OST-RA-VAR 2017. Dvadsiaty prvý, môj prvý.

reportfestivalOST-RA-VAR 2017Veronika Martinková
PS: Odepiš (foto L. Horký)
Smíření (foto R. Polášek)

Predstavenia videné za 4 dni:  14

Ale stihla som medzitým aj jesť, aj... načerpať nové tvorivé podnety.

Predstavenia, ktoré ma inšpirovali: 5

Obraz Komorní scény Aréna. Žena napísala o rozklade vzťahov troch mužov. A podarilo sa, táto francúzska hra Yasminy Rezy je s úspechom uvádzaná v mnohých krajinách. Ide o kvalitný, obsahovo i formálne bohatý materiál, a keď k tomu pridáme už tradične (ako som počula od návštevníkov minulých ročníkov festivalu) skvelé herecké výkony členov Komorní scény Aréna, dramaturgia išla na istotu.

Smíření, tiež Komorní scéna Aréna. Do speváckeho zboru českých mýtických hrdinov som sa zaľúbila ihneď. Aj do duševne zaostalej českej Nemky a veršujúcich dedinčanov so zbraňami v rukách. Priebeh „spravodlivej odplaty“ na nemeckom obyvateľstve po oslobodení, skutočný príbeh. Inscenácia, aká by na repertoári (hlavne dnes, ale vlastne asi stále) nemala chýbať.   

Vyrozumění. Pravdaže, Havel, klasika. Ale treba uznať, jeho hra z polovice 60. rokov je nielen témou, ale aj spôsobom jej zobrazenia naozaj nadčasová, stačilo sa v priebehu predstavenia pozrieť do diváckych radov. Komorní scéna Aréna vytvorila prudko pozerateľnú inscenáciu, hoci podľa mňa by priestor aj herci zniesli viac experimentovania s predlohou, ktorá je síce autorom vystavaná s až  matematickou presnosťou, no predsa len, verím že ani pri väčšom zapojení vlastnej fantázie tvorcov by sa jej posolstvo nestratilo. No aj takto som odchádzala potešená a do Googlu som napísala Marek Cisovský.

Velký sešit v Divadle Petra Bezruče. Niektorí, ktorí čítali predlohu, neboli spokojní. Ja som ju (trikrát hanba) nečítala a spokojná som bola. Je pravda, že látka, ktorú autorka a následne inscenátori spracovali, je veľmi výživná ako taká, ale pre mňa osobne dramaticky fungovala aj väčšina situácií na scéne. Hoci spôsob narácie obmedzoval tvorbu mizanscén, postavy sa jednoducho zjavovali medzi kulisami, povedali svoje a zase zmizli, pozitívne hodnotím, že tvorcovia sa ma nesnažili citovo vydierať a tým pádom ma nenechali chladnou.

Kráska z Leenane. Jasná dramaturgická voľba. McDonaghova tvorba skrátka vie upútať, nebojí sa extrémov, vulgarizmov, bizarných, choromyseľných postáv, no nie bez zámeru, šok je povýšený na autorskú metódu, na podanie dôležitého svedectva o tom, akí sme, po čom túžime, čo nás privádza do zúfalstva a čo (ne)dokážeme. Kiežby všetky postavy inscenácie v Divadle Petra Bezruče boli rovnako šialené, nebezpečné a úžasne roztomilé ako Ray Ondřeje Bretta.

Predstavenia, pri ktorých chápem dramaturgický výber, ale…: 5

Sissi (Útěky Alžběty Rakouské), Divadlo Jiřího Myrona, otváracie predstavenie celého festivalu. O žene krásnej, naivnej, zaľúbenej, chladnej, modernej, nešťastnej, protivnej a napokon zavraždenej. Ostatné postavy boli na začiatku hry aj na jej konci v zásade rovnaké (možno s drobnou výnimkou princa Rudolfa v podaní Davida Janoška). Za skutočne rýdzo divadelnú považujem len scénu, keď  Sissi a jej ctitelia jazdia na koňoch, predstavovaných telocvičným náradím. Inak samé príchody a odchody dverami. Rozumiem výberu témy, osudy cisárovnej sú iste v mnohých ohľadoch pútavé, neobyčajné. Možno keby na takýto námet vznikla autorská inscenácia konkrétneho ansámblu, výsledok by bol sugestívnejší, postavy plnokrvnejšie. Podrobný súpis historických udalostí stačí mať na wikipedii.

Car samozvanec, Divadlo Jiřího Myrona. Opäť historická látka v modernom spracovaní. Tu, oproti Sissi, bola miera dosiahnutého emočného účinku vyššia, u mňa najmä vďaka umnej scénografii. Inscenátori dokázali vytvoriť pôsobivú atmosféru jednotlivých situácií. Opäť ale ide o obšírnu historickú fresku s množstvom vedľajších postáv a epizód, čo robí inscenáciu občas neprehľadnou.

