MY vs. ONI: smutný pohľad do kultúrneho života zdravotne znevýhodnených

priestordivadlo a zdravotné znevýhodnenieknihazamyslenieDominika Dudášová
Zdroj: Divadlo a zdravotné znevýhodnenie

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že vidiaci Robert Roth hral v inscenácii Mojmír II. alebo Súmrak ríše zdravotne znevýhodneného? Osobne som si na tento paradox spomenula až pri čítaní publikácie Divadlo a zdravotné znevýhodnenie. Ich situácia na Slovensku je vo vzťahu k divadlu pomerne málo zmapovaná. Občas sa uvedú inscenácie, ktoré ich zobrazujú, ale zväčša nejde o leitmotív. Ešte menej je tých, kde účinkujú. Podobná situácia, aj keď so silnejšou tradíciou ich začlenenia do umeleckého priemyslu, je vo Veľkej Británii. Vo svojej publikácii Divadlo a zdravotné znevýhodnenie ju opisuje performerka a aktivistka v oblasti zdravotného znevýhodnenia Petra Kuppers.

Kameň úrazu: Príchod do divadla

Úvod publikácie sa venuje zdravotne znevýhodnenému človeku, ktorý je v divadle ako divák. Autorka opisuje nemožnosť zohnať lístky na miesta, ktoré sú pre nich určené, zároveň kritizuje neprispôsobené priestory divadla, teda absentujúcu bezbariérovosť. Výber inscenácie, Curious Incident of the Dog in the Night-time (Čudná príhoda so psom uprostred noci) rozoberá problematiku začlenenia autistov do spoločnosti. Dej sa rozvíja na základe pomerne atraktívneho detektívneho prípadu, ktorý chce vyriešiť autistický chlapec, a zároveň sa pri riešení tohto prípadu stretáva so situáciami, ktoré nie sú pre autistu (aspoň nie v našom stredoeurópskom kontexte) také bežné (napríklad cestuje vlakom sám). Petra Kuppers sa pred predstavením snaží v hľadisku nájsť divákov, ktorí by sa odlišovali, ale nenachádza ich. Vyzerá to tak, že divadlo nie je prispôsobené ani pre ľudí, ktorí sú mobilní, ale trpia iným deficitom.

Ako je to so znevýhodnenými hercami?

Najdôležitejším kritickým postrehom ostáva, že v inscenácii neúčinkuje jediný herec či herečka, ktorý by bol zdravotne znevýhodnený, hoci štúdie potvrdzujú, že divadlo má pozitívny dosah na kvalitu života zdravotne znevýhodnených. Problémom obsadzovania znevýhodnených hercov je, že nie sú dostatočne atraktívni pre tvorivý tím. Vo svete existujú prípady, ktoré sú svetlými výnimkami v umeleckej brandži a dokázali sa presadiť nielen na doskách, ktoré znamenajú svet, ale aj na filmovom plátne. Avšak je ich málo. Tým pádom tvorcovia radšej siahnu po hercoch a herečkách, ktorí sa nachádzajú v sivom pásme Gaussovej krivky.

Divadlo pre „iných“

Zároveň treba dodať, že matiné tejto inscenácie máva špecifický ráz, kedy sa do divadla dostanú práve zdravotne znevýhodnení. Vtedy je špeciálne prispôsobené (svetlá svietia, v hľadisku sú povolené rozhovory, sprievodca predstavením vysvetľuje účastníkom štruktúru hry). Jedným dychom však treba dodať, že táto inscenácia zožala kritiku od autistickej obce práve za to, že do jej tvorivého tímu nezačlenili jediného reprezentanta tohto znevýhodnenia.

Daj si pozor, o kom alebo o čom hovoríš

Touto skúsenosťou Kuppers otvára problematiku zdravotne znevýhodnených v divadelnom svete. Na to, aby sme sa zorientovali v problematike, musíme si definovať, o akých zdravotne znevýhodnených hovoríme. Tá základná, až dichotomická definícia ich rozdeľuje na:

· Fyzicky zdravotne znevýhodnených (imobilní)

· Mentálne zdravotne znevýhodnených (autizmus, iné kognitívne narušenia)

Kuppers svoje rozdelenie stavia na sociálnom modeli, ktorý vysvetľuje, ako je spoločnosť členená. Pracuje pri tom so spojením „spoločnosť, ktorá sa vyžíva v schodiskách“1. Model rozdeľuje potom na dva zdravotného znevýhodnenia:

§ Poškodenie – neutrálny termín, ktorý označuje istý druh telesnosti (napr. nevidiaci, ľudia na invalidnom vozíku...)

