Na ceste časom za divadlom

100 rokov SNDvýstavaDivadelné storočie - stopy a postojeBratislavský hradTamara Vajdíková
(autor fotografií: Samuel Okkel)
(zdroj fotografií: rokdivadla.sk)

               To, že sú zatvorené divadlá, múzeá, školy a obchody, na nás vyskakuje z každej strany. Prečo by aj nie, je to veľká, avšak snáď dočasná, zmena, ktorá sa dotýka nás všetkých. Niet divu, že každý z nás je už z toho možno trochu unavený. Tak teraz nachvíľu zatvorte oči, nadýchnite sa, vydýchnite a keď ich opäť otvoríte, presuňte sa so mnou späť v čase na koniec februára tohto roku. Sme na Bratislavskom hrade, v rukách držíme vstupenky a pomaličky stúpame po nekonečných schodoch, ktoré nás privedú na druhé poschodie. Že čo je na druhom poschodí? No predsa celé naše slovenské Divadelné storočie a jeho Stopy a postoje.

               Tak ako každú výstavu, aj túto otvorila veľkolepá vernisáž. Tá sa konala 27. februára v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. Okrem citlivých a jemných piesní z inscenácie Morena v (občas trochu falošnom) podaní Andrey Bučko a Dominiky Kavaschovej, vystúpili v programe aj ambasádori Roku slovenského divadla 2020 a samozrejme aj tvorcovia výstavy. Tými boli v prvom rade Divadelný ústav a jeho zamestnanci v spolupráci so Slovenským národným múzeom, ale aj rôzne iné inštitúcie a osoby. Zoznam tých, ktorí sa na výstave podieľali, je dlhý a keby sme ho mali menovať celý, boli by sme tu do rána. Poďme už radšej na tú výstavu! Veď tam sa predsa všetko potrebné dozvieme...

Hneď po vstupe do priestorov výstavy sa ocitáme v stredoveku, stretávame maketu prvej divadelnej rekvizity na Slovensku – Boží hrob, množstvo archívnych predmetov a impozantné kostýmy. Ako prechádzame miestnosťami, posúvame sa stále viac smerom k súčasnosti. Od ochotníckeho k profesionálnemu divadlu, od provizórnych začiatkov cez socialistický realizmus, zlatú éru až po súčasnosť. Vidíme makety divadelnej architektúry na Slovensku, časti venované opere, baletu, nezávislej či bábkovej scéne. Skrátka všetko, na čo si ktorýkoľvek divadelný fanúšik dokáže spomenúť. Na konci, keď už sme celkom unavení z toľkých  poznatkov, môžeme nájsť výber sto najvýznamnejších inscenácií z našej divadelnej histórie, či miestnosť venovanú kritikom a festivalom. No správny „divadelný škrečok“ neodolá ani možnosti zakúpiť si darčekové predmety či knihy Divadelného ústavu v poslednej miestnosti, zatiaľ čo obdivuje výber plagátov, ktoré visia na stene.

               Výstava sa rozprestiera na takmer celom poschodí Bratislavského hradu a to, verte či nie, je veľký priestor, do ktorého sa veľa zmestí. Nájdete tu celú plejádu artefaktov, archívnych materiálov, kostýmov, scénických návrhov a makiet od rôznych divadelníkov a výtvarníkov. Výstava prekvitá farbami, tvarmi, hravosťou a radosťou z divadelnej tvorby. Je plná nových poznatkov a faktov, ktoré ocení každý divadelný nadšenec, ale aj študent, ktorý si mnohé z nich bude vedieť opäť lepšie predstaviť. Výstava je tiež obohatená o rôzne hodnotné popisy, ktoré nám sprostredkúvajú zaujímavé fakty z jednotlivých období. Nájdeme tu modernú techniku, vďaka ktorej máme možnosť pozrieť si ukážky z vybraných inscenácií takmer z každého obdobia a zažiť tak ich atmosféru, síce sprostredkovane, no celkom živo. (Hoci si nie som istá, či po znovuotvorení divadiel bude mať ešte niekto z nás chuť zažiť divadlo sprostredkovane.)

Prác na výstave sa zúčastnilo neuveriteľné množstvo ľudí, ktorí z nej vytvorili krásnu cestu naprieč časom, v ktorom jedna veľká časť umenia – divadelná – hľadala svoju podobu a smerovanie, aby sa stala tým, čím je dnes. Naša pomerne krátka, no predsa bohatá divadelná história tak dostáva spracovanie, aké si celkom určite zaslúži. A navyše v krásnych priestoroch Bratislavského hradu. Veď kto by už len nechcel bývať na hrade, nie?! Tak sme spolu precestovali dlhých sto (a viac) rokov časom, aby sme spoznali, čo všetko sa skrýva pod slovným spojením „slovenské divadlo“. Páčilo sa vám to? Verím, že áno, no nech už k tomu zaujmete akýkoľvek postoj, verím, že Divadelné storočie vo vás zanechalo aspoň malú stopu. Tak, ako ju v každom z nás zanechalo naše divadlo. A taká storočnica, to si už zaslúži akú takú oslavu, nie? Nech už je zatvorené či otvorené, divadlo vždy bude mať v spoločnosti dôležitú úlohu, a preto sa o ňom poďme rozprávať a oslavovať ho. Napríklad aj náletom na Bratislavský hrad. Veď už majú znova otvorené!

Tamara Vajdíková, 2.bc.KDŠ

P.S.: Nezabudnite, že Rok slovenského divadla 2020 má okrem výstavy aj množstvo iných projektov, ktoré prebiehajú i v tomto období! Tak bežte na rokdivadla.sk!

iniciátor
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com