Doba, v ktorej žijeme, býva často označovaná ako doba krízy hodnôt. Vraj strácame tradičné hodnoty a nebudujeme nové. Na otázku, akým spôsobom reaguje na túto tendenciu divadlo, hľadali teatrológovia odpoveď na medzinárodnej konferencii s názvom „Divadlo ako hodnotový diskurz“. Konala sa začiatkom októbra v Bratislave a organizátori, Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV a Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov, pozvali na toto stretnutie vedcov zo siedmich krajín Európy. Svojimi príspevkami prispeli do diskusie odborníci z oblasti divadla, lingvistiky a estetiky.
Hlavná téma konferencie bola naozaj široká, čo spôsobilo aj široký tematický záber jednotlivých príspevkov. Prednášajúci hostia zvolili rôzne prístupy k reflexii hodnôt v súčasnom divadle. Využili príklady z tvorby rozličných dramatikov, režisérov, hercov a skúmali aj témy súčasných dominantných javov v spoločnosti, s dôrazom na vplyv geografického určenia, historického vývoja či dostupnosti prekladov zahraničnej drámy.
Konferenciu otvoril profesor Miloš Mistrík, ktorý sa venoval vnímaniu slovenského divadla v európskom kontexte. Mistrík sa vo svojom príspevku pýtal – aké hodnoty dominujú v dnešnej spoločnosti a na javiskách divadiel? Rozdeľujú nás alebo naopak spájajú? Reagoval tak na vnímanie súčasnosti ako doby, kedy základné hodnoty prestávajú mať svoj zmysel a strácajú svoje zastúpenie v spoločnosti. V prenesení na javisko ide o prekračovanie tabuizovaných tém a častejšie zobrazovanie zla a konfliktnosti.
Témy ako globalizácia, príslušnosť k národu, etnickej skupine, vyčleňovanie sa alebo naopak vzájomné prepájanie, sa rozoberali vo viacerých príspevkoch. Hodnoty ako identita a pocit zaradenia sa ukázali ako veľmi výrazné v súčasnom európskom divadle. Zaujímavým doplnením tejto tézy bol aj príspevok profesora Denisa Poniža, ktorý sa zamýšľal nad pojmom „Stredná Európa“ a skúmal, či ide iba o umelo vytvorený pojem alebo nás skutočne niečo spája. Otázku fyzickej (geografickej) a mentálnej blízkosti rozoberala aj poľská prekladateľka Lucia Spyrka. Zamýšľala sa nad prekladom slovenskej drámy do poľského jazyka, teda i kultúry, a uvažovala o našich možnostiach a obmedzeniach v tomto smere.
Zaujímavý dialóg nastal medzi príspevkami Anety Glowackej a Doroty Fox, dvoch teatrologičiek zo Sliezskej univerzity v Katowiciach. Dorota Fox predstavila viaceré príklady etnografických divadelných skupín v Poľsku a ich opätovné navrátenie sa k lokálnym tradíciám. Naopak, negatívne dôsledky stretu starých a nových tradícií a hodnôt vyplynuli z príspevku Anety Glowackej. Glowacka reflektovala politické divadlo v Poľsku a významné inscenačné počiny v tejto oblasti. Priblížila silnú tradíciu politického divadla v poľskom kontexte a najmä posun od kritického postoja k aktívnej participácii umelcov. Jej príspevok sa živo dotkol viacerých nosných tém konferencie. Doplnila ho aj o vlastné skúsenosti s bojom s úradmi, justíciou, ale aj bežnými ľuďmi, ktorí proti provokatívnym inscenáciám protestujú pred bránami divadiel. Narážajú tu na seba hodnoty tradičné (v Poľsku najmä náboženské) a hodnota slobody prejavu.
Demonštrovať význam témy na príkladoch z divadelnej praxe sa rozhodlo viacero zúčastnených. Konkrétne ukážky z tvorby rozličných umelcov tak pomohli vytvoriť obraz o tom, čo v súčasnosti v divadle rezonuje. Skloňovalo sa či už nestarnúce hľadanie lásky, šťastia, slobody, ale aj pre našu dobu výrazná otázka ceny ľudského života, zodpovednosť za spoločenské tragédie, hľadanie vlastnej identity a tolerancie.
Michaela Mojžišová predstavila režijnú tvorbu Petra Konwitschného a zamerala sa na jeho kritické zobrazenie patriarchálneho sveta, krízu medziľudských vzťahov, ale aj rozpad rodiny. Veronica Rodriguez z univerzity v Barcelone sa vo svojom príspevku venovala politicko-estetickým hodnotám v dramatickej tvorbe Davida Greiga. Svoje tézy demonštrovala najmä na príklade Greigovej hry The Events, v ktorej sa autor inšpiroval nórskou tragédiou z roku 2012, kedy A. B. Breivik zavraždil viac ako 70 detí v letnom tábore. Greig využil prvok chóru, ako symbol masovosti či až univerzálnosti a vytvoril tak silný odkaz, že dané udalosti sa môžu stať hocikomu, hocikde a je to teda tragédia nás všetkých.
Konferenciu uzavrel Miroslav Ballay, ktorý po dvoch dňoch spoločného relativizovania a hľadania hodnôt v dnešnom divadle, predniesol príspevok o profylaktických významoch súčasného divadla, a teda akejsi prevencii pred spoločenskými „neduhmi“. Uviedol viaceré divadelné postupy na konkrétnych ukážkach, ktorými možno profylaxiu v divadle docieliť. Je to napríklad využitie komentovania namiesto ilúzie, výber témy ako podnetu pre spoločenskú diskusiu alebo využitie proxemiky ako komunikačného prostriedku v divadle.
V konečnom dôsledku konferencia veľmi širokospektrálne obsiahla otázku hodnôt v dnešnom divadle. V príspevkoch a diskusii medzi prítomnými sa opakovane objavovali vyššie spomenuté témy, ktoré tak pomohli vytvoriť ucelenejší obraz o reflexii danej problematiky v súčasnom európskom divadelnom dianí.
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com