sa ani kritik nemal báť vyjadriť. Samozrejme, musí si svoje slová vedieť obhájiť a takisto by sa podľa mňa mal inscenáciám či textom venovať pozorne. Pretože napríklad vidieť len jedno predstavenie inscenácie podľa mňa nie vždy stačí. Čo sa týka dialógu, to je už náročnejšia otázka. Je tam veľa zákutí, ktoré treba vylepšiť – dať väčší priestor diskusiám, pozývať kritikov do divadla už v týždni generálnych skúšok, v prípade tvorcov zvýšiť záujem o odborné kritiky atď. Najmä si stanoviť za cieľ, aby kritika nabrala opäť na dôležitosti, vážnosti a odbornosti. Zdá sa to ako začarovaný kruh, ale podľa mňa sa malými krokmi dajú začať aj veľké zmeny.

Za odpovede ďakuje,

Katarína Krokošová, 1. mgr. KDŠ

iniciátor
Marec - 2021
01 02 03 04 05 06 07
08 09 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com