O hodnotách, o divadle, o hodnotách v divadle

medzinárodná konferenciaSAVDiana Pavlačková

O hodnotách, o divadle, o hodnotách v divadle

Doba, v ktorej žijeme, býva často označovaná ako doba krízy hodnôt. Vraj strácame tradičné hodnoty a nebudujeme nové. Na otázku, akým spôsobom reaguje na túto tendenciu divadlo, hľadali teatrológovia odpoveď na medzinárodnej konferencii s názvom „Divadlo ako hodnotový diskurz“. Konala sa začiatkom októbra v Bratislave a organizátori, Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV a Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov, pozvali na toto stretnutie vedcov zo siedmich krajín Európy. Svojimi príspevkami prispeli do diskusie odborníci z oblasti divadla, lingvistiky a estetiky.

Hlavná téma konferencie bola naozaj široká, čo spôsobilo aj široký tematický záber jednotlivých príspevkov. Prednášajúci hostia zvolili rôzne prístupy k reflexii hodnôt v súčasnom divadle. Využili príklady z tvorby rozličných dramatikov, režisérov, hercov a skúmali aj témy súčasných dominantných javov v spoločnosti, s dôrazom na vplyv geografického určenia, historického vývoja či dostupnosti prekladov zahraničnej drámy.

Konferenciu otvoril profesor Miloš Mistrík, ktorý sa venoval vnímaniu slovenského divadla  v európskom kontexte. Mistrík sa vo svojom príspevku pýtal – aké hodnoty dominujú v dnešnej spoločnosti a na javiskách divadiel? Rozdeľujú nás alebo naopak spájajú?  Reagoval tak na vnímanie súčasnosti ako doby, kedy základné hodnoty prestávajú mať svoj zmysel a strácajú svoje zastúpenie v spoločnosti. V prenesení na javisko ide o prekračovanie tabuizovaných tém a častejšie zobrazovanie zla a konfliktnosti.

Témy ako globalizácia, príslušnosť k národu, etnickej skupine, vyčleňovanie sa alebo naopak vzájomné prepájanie, sa rozoberali vo viacerých príspevkoch. Hodnoty ako identita a pocit zaradenia sa ukázali ako veľmi výrazné v súčasnom európskom divadle. Zaujímavým doplnením tejto tézy bol aj príspevok profesora Denisa Poniža, ktorý sa zamýšľal nad pojmom „Stredná Európa“ a skúmal, či ide iba o umelo vytvorený pojem alebo nás skutočne niečo spája. Otázku fyzickej (geografickej) a mentálnej blízkosti rozoberala aj poľská prekladateľka Lucia Spyrka. Zamýšľala sa nad prekladom slovenskej drámy do poľského jazyka, teda i kultúry, a uvažovala o našich možnostiach a obmedzeniach v tomto smere.

Zaujímavý dialóg nastal medzi príspevkami Anety Glowackej a Doroty Fox, dvoch teatrologičiek zo Sliezskej univerzity v Katowiciach. Dorota Fox predstavila viaceré príklady etnografických divadelných skupín v Poľsku a ich opätovné navrátenie sa k lokálnym tradíciám. Naopak, negatívne dôsledky stretu starých a nových tradícií a hodnôt vyplynuli z príspevku Anety Glowackej. Glowacka reflektovala politické divadlo v Poľsku a významné inscenačné počiny v tejto oblasti. Priblížila silnú tradíciu politického divadla v poľskom kontexte a najmä posun od kritického  postoja k aktívnej participácii umelcov. Jej príspevok sa živo dotkol viacerých nosných tém konferencie. Doplnila ho aj o vlastné skúsenosti s bojom s úradmi, justíciou, ale aj bežnými ľuďmi, ktorí proti provokatívnym inscenáciám protestujú pred bránami divadiel. Narážajú tu na seba hodnoty tradičné (v Poľsku najmä náboženské) a hodnota slobody prejavu.

Demonštrovať význam témy na príkladoch z divadelnej praxe sa rozhodlo viacero zúčastnených. Konkrétne ukážky z tvorby rozličných umelcov tak pomohli vytvoriť obraz o tom, čo v súčasnosti v divadle rezonuje. Skloňovalo sa či už nestarnúce hľadanie lásky, šťastia, slobody, ale aj pre našu dobu výrazná otázka ceny ľudského života, zodpovednosť za spoločenské tragédie, hľadanie vlastnej identity a tolerancie.  

Michaela Mojžišová predstavila režijnú tvorbu Petra Konwitschného a zamerala sa na jeho kritické zobrazenie patriarchálneho sveta, krízu medziľudských vzťahov, ale aj rozpad rodiny. Veronica Rodriguez z univerzity v Barcelone sa vo svojom príspevku venovala politicko-estetickým hodnotám v dramatickej tvorbe Davida Greiga. Svoje tézy demonštrovala najmä na príklade Greigovej hry The Events, v ktorej sa autor inšpiroval nórskou tragédiou z roku 2012, kedy A. B. Breivik zavraždil viac ako 70 detí v letnom tábore. Greig využil prvok chóru, ako symbol masovosti či až univerzálnosti a vytvoril tak silný odkaz, že dané udalosti sa môžu stať hocikomu, hocikde a je to teda tragédia nás všetkých.

Konferenciu uzavrel Miroslav Ballay, ktorý po dvoch dňoch spoločného relativizovania a hľadania hodnôt v dnešnom divadle, predniesol príspevok o profylaktických významoch súčasného divadla, a teda akejsi prevencii pred spoločenskými „neduhmi“. Uviedol viaceré divadelné postupy na konkrétnych ukážkach, ktorými možno profylaxiu v divadle docieliť.  Je to napríklad využitie komentovania namiesto ilúzie, výber témy ako podnetu pre spoločenskú diskusiu alebo využitie proxemiky ako komunikačného prostriedku v divadle.

V konečnom dôsledku konferencia veľmi širokospektrálne obsiahla otázku hodnôt v dnešnom divadle.  V príspevkoch a diskusii medzi prítomnými sa opakovane objavovali vyššie spomenuté témy, ktoré tak pomohli vytvoriť ucelenejší obraz o reflexii danej problematiky v súčasnom európskom divadelnom dianí.


 

 

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com