...hlásali plagáty upozorňujúce na Noc divadiel, ktorá sa konala 16. novembra vo viacerých divadlách na celom Slovensku. Divadlo Lab sa samozrejme do tejto jedinečnej akcie zapojilo tiež, a tak na Divadelnej fakulte VŠMU v túto noc bdeli nielen herci, ale aj manažéri, scénografi, režiséri, či kritici (čoho potvrdením som koniec koncov aj ja a článok, ktorý práve čítate :) ).

Začíname od najmenších!

Už po štvrtýkrát mali návštevníci divadiel možnosť vidieť v našom divadle aj viac ako len jednotlivé predstavenia. Nielen v priestoroch Divadla Lab, ale aj v rôznych učebniach našej školy bol pre divadelných nadšencov pripravený rôznorodý program. Na to, že lásku k divadlu je treba našim ratolestiam vštepovať už od mala, naši študenti pri zostavovaní programu mysleli, a tak sa v budove na Svoradovej ulici konečne potuloval aj niekto iný okrem vážených pedagógov a rozlietaných študentov. V popoludňajších hodinách si mohli najmenší divadelní nadšenci vyrobiť vlastnú bábku i zahrať si tieňové divadlo. Ktovie, a možno sme tak prebudili skrytý talent v nejednej maličkej divadelnej duši...

Z tvorivej dielne už mohli návštevníci putovať na predstavenie Miriam Ryšavej Kade ľahšie. Autorské predstavenie študentky absolventského ročníka bábkarskej tvorby na motívy rozprávky Braňa Jobusa vhodne doplnilo program pre deti a rodičov.

Keď sa zotmelo...

Ten, kto raz do divadla v túto magickú sobotu vošiel, si ani nevšimol, že sa zvečerilo. Na mesto padla tma, no exteriér školy bol osvetlený lampášmi, ktoré aj neskorých divákov bezpečne doviedli k cieľu. Tí sa tak z chladnej novembrovej noci uchýlili do príjemného prostredia našej školy, ktorá naberala čoraz pohodovejšiu atmosféru. Program pokračoval špeciálnou benefičnou zbierkou, predstavením Zachráň si svojho Afričana. Hra od súčasnej nemeckej autorky Ingrid Lausund, v ktorej päť známych osobností pripravuje benefičný večer pre Afriku, pričom každý z nich má na tento problém iný názor, je veľmi aktuálna a jej inscenácia v podaní štvrtého ročníka Katedry herectva v úprave L. Garajovej a v réžii R. Maroša len podčiarkuje jej výpoveď. Nácvik programu dobročinnej akcie sa zmení na boj o to, kto z osobností sa na pódiu predvedie viac, a prvotný záujem o Afriku ide bokom. Inscenácia nastoľuje otázku, či ľudia príspevkom na zbierku pomáhajú niekomu inému, alebo je to skôr ich cesta k u(s)pokojeniu vlastného svedomia. "Keď pomáham iným, som dobrý človek. Ste si naozaj istí, že je tomu tak?

Katedra divadelného manažmentu myslela aj na elementárne ľudské potreby, preto bol vo foyeri pre návštevníkov pripravený Revízny bar plný rôznych pochutín, spomedzi ktorých si každý labužník vybral to svoje. Špenátové taštičky, čokoládové a vanilkové cupcaky, quiche, mrkvový koláč... pri návšteve tohto bufetu vám hrozilo, že stratíte pojem o čase a zabudnete na vaše pôvodné plány. Našťastie nemáme žiadne informácie o tom, že by tam niekto zotrval dlhšie ako bolo potrebné a zmeškal tak nebodaj nejaké to predstavenie. Revízny bar tak ostáva legitímnou súčasťou Noci divadiel, ktorá pomáhala divákom udržovať hladinu cukru na potrebnej hodnote, aby mohli bez problémov vstrebávať vnemy prichádzajúce z javiska.

