Proti múru kvitne Flóra

riportfestivalDivadelní FloraOlomoucDiana Pavlačková
Divadelní Flora 2018

Olomouc má veľa hradieb. Olomouc má steny s tvárou herca M. Königa. Olomouc chce rúcať múry. Olomouc stavia divadelné cesty. Olomouc  má jeden z najprogresívnejších a atmosférou najpriateľskejších festivalov na česko-slovenskej scéne.

Divadelná Flora je medzinárodný festival, no orientuje sa najmä na prezentáciu a reflexiu českej, slovenskej a nemecky hovoriacej scény. Netradične trvá až jedenásť dní, čo môže byť pre väčšinu návštevníkov priveľmi luxusná záležitosť. Zanechať všetky povinnosti na tak dlhú dobu a stratiť sa medzi predstaveniami v kamenných uličkách sa nie vždy dá. Vďaka voľnejšiemu programu zostáva ale energia a chuť sledovať jednotlivé inscenácie, ktorých dramaturgia je pestrá a najmä kvalitná.

Špecifickosť festivalu je práve vo vyhranenej a rôznorodej dramaturgii programu. 22. ročník festivalu mal tri programové linky – tanečné/performatívne  inscenácie z krajín V4, Detská Flora a činoherné inscenácie spojené mottom „Proti zdi“. Hlavná téma je naozaj široká, no organizátorom sa ju podarilo vo výbere jednotlivých inscenácií veľmi presne naplniť. V programe boli obsiahnuté názorovo vyhranené inscenácie, nevšedné spracovania klasických titulov i polemika s tradíciou.

Monodráma Denník zloděje je kompiláciou textov Jeana Geneta a básne Bedřicha Bridela. Herec Miloslav König predviedol absolútne koncentrovaný výkon, do detailov vystavaný v každom jednom geste a intonácii. V klavírnom sprievode M. Dohnala vytvorili až akési parodické operné vystúpenie, no bez zbytočného klišé a najmä s výborným hudobným prevedením. Režisér J. Nebeský dokázal v jemných, no výpovedných obrazoch spojiť vtip, drámu a poetickosť textu do koherentného divadelného celku.

Rasová nenávisť, diskriminácia a najmä ľudská krutosť boli hlavnou témou nemeckého divadelného súboru Landungsbrücken z Frankfurtu. Tvorcovia nadviazali na film Nenávisť, ktorý sa vo francúzskom a nemeckom prostredí vníma až ako kultový a prelomový v zobrazovaní rasizmu. Dej filmu preniesli na javisku a dotvorili autorské výstupy z prostredia divadelných kastingov. Jednoduchá scéna, premietanie video ukážok a dôraz na herectvo troch protagonistov jasne smerovali divácku koncentráciu na hlavné témy. Výsledný inscenačný tvar bol však veľmi jednoduchý a kvázi-vtipné výstupy s klišéovitými vtipmi o nárokoch na hercov a homosexuálnych režisérov boli až príliš prvoplánové.

Divadlo Na zábradlí naopak prinieslo veľmi originálne spracovanie Shakespearovho Macbetha. Text bol oklieštený na pár základných fráz v angličtine, dostatočne výpovedných na rozpovedanie deja i tlmočenie osobitého čítania tohto textu. Krutý svet, v ktorom neexistuje miesto pre slabších v neustále opakujúcich sa cykloch ľudského správania. Výtvarné zasadenie do kvázi-Texaskej mafiánskej spoločnosti, ťahavá atmosféra, kvalitné herectvo a jemne vybalansovaný čierny humor vytvorili pútavú a osobitú inscenáciu klasickej drámy.

Po klasickom texte siahlo i Divadlo pod Palmovkou, ktorý realistickú drámu Nora pretavili do štylizovanej burlesknej komédie. Ich interpretácia však okrem jednoduchého humoru a variabilného hereckého výkonu T. Dočkalovej nepriniesla výnimočnejšie tlmočenie Ibsenovho textu.

Oproti tomu Ibsenov Eyolf(ek) v podaní brnenského HaDivadla mal jasne stanovenú režijnú koncepciu I. Buraja, ktorá sa premietala do každej zložky inscenácie. Zameranie sa intímny okruh rodiny, prechod osobným trápením a záverečné vnútorné oslobodenie dotvárali jasne vystavané mizanscény, striedanie javiskových postupov (v prvej časti live cinema, v druhej statická konverzačná dráma) a kvalitné herectvo.

V ostatnej dobe obľúbená téma relativizácie národných hodnôt a hrdinov sa objavili aj v programe tohtoročnej Flóry. V Olomouci hosťovalo nitrianske DAB s Jánošíkom režiséra R. Balleka a vzbudilo veľaprotichodných reakcií. Na jednej strane boli diváci nadšení z originálneho spracovania známeho príbehu a pohľadu na túto osobnosť. Na druhej strane sa objavilo mnoho výčitiek voči komplikovanej až nekomunikatívnej výpovedi tvorcov.

Podobný princíp, ale smerujúci viac k paródii, prinieslo lokálne Divadlo na cucky s inscenáciou Opletal. Mladý režisér M. Hába spracoval život obete jednej z demonštrácií počas Protektorátu. S veľkým nadhľadom sa mladý inscenačný tím pozrel na českú kultúru, národnú identitu a vytváranie fenoménov národných hrdinov.

Divadelní Flora tento rok ponúkla spektrum tém, divadelných postupov a názorov. Výnimočný je aj projekt FloraLab, v rámci ktorého vytvorili organizátori špeciálne podmienky pre študentov z JAMU, DAMU a VŠMU. Darí sa im tak nielen neformálne študentov vzdelávať, prepájať ale i vychovávať si budúce publikum. Bolo by veľmi fajn, keby sa ich prístupom inšpirovali i iné festivaly...

Diana Pavlačková, 1. mgr KDŠ

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com