Nezávislý umelec uprostred globálnej pandémie

OperátorLukáš Pohůnekpandémia a umenietipy do praxeKlára Madunická

 

Lukáš Pohůnek, absolvent pražskej Akademie múzických umění, patrí k poslednej generácii absolventov nemeckého velikána, Maestra Kurta Masura. Rodák zo Žiliny, ktorý sa koncom januára t. r. debutovo predstavil aj na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie, si už napriek mladému veku stihol vytvoriť dirigentský profil hodný povšimnutia. Doposiaľ vystúpil s mnohými poprednými orchestrami (okrem iného s orchestrom MSM Symphony Orchestra New York, Leipziger Symphonieorchester, so Štátnou filharmóniou ,,Oltenia” v Craiove v rámci programu ,,EUROPA SEASON” ako najmladší hosťujúci dirigent zo všetkých 28 krajín Európskej Únie, či s London Philharmonic Orchestra ako Asistent šéfdirigenta, Maestra Vladimira Jurowského). S mladým, nadaným umelcom som sa rozprávala nielen o svetovej pandémii, ale i prednostiach a nedostatkoch umeleckého školstva či „tipoch“ pre súčasných študentov, ako sa uchytiť v oblasti umenia

Lukáš, ty máš na svojom konte mnohé koncertné vystúpenia v Európe i Amerike. Žiješ v Londýne, pochádzaš zo Žiliny. Veľa cestuješ a pôsobíš ako dirigent na voľnej nohe. Súčasná situácia so šíriacim sa vírusom Covid-19 prinútila mnohé kultúrne inštitúcie zrušiť plánované predstavenia a do odvolania prerušiť umeleckú činnosť. Ako túto situáciu vnímaš ty z pozície nezávislého umelca?

Kladiem si množstvo otázok. O tom, akou formou umelecká spoločnosť fungovala pred pandémiou, čo sa (z)mení, ako bude vyzerať kontinentálny aj globálny hudobný trh po uplynutí krízy a čo bude jeho ťažiskovou úlohou. Ja sám, nakoľko pôsobím ako dirigent bez stáleho angažmán pri orchestri, či opernom dome a angažovaný som vždy len ako zmluvný partner na jednotlivé produkcie, prirodzene pociťujem túto situáciu vo viacerých rovinách. V rovine umeleckej a spoločenskej je to bremeno odlúčenia od hudobnej komunity a poslucháčov. V rovine finančnej, samozrejme, pociťujem aj určitý výpadok príjmu, nie však fatálny, nakoľko nezávislá koncertná činnosť nie je jediným, či majoritným zdrojom môjho portfólia.

Ako tráviš tento čas karantény a výrazného umeleckého obmedzenia?

Vnímam toto „veľké ticho“ ako vhodnú príležitosťou na reflexiu. Množstvo vecí začínam vnímať v novom svetle. Prehodnocujem prístupy k svojmu fungovaniu v období pred pandémiou. V hudobnej oblasti som prišiel do opätovného kontaktu s nahrávkami nemeckého repertoáru pod taktovkou dirigenta Wolfganga Sawallischa, ktorého interpretácie som naposledy počúval v časoch svojich univerzitných štúdií. Postupne pracujem, okrem iného, aj na grafickej úprave svojej profesnej webstránky. Jedná sa o veľmi zaujímavý proces a našiel som si v ňom veľkú záľubu.

Na žilinskom konzervatóriu si študoval hru na trúbku. Prečo si sa napokon rozhodol pre štúdium dirigovania? Čím ťa toto povolanie tak zaujalo?

Hlavným motivátorom bol záujem o maximalizáciu môjho umeleckého potenciálu, širší vedomostný záber a všeobecný rozhľad, ku ktorému toto povolanie prirodzene motivuje a inšpiruje. Samozrejme, v prvopočiatku boli nesmierne zaujímavými aj atribúty autority a exekutívy, ktoré táto profesia prirodzene zahŕňa. Dnes pre mňa dirigovanie a práca s hráčmi – ľuďmi – predstavuje najmä príležitosť na ceste sebazdokonaľovania.