Intimita tela, alebo noc sa ešte len začína

O ôsmej sa pozornosť presunula na Zochovu ulicu, kde sídli Katedra bábkarskej tvorby. V Štúdiu 1 na treťom poschodí sa predstavil študent tejto katedry, Miroslav Mihálek so svojím absolventským predstavením Intimita tela. Tento projekt vznikol na námety románu Pena dní všestranného francúzskeho umelca Borisa Viana, ktorého hlavný hrdina Colin prežíva nevšedný život, ale hlavne veľkú lásku. Ani tá mu však, ako neskôr zistíme, nezaručuje nekonečné šťastie. Nie je tomu až tak dávno, keď filmová adaptácia tohto románu obehla svetové kiná, a aj keď tieto dve formy nemôžeme plnohodnotne porovnávať, diváci aspoň mali väčšiu šancu byť s dielom oboznámení už pred zhliadnutím samotnej inscenácie. Kým film zobrazoval udalosti z románu pestro a farebne, so scénami plnými ľudí, Mihálek koncipoval svoju adaptáciu ako monodrámu s niekoľkými výstupmi iných postáv, zosobnených bábkami, hlasom spoza scény, či Mihálkom samotným. Okrem Colina, ktorý bol hlavným rozprávačom aj ústrednou postavou deja, sa v inscenácii objavil aj jeho kuchár a radca Nicolas v podobe masky, ktorá predstavovala jeho hlavu, a vankúša reprezentujúceho jeho telo (to všetko obratne vedené Mihálkom, ktorý Nicolasovi poskytol aj svoj hlas). Vo viacerých scénach bola prítomná aj Colinova priateľka Chloe, či už ako obrys jej postavy nakreslený vodou  na stene, alebo ako hlas, ktorý akoby znel z jeho spomienok či predstáv. Jednoduchá čierno-biela scéna inscenácie s posteľou, šnúrou na prádlo, na ktorej visela biela košeľa, zrkadlom a lampou situovala príbeh do spálne hlavnej postavy. Niekoľkými imaginatívnymi prvkami však Mihálek dosiahol prenesenie deja na rôzne miesta – videli sme Colina s Chloe na klzisku, či ako si hovoria „áno“ pred oltárom. Colinov kostým – pyžamo, ktoré mal oblečené takmer celý čas – a už spomínaná posteľ, ktorá bola dominantnou časťou scény, nám už od začiatku naznačovali istú pasivitu, no jej príčina sa nám naplno odhalí až v samotnom závere, kedy zistíme, že Chloe, jeho manželka, podľahla chorobe pľúc. Colin ťažko nesie tento údel, odmieta pokračovať v živote bez nej a pred svetom sa schováva pod perinou. Ako dlho mu to však vydrží? Táto inscenácia opäť potvrdila dávno známy fakt, že bábkové divadlo má vďaka svojej obrazotvornosti, ktorá dokáže do diela vniesť nový rozmer, potenciál aj pri realizovaní textov, ktoré pôvodne neboli písané pre túto formu.

Tvorivé dielne, divadlo z opačnej strany

Tí, ktorí sa pre veľký záujem nedostali na predstavenia, mohli nakuknúť do zákulisia, a svoju energiu využiť na tvorivých dielňach. V scénografických ateliéroch si mohol každý nadšenec vytvoriť masku podľa vlastnej fantázie, a ten, komu to ide lepšie so slovom ako s rukami, si mohol vyskúšať kreatívne štylistické cvičenia na seminári Katedry divadelných štúdií.

Pohľad na divadelnú inscenáciu z opačnej strany doplnilo aj predstavenie Skúška štvrtého Ročníka Katedry herectva.

Začína ráno, je čas ísť domov!

Posledným predstavením, a teda aj vyvrcholením Noci divadiel bolo predstavenie Čiernej komédie, najnovšej absolventskej inscenácie Katedry herectva v réžii Juraja Bielika a Antona Korenčiho. Vypredaná sála a bdelí diváci plní očakávaní postávajúci vo foyeri v neskorej nočnej hodine svedčia nielen o záujme o samotnú inscenáciu, ale aj o úspešnosti celkového projektu Noci divadiel. 

Noc sa prehupla do nového rána. Posledné predstavenie sa skončilo, dojedol sa posledný quiche, dozdobila posledná maska, zaznel posledný potlesk a posledný divák opustil priestory Divadla Lab. Dúfame, že s pocitom naplneného večera a odhodlaním vrátiť sa, ak nie skôr, tak aspoň o rok.

Barbora Forkovičová (Teória a kritika divadelného umenia, 2.Bc)