PS: Odepiš! Socializmus, epocha sama osebe plná protikladov, pozitív, zverstiev aj bizarností, v tejto inscenácii vsadených do formy krátkych správ, pohľadníc. Namiesto akejsi gradácie som však pociťovala množenie kúskov mozaiky vedľa seba. Osviežujúca herecká invencia, vtip aj mrazivé momenty, celkovo dobrý nápad, ktorý sa ale, pre mňa osobne, vyčerpal asi v polovici 90-minútovej inscenácie Divadla Petra Bezruče.

Prezydent krokadýlů, Stará Aréna. Veľmi komorná záležitosť čo do počtu hercov aj výpravy. Akoby sme nahliadali do pomyselného denníka hlavného hrdinu, dieťaťa ulice a šéfa gangu. Scény pre mňa mali väčšinou informatívny charakter, škoda, na druhej strane výlet hrdinu a „jeho dievčaťa“ k oceánu ma emočne dostal. Pre mňa v zásade vydarený polodokumentárny tvar.

Pekingská kachna, Stará Aréna, off-program. Počin ostravských konzervatoristov, inšpirovaný masakrom na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989. Čo sa najprv na scéne zdalo patetické, cez čiaru, účelne šokujúce (asi dvadsaťkrát zopakovaná výzva „Plač!“ vo vybranej básni, nahota, kusy surového mäsa), sa ukázalo byť zmysluplné, čo oceňujem a tým viac, že ide o takých mladých tvorcov. Inscenácia sa napriek množstvu faktografických údajov snaží byť hravá, invenčná a verím, že časom bude tej správnej divadelnej hravosti ešte viac, predsa len, životnosť každého nápadu v inscenácii je obmedzená a kvantum informácií zradné.

Predstavenia, na ktoré som sa (a keby len ja) nezmestila do sály: 2

Vánoce u Ivanovových v Staré Aréně a Teď mě zabij v zkušebně Divadla Antonína Dvořáka. Vraj boli obidve dobré.

Predstavenia, kam som sa zmestila a tie hodiny života (a keby len môjho) mi už nikto nevráti: 3

Mátový nebo citron aneb Lupič v nesnázích v Divadle Mír. Akože skúšame bulvárnu komédiu a akože sa nám nedarí. Chyba bude v tom, že nie som súčasťou cieľového publika, hoci z ekonomického hľadiska rozumiem aj takémuto titulu na repertoári. A to sme tam museli ísť eletričkou.

Obyčejný život neboli tělo a bitevní pole na alternativní scéně Divadla loutek Ostrava. Je pre mňa ťažké komplexne zhrnúť, čo som videla. Zámer bol poukázať na dualitu modernej existencie, tvorbu virtuálneho ja, pocit, že nás stále niekto sleduje. Zvyšok prosím na stránke divadla.

Hodina před svatbou, Divadlo Antonína Dvořáka. Verím, že ak majú tvorcovia zámer spracovať tému generačného či iného rodinného konfliktu, existuje mnoho kvalitnejších textov, z ktorých sa dá vyberať. Plejáda motívov, pričom každý by svojou závažnosťou vystačil na celovečerný kus, ani nemohla byť v jedinom texte a tým pádom aj inscenácii spracovaná inak ako povrchne. Preto majú telenovely aspoň dvesto častí. Verím, že herci, scénograf, skrátka celý tvorivý tím má na viac.

Nezaraditeľné: 1

A síce Já, já toho véštec od Beskydu lidu. Výsledok tvorivého snaženia Bílého divadla sme zhliadli v prietore Staré Arény v rámci off-programu. Skupina nadšených mužov, väčšinou v dôchodkovom veku, nenechala nikoho chladným. Vôbec nemôžem a ani nechcem pri reflexii tých cca 50 minút uplatňovať akékoľvek štandardné hodnotiace kritériá. Videla som skutočnú chuť tvoriť, priateľstvo členov súboru, skoro som dostala panáka vodky či čo to bolo... a to stačí ☺

Zhrnutie: Na Ost-ra-var sa ísť oplatí. Kapacitné obmedzenia niektorých priestorov by sa možno dali vyriešiť reprízami. Dúfam. Oficiálna afterparty bola až posledný večer. Škoda, divadelníci sa predsa radi družia, či? Každopádne, oceňujem prácu všetkých, ktorí tento festival pripravujú a myslím, že je dokonca obdivuhodné každý rok zostaviť hutný, niekoľkodňový program v podstate len z plodov lokálnej tvorby, a to navyše nie sme v hlavnom meste. Dokázali by sme to aj u nás?

Veronika Martinková

2. mgr. KRD

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com