Máš veľmi pozoruhodný kariérny záznam, v našich zemepisných šírkach ojedinelý. Napriek tomu si šesť rokov po ukončení vysokej školy bez stáleho angažmán, či zastupovania niektorou z medzinárodných umeleckých agentúr. Je tento status vecou Tvojej osobnej preferencie?

Vonkoncom nie. Je to však realita, ktorá sa - žiaľ - nevyhýba ani väčšine mojich kolegov, rovesníkov. Tiež sa domnievam, že napríklad mnohí inštrumentalisti, či speváci nemajú výrazne odlišnú situáciu v porovnaní s dirigentmi. Aktuálny stav je ten, že ponuka zo strany absolventov hudobných univerzít smerom ku kultúrnym inštitúciám, či umeleckým agentúram, enormne prevyšuje dopyt.

Domnievaš sa teda, že častá predstava mladého dirigenta, ako s ešte teplým diplomom v ruke nastúpi na stálu pozíciu v „zabehnutom” orchestri či divadle, alebo získa umelecké zastupovanie niektorej zo svetových umeleckých agentúr, je ilúziou?

Nie je to úplne nereálne, avšak súčasná prax dokazuje, že takýto kariérny postup začína byť skôr ojedinelý. Preto je potrebné mať tento fakt na pamäti už počas štúdií. Uvedené však nemusí platiť, pokiaľ sa bavíme o dirigentkách. Tie sú v tomto momente na hudobnom trhu významne favorizované oproti dirigentom, najmä v mladej generácii.

Päť rokov štúdia ubehne veľmi rýchlo a absolvent sa musí postaviť na vlastné nohy. Máš nejakú radu, čo v tomto čase netreba opomínať?

Z povahy dirigentského povolania vyplýva nasledovné: je potrebné uvažovať v širšom geografickom kontexte a orientovať sa na pracovné trhy vo viacerých krajinách. Je vhodné smerovať sa už od počiatku na trhy strategické (najmä USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Poľsko, …). Toto je základná orientácia, ktorá je jedným z prvých kľúčov k úspechu. Moja rada pre študentov dirigovania je teda nasledovná: absolvujte nie jeden, ale viaceré výmenné študijné pobyty (ideálne dvojsemestrálne). Staňte sa súčasťou tamojších umeleckých komunít. Rozvíjajte vzájomné vzťahy, ktoré sa stanú živnou pôdou pre tvorbu spoločných, medzinárodných projektov. Využite ten čas na maximum. Je to investícia do budúcnosti – pre Vás, Vašu domácu hudobnú komunitu a iste aj tú zahraničnú. Ponad všetko nezanedbávajte štúdium jazykov. Balíček s názvom „Odporúčaná jazyková výbava dirigenta“ z môjho pohľadu obsahuje aspoň nasledovné položky: nemčina, taliančina, ruština (príp. aj francúzština). Angličtinu prestaňte považovať za cudzí jazyk – jej znalosť je dnes bežný kvalifikačný predpoklad v každej oblasti ľudskej realizácie.

A čo rôzne súťaže? Aj tie musia byť súčasťou dirigentského balíčka? Môže byť práve súťaž „odrazovým mostíkom“ k vysnenej kariére?

Umiestnenia zo súťaží sú samozrejme cenné aktívum. Mnohým dirigentom vedia dopomôcť v kariérnom raste a ako bonus otvárajú dvere k hodnotným príležitostiam. Istotne má svoj význam skúsiť šťastie a zakúsiť celkovú atmosféru týchto udalostí. Netreba si však robiť priveľké očakávania – možno je na mieste skôr zdravá skepsa. Čísla uchádzačov permanentne narastajú a bežne dosahujú počet niekoľko-stoviek prihlásených. Napríklad Malko Competition v Kodani evidovala v r. 2017 až 563 prihlášok, čo pre túto súťaž znamenalo viac než 100% nárast oproti predošlému ročníku... Ja tu opäť zopakujem svoje “krédo”, že ďaleko väčšie benefity vnímam v aktívnej účasti na majstrovských kurzoch s osobnosťou svetového renomé, či možnosti spolupráce s ikonickým dirigentom. Tieto síce predstavujú „pomalšiu“ cestu a neurobia z Vás „quickstar“, avšak ak máte v sebe potenciál, existuje neporovnateľne vyššia šanca, že Vás práve táto skúsenosť posunie ďalej a zabezpečí Vám zmysluplnú kontinuitu umeleckého rastu.