§ Zdravotne znevýhodnení – objavuje sa vtedy, keď sa akékoľvek poškodenie premieta do hodnotovej orientácie spoločnosti2

Spôsoby, akými divadlo uvažuje o zdravotne znevýhodnených

Petra Kuppers vo svojej knihe uvádza tieto spôsoby podľa publikácie Deaf Cultural Production:

· Zdravotné znevýhodnenie ako skúsenosť – môžeme upozorniť na skúsenosti ľudí s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia, pričom sa zameriavame na to, aké to je, keď je človek odlišný telesne alebo mentálne

· Zdravotné znevýhodnenie na verejnosti – čo sa stane, keď sa tieto odlišnosti dostávajú do sociálnych prostredí a keď sa menšinový status nejakej osoby stane zjavným? Ako sa jedinečnosť zdravotného znevýhodnenia premieta do rôznych príbehov a do spôsobu, akým konceptualizujeme umeleckú prax?

· Zdravotné znevýhodnenie ako naratív – ako sa zdravotné znevýhodnenie premieta do príbehov, na javiská, do dejín divadelného umenia?

· Zdravotné znevýhodnenie ako predstavenie, výjav – akým spôsobom zdravotne znevýhodnení i ľudia bez hendikepu

Dosky (ulice), ktoré znamenajú svet

Veľakrát sa znevýhodneným umelcom stáva, že ani divadlo, v ktorom majú účinkovať, resp. odohrať predstavenie, nie je dostatočne uspôsobené pre ich podmienky vyplývajúce z ich zdravotného stavu. Autorka možno práve preto svoju knihu končí príbehom z Nového Zélandu, kde sa hlavným javiskom stáva verejný priestor, v ktorom podľa jej slov predvádzajú rôzne cviky a zabávajú sa.

Zároveň si však uvedomujú, že recenzenti (kritici) verejný priestor vnímajú ako „neumelecký“, skutočný alebo obyčajný priestor a záruku „komunity“. Znevýhodnení ľudia sa tak stávajú ručiteľmi autenticity, lebo uviazli v úlohe bytosti bez možnosti výberu. Nie sú považovaní ani za tých, ktorí svoje zdravotné znevýhodnenie predvádzajú.

Čo by sme si mali odniesť?

Nie sme Veľká Británia. Niekedy bohužiaľ, niekedy chvalabohu. Naši zdravotne znevýhodnení nemajú ani zďaleka také podmienky, aké majú na vysnívanom západe. Predstavme si, že by sa teraz začali búriť, pretože nehrajú v najnovšej inscenácii v SND, ktorá by zobrazovala ich znevýhodnenie. Vzhľadom na to, že spoločnosť len málo prispieva k zvýšeniu kvality života ľudí so znevýhodnením, protest proti neobsadzovaniu v rámci umeleckého priemyslu by vyznel zvláštne. Sme ešte veľmi ďaleko od prispôsobenia podmienok tak, aby boli schopní plnohodnotne fungovať aj napriek hendikepu. Kedy sa budeme môcť umelecky angažovať všetci bez rozdielu?

Použitá literatúra

Kuppers, P. 2019. Divadlo a zdravotné znevýhodnenie. Bratislava: Divadelný ústav, 2019. ISBN 978-80-8190-049-5.

Dominika Dudášová, 1. bc. KDŠ

1 Schodisko treba vnímať ako prekážku pre mnohých ľudí (starší, matky s kočíkom, ľudia so zníženou mobilitou). To, že ľudia „to takto chcú“ nič nevypovedá o spoločnosti, ale správu vysielajú takéto budovy. 2Odkedy estetické vnímanie spoločnosti umožňuje vnímať rozdiely medzi ľuďmi, neexistuje nič také ako zdravotné znevýhodnenie.

 

iniciátor
  01 02 03 04
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com