Peter Bu mladým kritikom

Milí budúci kritici,

Viete, že divadelná kritika hrala zvláštnu úlohu v Sovietskom zväze za Stalinovej nadvlády a potom pri jej rozkladaní v Československu?

Stalin a Ždanov rozpútali hneď po druhej svetovej vojne veľkú diskusiu o divadelnej kritike (a iné o Stanislavského systéme, o jazykovede, o biológii...). Krajina bola na kolenách, ale vedenie štátu považovalo za súrne debatovať o týchto námetoch...! V skutočnosti vôbec neišlo o kritiku, ani o Stanislavského, o biológiu, jazykovedu,  bol to prostriedok, ktorým vláda obyvateľstvu nepriamo objasňovala, čo bolo dovolené, a čo nie. Na tejto "diskusii" sa museli zúčastniť nielen kritici a iní intelektuáli, ale aj technici, robotnici, sedliaci. S odstupom času sa to dá ťažko rozlúštiť, ale v 50. rokoch v ZSRR každý veľmi dobre chápal skryté významy toho, čo sa v tomto rámci napísalo.

Neskôr, rok či dva po XX. zjazde sovietskych komunistov, ktorý sa uskutočnil v roku 1956 a znamenal začiatok búrania Stalinovho kultu osobnosti, "prepukla" v Čechách a na Slovensku diskusia "o šedivosti v divadle".

Zúčastnila sa jej cela plejáda mladých divadelných kritikov – na Slovensku najmä Emil Lehuta. Ani v tomto prípade neišlo o divadlo, ale o nepriamu, veľmi rozhodnú kritiku totalitárneho režimu.

Nepamätám si, či podnet vzišiel z E.F.Burianovych predstavení v Karlových Varoch. E.F.Burian, úprimný komunista, po vojne opustil svoje obrazné divadlo a robil « šedivé » realistické predstavenia, ktoré si vyžadoval vtedajší režim. V 1956/7 však obnovil päť či šesť predvojnových inscenácií, ktoré v lete uviedol  Karlových Varoch. Pre účastníkov to bol omračujúci zážitok (na ktorom som sa, ohromne šťastný, podieľal), a o všetkých predstaveniach sa vášnivo debatovalo. Zdá sa mi dosť pravdepodobné, že to podnietilo spomenutú diskusiu o « šedivosti ».

Stálo by zato pozrieť sa, prečo ju režim pripustil. Je možné, že cenzori si hneď neuvedomili, o čo ide. Po XX. zjazde mali čo robiť na iných poliach. Možno však, že ju naopak dovolili, lebo sa obracala na úzky kruh čitateľov : « po-stalinský odmäk » sa nedal zastaviť, ale vláda (komunistická strana) sa musela usilovať o jeho spomalenie. Všetky spoločenské zriadenia pripúšťajú slobodné kritizovanie umeleckých diel oveľa ľahšie, ako kritiku iných oblastí.

Nie je prekvapujúce, že tento podnet vyšiel od divadelných kritikov. Umelecká kritika  má, okrem mnohých iných úloh, učiť nezávislému mysleniu.  Nie náhodou vyjadrujú « radoví občania » ich názory o umení oveľa bezstarostnejšie, ako kritiku ich zamestnania, politiky, náboženstva... Diskusia o « šedivosti v umení » rýchlo presiahla úzko odborný rámec.

P.S. : Kritika  ma učiť « nezávislému », ale nie « svojvoľnému » mysleniu. Umenie je « územie slobody » a kritik sa pohybuje na tomto území, ale zároveň má byť schopný doložiť svoje osobné vnímanie umeleckého diela dôkazom, že pri jeho vyjadrení  berie do úvahy miesto posudzovaného diela v dejinách umeleckého druhu a jeho vzťah k spoločenskej prítomnosti. Okrem toho je kritika « preklad » z jedného jazyka do iného (z reči pohybu, farieb, tvarov do reči slov, z jazyka umenia do racionálneho jazyka...), čo divákom - aj umelcom môže pomôcť priblížiť sa chápaniu diel.  Má ešte viaceré iné úlohy, ktoré však, prirodzene, poznáte. 

Peter Bu

iniciátor
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16
17
18
19 20 21 22 23 24 25
26
27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com