Je zvláštne, že keď sa naskytne celkom jedinečná možnosť spoznať aj iné metódy, ako tú od Konstantína Sergejeviča, je účasť na takomto podujatí mierne povedané biedna.

O vzájomných vplyvoch divadla a filmu už dlho niet pochýb. Úspešných praktikov však stále nie je veľa. Je to dôsledok nebadateľnej účasti študentov na konferenciách, prednáškach a špeciálnych podujatiach? Možno. Dokonca ani silno marketingový názov Text2Obraz sa nezmohol na viac, ako na pár študentov z Filmovej fakulty. Pritom sa na seminári KADU mohli študenti (ale i široká verejnosť) dozvedieť čosi o tvorivom písaní pre divadlo a film a o divadelných a filmových adaptáciách.

Seminár otvorila doktorandka divadelných štúdií Martina Mašlárová, ktorá prezentovala film Hosť francúzskeho režiséra Davida Oelhoffena. Ide o adaptáciu poviedky Alberta Camusa. Vrelo odporúčam! Nasledujúca diskusia o dánskom filmovom režisérovi Larsovi von Trierovi vo mne zanechala celkom slušný dojem. Konečne (hoc stále nie úplne) som pochopil zmysel a dopad dnes už kultového a radikálneho filmového manifestu – Dogmy 95. Panelová diskusia sa zamerala nielen na Trierove filmy, ktoré „spĺňajú“ jeho vlastné kritériá a postupy, ale dozvedeli sme sa čo to o divadelných adaptáciách jeho textov na českých javiskách. A že ich teda je! Z viac teoretického hľadiska o niektorých z nich zaujímavo porozprávala kultúrna publicistka Markéta Kaňková a dramaturgička Ilona Smejkalová, ktorá má zas s Trierovými textami aj praktické dramaturgické skúsenosti (napr. Divadlo Petra Bezruče: Prolomit vlny z roku 2008).

Divadelníkov láka jeho minimalizmus, filmárov zas jeho teatrálnosť. Vskutku ambivalentný umelec.