Per Olov Enquist Zo života dážďoviek (ukážka)

dramátorZo života dážďoviekPer Olov Enquistpriestor

ANDERSEN:        Ale že kráľovský pár... a celý dvor... predsa len mal so mnou toľko zhovievavosti! Hoci som všetko zbabral.

JANA:            (stroho): Možno preto, lebo ste svetoznámy génius.

ANDERSEN:        Myslíte?

JANA:            No, je to len taká moja hypotéza. (Prudko.) Ale že umelec ako vy musí... lízať nohy tamtej svini... To predsa nemôže byť pravda. To predsa nie je pravda. Takto ponížiť... takto nás všetkých ponížiť!

ANDERSEN:        (smutne na ňu hľadí, ako pes, čo sa vyšpinil na koberec; sadne si a pochmúrnym tónom povie): Prepáčte. (Pauza.) Je mi to jasné. Najprv som mal... kráľove nohy.

JANA:            Ach!

ANDERSEN:        (po chvíli intenzívneho premýšľania): Ale keď ja som svetoznámy pre niečo pochybné.

JANA:            Pochybné?

ANDERSEN:        Áno, pre rozprávky pre deti... To predsa nie je ono... to sa neráta, to vôbec... nezaváži. To nie je ozajstná literatúra. Zaváži len to, čo sa hrá v Kráľovskom divadle. Seriózne divadelné hry. A tak.

JANA:            (najprv mlčí, potom úprimne nahnevaná povie): Viete čo, choďte do čerta!

ANDERSEN:        Ale rozprávky naozaj nezavážia.

JANA:            Zato existuje strašne veľa svinstva, čo zaváži. Celé tony literatúry! To je problém sám osebe. A vy si myslite, že musíte tú kopu svinstva zväčšiť o nejakú preduchovnenú sračku pre Kráľovské divadlo. Takej sračky už máme dosť! Andersen, držte sa len rozprávok, to je veľké umenie. Jediná rozprávočka môže človeku zmeniť celý život. Ale dramatik z vás nikdy nebude. Počujete, nikdy, nikdy!

ANDERSEN:        (duchom neprítomne): Prečo nie?

JANA:            Máte priveľmi ženskú povahu.

ANDERSEN:        (nohy trocha neprirodzene poprekladané jednu cez druhú, hľadí do zeme, nakoniec potichu povie): Asi máte pravdu... určite. Nikdy som nevynikal mužnosťou. (Pauza, potom melancholicky.) Keby som tak vedel napísať takú dobrú veselohru so spevmi a tancami ako váš muž... To by určite zavážilo.

JANA:            (rýchlo): Už nepíše. (Vybuchne.) Ale prečo ste potom písali rozprávky, keď si myslíte, že nezavážia? Prečo... čo ste tým sledovali?

ANDERSEN:        Ach, rozprávky. Nič som nimi nesledoval. Písal som ich, lebo som bol šťastný.

JANA:            A hry ste písali preto, lebo je to literatúra, a tá zaváži.

ANDERSEN:        Áno, asi tak.

JANA:            (neľútostne): Možno práve preto sú také neuveriteľne zlé.

ANDERSEN:        (bezútešne): Nehovorte tak, prosím, nesmiete tak hovoriť, drahá pani Heibergová, vy, ktorá ste najlepšou herečkou Dánska. Veď predsa vy a váš manžel určujete, čo je dobré, čo sa smie hrať. To nemôžete mať o mne lepšiu, láskavejšiu mienku? Je to od vás škaredé, je to od vás škaredé, milá pani...

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com