Ty si sa ako dostal k takýmto kurzom? Pomohla ti v sprostredkovaní vysoká škola? Aký je vôbec podiel školy na možnostiach uplatnenia absolventov?

Vo väčšine prípadov sa jednalo o vlastnú iniciatívu. Tieto udalostí sú zvyčajne dobre spropagované cez medzinárodné, profesijné hudobné weby, avšak pamätám si, že napríklad majstrovské kurzy pod vedením Prof. Kurta Masura na Manhattan School of Music som si musel skôr starostlivo „dohľadať“. Letná akadémia v Lipsku, pod jeho vedením, ktorá nasledovala o pár mesiacov neskôr, už bola na jeho osobné pozvanie. Domnievam sa, že tam sa ani nebolo možné prihlásiť, nakoľko táto udalosť bola spätá s nomináciou na udelenie štipendia Nadácie Felixa Mendelssohna-Bartholdyho v Lipsku vybranému európskemu dirigentovi a ja som bol voľbou Prof. Masura pre rok 2015. Čo sa týka podielu škôl na uplatnení absolventov, je potrebné si uvedomiť, že hudobné univerzity vo väčšine krajín sveta nie sú dostatočne svižné a flexibilné vo vzťahu k všeobecnému dianiu a trendom na umeleckom trhu. Sú v tomto zmysle komunitne „disintegrované“ a rozhodne neprekypujú iniciatívnosťou a snahou s týmto stavom niečo robiť, zmeniť svoje aktuálne vzdelávacie princípy, či aspoň modely vzdelávania. Výsledkom je, že stratili schopnosť nasmerovať absolventa na plynulý prechod z akademickej pôdy do pracovného života. Preto chcem odporučiť študentom dirigovania, aby si už teraz – počas štúdií – osvojili návyk pravidelne vykračovať z „bubliny“ akademického prostredia smerom “von”, do reálneho sveta. Šanca na uplatnenie sa po škole výlučne ako výkonný umelec sa totiž každým dňom zmenšuje kvôli dôvodom, ktoré už boli spomenuté.

Máš pravdu, a netýka sa to len dirigentov, ale všetkých umeleckých odvetví. Študent sa skutočne musí prebíjať sám, vyvíjať iniciatívu a so zdravým sebavedomím, ale aj objektívnou sebakritikou kráčať vpred. Na záver nám prezraď, je niečo, čo ti toto obdobie globálnej pandémie dalo? A na čo sa najviac tešíš po skončení karantény?

Okrem už zmienených inšpirácií a podnetov mám možnosť sa venovať záujmom, ktoré inak počas roka zanedbávam. Rád si pozriem dokumentárne filmy o živote priekopníckych osobností na poli hudby, vedy, techniky... Na jeseň mám naplánovaných niekoľko hudobných projektov. Mám pevnú nádej, že situácia sa aspoň čiastočne vráti k normálu, koronavírusu odzvoní a my sa – aspoň čiastočne – budeme môcť vrátiť k bežnému životnému štýlu – možno v celkom novom háve a vnútornej vitalite...

Lukáš, veľmi pekne ti ďakujem za inšpiratívny rozhovor a v mene celej redakcie ti želám veľa úspechov v profesijnom i osobnom živote.

Klára Madunická, 1. Mgr. KDŠ

 

iniciátor
September - 2020
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 25 26 27
28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com